Dedičný hriech

Knihu hodnotím tak priemerne, na 3 hviezdičky. Ani nenadchne, ani neurazí. Mňa príliš neoslovila, preto som ju dočítala, ale v knižnici mi nezostane. Dej sa rýchlo rozbieha, celkom fajn a rýchlo sa to číta. Dorota by chcela spoznať lásku a tak na dovolenke, kde je so sestrou, stretáva vysnívaného chlapca - Mateja. Dajú sa do vzťahu. No sú to dvaja tvrdohlavý v jednej domácnosti. Prídu problémy, ktoré ich, bohužiaľ, rozdelia a nie spoja. Potom sa znova stretnú, ale znova aj rozdelia, tentoraz si ale Dorota odnesie aj niečo iné, čo som tak nejako aj predpokladala, že práve to ide nasledovať. Bolo to trošku predvídateľné. Napokon sa pokúsi znova vyhľadať Mateja, ale prichádza zvrat. Ten bol aj pre mňa prekvapením. Myslím si, že tu bola na chybe hlavne jej mama, lebo im to mala povedať už na začiatku ich vzťahu a nie len tak pre nič za nič odsudzovať Mateja, lebo to vôbec nevysvetlila, iba si išla svoje. Ale potom by nebolo o čom ďalej písať. Babka mi vadila. Rovnako aj sestra, lebo sa mi vôbec nepáčili jej postoje k Dorote a premenlivosť názorov a nálad ako počasia v apríli. Občas mi vadil aj samotný Matej, lebo bol príliš nastavený, že moja cesta a moje rozhodnutia sú tie správne. Asi nie.. Sympatickou postavou bol pre mňa Edo, o ktorom by som povedala, že by bol vhodnou partiou pre Dorotu. Mohol byť však aj viac opísaný. Poznačila som si ale ich Desatoro úspešnej ženy v bratislavskej džungli ;) Utkvel mi ešte jeden citátik: „Ježiško neexistuje a zázraky sa nedejú...“ Dorotka jeden zázrak mala doma a preto som jej na konci priala, nech nájde aj svoje ďalšie šťastie.

Pútavý príbeh Dedičný hriech je plný lásky a prekvapení,zaujímavý a dojímavý. Kniha sa nedá nedočítať na prvé začítanie sa a koniec príbehu vo Vás zanechá ešte veľmi dlho zmiešané pocity. Kniha tak trochu iná ako ostatné - záujme, pohladí, no najmä prekvapí.