Potkan

Ten u nás reprezentuje najmä Dominik Dán. Legendárny autor s už dvomi desiatkami kníh na konte a od ktorého som doteraz nič nečítala. (Možno sa tajne obávam toho, že ma to bude baviť a nebudem najbližší rok čítať nič iné.) Medzi ním a Kozmonom by sme isto našli viacero rozdielov – tým podstatným sa mi ale spájajú: vyšetrovaním kriminálnych prípadov v našom hlavnom meste.

Na Potkanovi sa mi páčilo, že sa začal s prísľubom čerstvého vetra: do rokmi zohraného tímu prichádza ako hlavný vyšetrovateľ nová postava – kapitán Marek Wolf. Rodák zo Slovenska strávil posledných 15 rokov v Kanade, no kvôli načrtnutým osobným problémom sa vracia na rodnú hrudu. Bez zlého zámeru vyfúkne miesto starému harcovníkovi Karolovi a hneď na začiatok si tak svojich kolegov skôr poštve proti sebe.

No potom sa hneď dostávame k samotnému prípadu – vyšetrovaniu vraždy muža pohodeného v kanáloch, ktorý prišiel pred pár dňami na policajnú stanicu s prosbou o pomoc. Dôvodom jeho vraždy boli informácie o starom prípade, v ktorých majú pravdepodobne prsty aktuálni kandidáti na prezidenta.

Samotný príbeh je celkom predvídateľný (pre mňa určite v porovnaní s „high class“ detektívkami), až si pomyslíte, že by ste to mohli ísť vyšetrovať aj vy a boli by ste plnohodnotným členom tímu. Užila som si ale samotný nápad, postupné rozuzľovanie zápletky a celkový príbeh najmä kvôli priebehu vyšetrovania. To je zaujímavé najmä vzťahmi vo vyšetrovacom tíme tvorenom Marekom, Karolom a dvomi kolegyňami. Keď začala fungovať tímová chémia, začala som si ich dialógy ešte viac užívať a miestami boli aj vtipné (normálne sa na nich teším v ďalších dieloch). Bratislavské, resp. slovenské reálie taktiež potešia, rovnako ako retrospektívne skoky do minulosti.

Pri čítaní posledných strán som už v mysli premýšľala nad záverečným hodnotením. Stále váham medzi 4 alebo 5 hviezdami: totiž čítanie ma naozaj bavilo (hoci som si to predstavovala viac temné a ponuré, čo ja nerada), no nakoniec dávam 4/5 za niektoré začiatočnícke prešľapy, ktoré vidím najmä pri hlavných postavách.

Marek Wolf sa síce vracia z (určite pokrokovejšej) Kanady, ale s predsudkom voči role kriminálneho psychológa v tíme (len si spomeňme na Sebastiana Bergmana). Je mi jasné, že na Slovensku táto pozícia nie je asi ešte úplne vžitá, no očakávala by som od neho skôr sympatie so snahou zmodernizovať vyšetrovacie metódy. Naopak policajná hovorkyňa dostáva pomerne veľa priestoru, pričom v tíme chýbajú technickejší kolegovia a viac reálnejšej policajnej práce. Vidím v tom snahu autora inšpirovať sa rôznymi zahraničnými trendmi, výsledkom čoho je ale taký zvláštny mix rôznych postupov. Ale ok, povedzme, že je to originálne.

Oveľa viac sa mi nepáčia niektoré stereotypy pri postavách – kniha to nepotrebuje a autor sa občas snaží oživiť dej na miestach, kde to nie je potrebné. Či už Ružička ako typická stará škola, hovorkyňa, ktorá musí byť pipina a baliť svojho šéfa, matka vraha ako jednoduchá žena, ktorá ani nevie, ako sa píše cheesecake či fakt, že ak niekto kandiduje na prezidenta, za otca musí mať bývalého mafiána. Som možno neúprosná, ale z lásky – naozaj sa už teraz teším na pokračovanie, no zároveň dúfam, že bez týchto školáckych chybičiek.

Aby som neskončila negatívne – lebo s knihou som naozaj spokojná – určite ju odporúčam každému, kto má rád dobrú detektívku a chce si prečítať niečo iné ako namakané zahraničné bestsellery. A ak máte radi atmosféru Bratislavy a zaujímavé ľudské osudy, dávam do pozornosti aj zatiaľ neobjaveného autora Mariana Janika s jeho novou knihou Pasák.

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/frantisek-kozmon-potkan/

František Kozmon je v detektívnej literatúre ešte málo známy, ale už má za sebou isté úspechy. V internetových kníhkupectvách sa zatiaľ dajú kúpiť dve jeho knihy a jednou z nich je Potkan. Po prečítaní tejto knihy si myslím, že ich v budúcnosti bude viac. Jeho "Posledný prípad kapitána Čontoša" (nečítal som), zvíťazil v literárnej súťaži DETEKTÍVKA v roku 2014.

František Kozmon v jednom rozhovore tvrdí, že všetko v knihe Potkan vychádza z jeho fantázie. Tak to v románoch, aj v detektívkach býva. Dôležité je, aby dielo malo logiku a istú mieru podobnosti s realitou. Myslím, že práve to sa tu podarilo. Nerád by som písal o tom čo sa píše v oficiálnom texte na prebale knihy, radšej len niekoľko mojich postrehov z knihy.

Prostredie v ktorom pracujú vyšetrovatelia je také slovensky uveriteľné, podobne aj opisované reality Bratislavy. Spočiatku mi nebolo jasné, prečo sa telo mŕtveho človeka (Potkan) našlo práve v kanalizácii a to práve v jej koncovej časti pred ústim kanalizácie do čistiarne vôd. Neskôr to nabralo ten správny zmysel a táto okolnosť bola vyšetrovateľmi objasnená.

Kriminálna zápletka je slušne vymyslená, napätie gradovalo, takpovediac od vraždy k vražde. Boli síce len dve, ale každá s patričným tajomstvom a znakmi, ktoré mali vyšetrovateľov zmiasť a nasmerovať ich snaženie do správnych "vôd". Tak to už zvyčajne zločinci s istým stupňom inteligencie robia. Kriminalisti, tí bystrejší, si s tým však vedia poradiť. 

Zvláštnou okolnosťou bolo vymenovanie nového hlavného krajského vyšetrovateľa, až z ďalekej Kanady. Trochu som sa začal obávať, či to nebude niečo podobné ako vo filme Wilsonov, ale moje obavy boli zbytočné. Bol to vlastne "náš" človek, úplne iného razenia ako ten, ktorého do Wilsonova poslala FBI.

Nový človek na vedúcej pozícii v kolektíve zvyčajne spôsobuje problémy a aj tu to dospelo až k tomu najhoršiemu, ale ako sa hovorí, keď je koniec dobrý, všetko je dobré. Ako som už spomenul, Potkan ma držal v šachu dva dni. Nie je to rozsiahle dielo, ale dodalo mi slušnú dávku zábavy a napätia. Nájde sa v nej aj primeraná dávka erotiky (ako inak?) a trocha zvláštnych vzťahov medzi ľuďmi.

Spočiatku som váhal, či sa mám začítať do témy detektívky "z kanalizácie", ale tie scény z málo navštevovaných miest podzemia boli v knihe v primeranom rozsahu. Som rád, že som sa mohol  zoznámiť s novým, nádejným slovenským spisovateľom detektívok. Držím nám palce, aby mu to písalo tak dobre aj naďalej.

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/436392/potkan-v-kanalizacii.html