Kukučka

Kukučka je detektívka, ako má byť, so všetkými atribútmi tohto žánru. Pre skúsenejších čitateľov je výhodou, že sa opäť stretnú so známymi postavami, detektívmi z bratislavskej krajskej kriminálky. Hlavným aktérom je detektív Wolf so skúsenosťami z Kanady, ktorého nedávno museli vysekávať zo zložitého prípadu jeho obvinenia z vraždy v Chorvátsku. Na veliteľskej pozícii nahradil Luptáka Otčenáš.

Takže predsa nejaké personálne posuny na bratislavskej krajskej kriminálke... Vyšetrovatelia teraz riešia komplikovaný prípad niekoľkých vrážd. Dobre koncipovaný sled udalostí nedovolí čitateľovi predčasne odhaliť páchateľa. Spočiatku nie je jasné, či je jeden páchateľ, alebo ich je viac. Už v polovici čítania sa zdá, že vrah je jasný (mýliť sa je ľudské), o ďalšie prekvapenia nie je núdza až do záverečného rozuzlenia.

Pomerne rozsiahly príbeh na 415 stranách je na prvý pohľad náročný na čítanie, ale stačí začať a už to ide ako po masle. František Kozmon píše detektívky s takmer presnou ročnou periodicitou. Zatiaľ stíham čítať okrem jeho prvotiny všetky, teda Potkana (2016),  Rosničku (2017) a v roku 2018 Kukučku.  

Kozmon má zaujímavý zvyk, označovať kapitoly dátumom konania opisovanej udalosti. Je to prehľadné (v Rosničke som písal, že k čítaniu je vhodné mať po ruke kalendár), teraz to upresňujem, treba si zaobstarať takú tabuľu, akú používajú vyšetrovatelia. Pod každý dátum si napísať heslo danej udalosti a tak sa dopracovať k aktuálnym výsledkom pátrania. Možno by tak čitateľ prišiel na stopu vrahovi.

V prípade Kukučky ide o štyri vraždy, každá je iná, ale vyšetrovatelia musia hľadať okrem motívu aj spoločné znaky v postupe vraha.

Páčilo sa mi prirovnanie mestského sídliska: "... obchádzal bytovky, ktoré vyzerali ako pokojamilovné náhrobné kamene."  V kameňoch mnohí bývame a zvnútra vyzerajú oveľa prívetivejšie, nezávisle od architektúry, či urbanistiky.

Istá Gizela vyhlásila, že "Manželstvo bez hádok je manželstvo bez lásky." Nikdy nie je neskoro nechať sa poučiť.

Ťažké je napísať o detektívke niečo viac, lebo hrozí predčasné prezradenie pointy, teda vraha. Akýmsi vedľajším prínosom pri čítaní detektívneho príbehu sú vzťahy medzi zúčastnenými osobami na strane postihnutých, aj na tej druhej.

Tieto dve zložky, teda samotný príbeh a ľudské pozadie, sú v tejto knihe dobre vyvážené. Napriek tomu je náročné vžiť sa človeku z panelákového bytu do situácie bohatých dedičov v luxusnej vile pod Slavínom. Dôležité je vždy ostať človekom. 

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/499075/kukucka.html