Údolie

Zaujimava kniha, ktorej dej sa zauzluje, kruti, mota a hoci som takmer od zaciatku tusila, kto je pachatelom, na konci som sa pytala, a preco to vlastne robil? Minier je nadany rozpravac, jeho knihy maju vzdy co ponuknut. "Stretneš aj plno úžasných ľudí. Musíš sa ich naučiť rozoznávať, lebo niekedy sa zlí ľudia vydávajú za dobrých… a dobrí ľudia sa môžu ukázať nepríjemní… Na to nie je pravidlo. Nezabúdaj však, že každá osoba, ktorú stretneš, každá udalosť, ktorú zažiješ, každá skúsenosť ti umožní rásť, naučí ťa veľa o tebe aj o iných… Že každý pád, smútok, sklamanie patrí do života, ale že bude aj veľa radostných, úspešných, víťazných chvíľ, ak sa poučíš zo svojich pádov, rozumieš? Mathis usilovne prikyvoval. Panebože, prečo mu tak zvieralo hrdlo? Prečo sa musel ovládať, aby mu nevypadla slza? – Pretože skutočná výzva je to, aby si mal rád sám seba, – dodal a uvoľnil si hrdlo, – aby si sa nebál alebo nehanbil za to, aký si, Mathis, ale aby si z toho urobil svoju silnú stránku. Možno sa ti budú vysmievať, možno ti budú hovoriť nepríjemné veci, pokúsia sa ťa ponížiť, udupať, pripomínať ti minulosť, budú chcieť vyvolať tvoj hnev, možno ti povedia, že ničiť, byť násilný a biť sa sú dôkazy sily a odvahy, ale to nie je pravda. Skutočná sila je byť sám sebou a nebáť sa milovať, najmä chrániť tých, ktorých máš rád, chcieť pre nich lepší svet, bez násilia, nenávisti a klamstiev. Často zakopneš a spadneš. No keď budeš mať v sebe tú silu, vstaneš a každý deň sa staneš silnejším a lepším."