Prečo ja?

Musím sa priznať, že až po prvých stránkach som zistila, že ide o slovenskú autorku. Doteraz som túto autorku nepoznala a meno ma zmiatlo a dokonca som neskôr zistila, že od tejto autorky už mám doma knihu, len zatiaľ neprečítanú. Kniha sa čítala ľahko a pohodovo. Išlo o taký ten reálny príbeh, kde reálne čítate ako to v živote chodí a nie nejakú rozprávku pre dospelých. Určite mnoho žien žije takýto život, kde pozerajú hlavne na rodinu a šťastie deti aj napriek tomu, že nie sú šťastne so svojím životom a hlavne manželstvom. To sa mi na knihe páčilo asi najviac. Hlavná hrdinka bola taká obyčajná reálna žena, ktorú postihlo to čo asi žiadna žena nechce vo svojom živote zažiť. Jej manžel mi od začiatku nebol veľmi sympatický a o priateľkách som nevedela ani aký názor si mám vytvoriť. Dej príbehu sa odohráva v tomto roku a preto sa tam stretávame s problémami, ktoré v tomto roku sa dotkli každého. A ja musí povedať, že mne to pri čítaní dosť vadilo. Knihy čítam, hlavne preto aby som unikla trochu od toho čo sa deje vonku za mojou bublinou, v ktorej pri čítaní som a toto čítanie mi túto moju bublinu narušovalo. Spomenutie pandémie, ktorá nám momentálne dosť strpčuje život mi až tak nevadilo, nakoľko bola spomenutá v takom ešte pre mňa prijateľnom rozsahu. Ale čo najviac sa mi nepáčilo, keď v knihe boli spomenuté voľby a politická situácia. V knihe boli dosť vyjadrené názory na niektoré politické strany a mne to vadilo a to hlavne preto, že niekedy som mala pocit akoby autorka týmto chcela poukazovať na svoje politické presvedčenie a k takémuto príbehu mi to nesedelo. Možno je to len môj zlý pohľad na to a v skutočnosti, len autorka chcela poukazovať na to, že príbeh je riadne reálny. Kto vie, ale mňa osobne to pri čítaní dosť rušilo. Kniha patrí medzi tie (pre mňa už) menšieho rozsahu, takže prečítala som ju pomerne rýchlo. A myslím si, že bolo to tak akurát, viacej toho nebolo potreba, ale ani menej.