Rosnička

Je dobré (aj príjemné), vrátiť sa k osvedčenému autorovi a to platí najmä pri detektívkach. Človek hneď na začiatku vhupne do známeho prostredia a s vyšetrovateľmi si pri čítaní môže aj tykať.

František Kozmon vo svojej druhej "veľkej" próze "Rosnička" (prvý bol "Potkan", ak vynecháme jeho poviedkové experimenty s písaním). V Rosničke začína zostra, ako sa na vyšetrovateľa Mareka Wolfa, ktorý sa už plne aklimatizoval v Bratislave, patrí. Tu sa však hneď od začiatku dostane do veľkých problémov pri ceste z dovolenky v Chorvátsku. Nezvyčajne pre vyšetrovateľa, sa dostane do úlohy podozrivého z vraždy. Udalosti sa potom na neho valia ako príval. Napätie stúpa, ale našťastie má doma na Slovensku dobrých priateľov, teda kolegov, ktorí ho nenechajú v štichu. S ich pomocou sa veci začnú hýbať a fakticky sa podarí preniesť vyšetrovanie na "domácu" pôdu.

Toľko by hádam stačilo k obsahu knihy. Ak som povedal, že napätie v príbehu vôbec nepoľavuje, je to pravda. Autor sa nebál využiť netradičné postupy, teda zbytočne by ste si hovorili, že "vrahom je záhradník". Vychádzajúc z mojich bohatých čitateľských skúseností, som začal tušiť kto je vrah už v polčase čítania, ale dobre utajovaná pravda sa potvrdila v závere knihy a to nehovorím, že podozrivých bolo medzičasom niekoľko. Dokonca, ani odhalený vrah nebol jediný, lebo pri vyšetrovaní sa príde na všeličo zaujímavé, aj na starý zločin, ktorý už pomaly pokrýval prach času. 

Pri detektívke je najdôležitejšie, aby čitateľa jej dej upútal a držal ho v napätí až do konca. Toto sa Františkovi Kozmonovi aj tu darí. Sprvoti som čakal, že budem mať pozvoľné čítanie na celý týždeň, ale ak by ste si túto knihu zobrali na týždennú dovolenku, pribaľte si k nej ešte jednu. Rosničku zhltnete za deň, za dva. Špeciálne by som odporučil, aby ste si k čítaniu pribalili aj nejaký prehľadný kalendár, kapitoly v knihe sú totiž označené dátumom konania deja a v čase sa treba reálne orientovať.

Ešte jedna malá poznámka ku grafickej úprave - ak sa v príbehu mení miesto, či osoby v ten istý deň, je podkapitola označená malým obrázkom rosničky. Najprv som si myslel, že mi na papier sadla mucha, ale potom som si zvykol na žabku. Trochu zjednodušené, ale prečo nie?

Keďže sa polovica príbehu odohráva pri mori v Chorvátsku, v knihe sú aj originálne repliky v chorvátskej policajnej hantýrke, našťastie vždy aj s príslušným prekladom. Prvá polovica príbehu tým získava nádych pravej "jadranskej" exotiky. Inak, po jazykovej stránke je všetko O.K., ako sa u nás hovorí, aj keď sa autor nevyhol, už skoro zľudovelému autentickému balastu: "VIDÍME SA ZAJTRA". Taký je život, hádam sa to "U" raz vráti tam, kde patrí...

Zaujímavým "modernizačným" prvkom v tejto knihe je využitie "citácií" článkov z "blogu" obete na internete. Rosnička si tam písala anonymne o svojej "vedľajšej" profesii spoločníčky (eskort). Tak sa takto sprostredkovane čitateľ dostane aj k erotickým opisom, podaným aj z pohľadu psychológie pracovníčky eskortu. Kto sa už nejaký čas pohybuje v internetovej sfére a číta blogy (aj diskusie k nim), vie si to určite predstaviť. Tu však blogovanie, napriek anonymite, pri znalosti reálnych faktov  pomôže vyšetrovateľom odhaliť aj reálne zúčastnené osoby.

Všetkým, ktorí si túto knihu zaobstarajú a začítajú sa do nej, želám príjemnú pohodu a ten čitateľský adrenalín, ktorý Rosnička prináša.

Kto chce vedieť viac, môže si pozrieť aj oficiálny popis a ukážku z knihy.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/458105/rosnicka.html

Rosnička je tretím románom Františka Kozmona a druhým v rámci série s Marekom Wolfom. Čudujem sa, že mne ako nadšencovi knižných sérií ušiel prvý diel Potkan, ale po prečítaní Rosničky som sa rozhodol napraviť to. Mnohé vydavateľstvá sa snažia priniesť na náš trh autora či autorku schopných konkurovať Dominikovi Dánovi. Verím, že čitatelia nebudú dlhodobo krátkozrakí a upriamia pozornosť aj na iných šikovných spisovateľov. František Kozmon patrí medzi nich. Jeho krimiromán má všetko, čo by priaznivci žánru mohli očakávať - zaujímavú zápletku, výraznú hlavnú postavu (spolu s jej tímom), pohľad na prácu policajných zložiek, a tiež čosi navyše - pre našinca známe, ale čitateľsky iste príťažlivé prostredie chorvátskeho Splitu. Kapitán Marek Wolf sa však paradoxne neocitá v úlohe vyšetrovateľa, ale - nečakane - hlavného podozrivého. 

"Musí si ich získať. Bude s nimi spolupracovať. Poznal otázky, ktoré mu budú klásť. Horúčkovito rozmýšľal nad odpoveďami. Čo povie a čo zamlčí? Ako porozpráva svoj príbeh tak, aby znel dôveryhodne a zároveň mu dal šancu? Hoci mal potrebné skúsenosti, jeho myseľ nedokázala pracovať na plné obrátky. Dookola sa v nej opakovali tie isté otázky: Ako Nina zomrela? Ako sa ocitla v kufri jeho auta? Kto to spravil? Prečo?"

Cestou z dovolenky je Marek Wolf zastavený diaľničnou hliadkou, ktorá v jeho kufri objaví mŕtvolu jeho priateľky, moderátorky počasia Niny. Od tej chvíle na vlastnej koži pociťuje kolobeh spravodlivosti z opačnej pozície, ako bol doteraz zvyknutý. Uvedomuje si, že všetky okolnosti i dôkazy svedčia proti nemu, no on sa všemožne snaží presvedčiť chorvátskych vyšetrovateľov, že je nevinný. Do Splitu za ním takmer vzápätí vycestujú hovorkyňa Denisa a psychologička Petra. Nemajú síce žiadne právomoci, ale to im nebráni rozbehnúť vlastné neoficiálne pátranie. Najprv sa púšťajú po stopách mladého boháča, potomka mocnej splitskej rodiny, ktorý si vraj krátko pred osudnou nocou robil na Ninu zálusk. Na rováši má toho dosť, prekvapivo, aj šéf splitského tímu Vjeran Juriša, naoko plne spolupracujúci so slovenskými orgánmi. Viac svetla do prípadu by azda mohla vniesť nekompromisná Marija, poverená vyšetrovaním Nininej smrti. Je však presvedčená o Marekovej vine a bude pre ňu ťažké zmeniť postoj, keď všetko podporuje jej teóriu. Ani sám Wolf sa však nemieni iba nečinne prizerať, ako sa jeho život rúti do záhuby, a je odhodlaný nájsť skutočného vraha stoj čo stoj...

"Marek zastal, keď počul výstrel. Zvažoval, či sa vráti. Má vôbec ešte na výber? Je väzeň na úteku. Pomohlo by mu, ak by sa dobrovoľne vzdal? Rozhodol sa, že musí aspoň skontrolovať situáciu. Opatrne vyšiel z húštiny. Uvidel Jurišu, sediaceho na zadnom sedadle auta, jednou rukou si stískal druhé rameno. Krvácal. Wolf spanikáril. Vytratil sa znova medzi krami. Nasledoval chodníčky, ktoré ho doviedli k hlavnej ceste. Váhal. Ako dlho bude trvať, než po ňom vyhlásia pátranie? Premýšľal, či vie aspoň určiť, kde sa nachádza."

Rosnička má jedno veľké plus, a to je prostredia Chorvátska. Vymaňuje sa tým z bežných kriminálok, akých je neúrekom, a ponúka čosi navyše. Na začiatku som sa potešil, že začína zhurta, zatknutím hlavného hrdinu, ale rýchlo som bol vyvedený z omylu. Príbeh sa totiž odvíja v súčasnosti aj retrospektívne v minulosti, kde sa viac dozvieme o priebehu vzťahu medzi Marekom Wolfom a jeho priateľkou Ninou. Niekedy sa mi tieto pasáže zdali zbytočné a iba zdržiavali dej. Ak mám pravdu povedať, viac ako Wolf či jeho kolegyne ma zaujala Marija Ležovic, členka splitskej polície. Dá sa povedať, že ide o druhú hlavnú postavu a v tomto prípade zohráva dôležitú rolu. Páči sa mi jej vnútorný svet a postupné nevyhnutné zmeny, ktorými musí prejsť. Žena, čo spočiatku pôsobila prísne a miestami otravne, sa mení na skúšanú osobu, ktorá si vás určite získa. Ďalším zaujímavým motívom je jej nadriadený a kamarát Juriša, ktorému autor tiež nadelil pútavý osud, vinúci sa celým dejom. František Kozmon sa pekne rozbehol a ak si udrží zvolené tempo, jeho Marek Wolf zrejme vyrieši ešte nejeden prípad.

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/f-kozmon-rosnicka/