Čas smrti

Debutový krimi triler Čas smrti  od rakúskeho spisovateľa Andreasa Grubera vás zaujme hneď v úvode. Autor vie, ako má na čitateľa zapôsobiť a už na prvých stranách dokáže upriamiť vašu pozornosť na nebezpečné napätú situáciu. Gruber tak nič nenecháva na náhodu a u čitateľa vyvoláva obrovskú vlnu zvedavosti. Publikum prichádza do kontaktu s vyšinutým a nebezpečným vrahom, ktorý sa neštíti ničoho a svoje obete trýzni neštandardným spôsobom. Rovnako spoznáva aj kriminálnu komisárku Sabine, ktorej vrah zavraždil matku a hlavným podozrivým sa stáva jej otec. Čitateľa zaujme aj svojrázny a empatický policajný profilovač, ktorý pri svojej práci využíva netradičné postupy vyšetrovania.

Aj keď v príbehu vystupuje množstvo postáv, autor každej jednej venoval osobitý charakteristický opis, čím sú ľahko rozpoznateľné. Gruber píše živo, pútavo a s veľkou dynamikou, čo ocení každý čitateľ. Román sa číta plynulo, nemá žiadne hluché miesta, krátke kapitoly a množstvo svižných dialógov sú veľkým plusom knihy. Čistý, jednoduchý štýl písania bez zbytočných opisov, stúpajúce napätie a počiatočný strach vás priklincuje k sedačke.

Dej sa postupne zamotáva, hrdinovia odkrývajú svoje tajomstvá, no Gruber zahmlieva dôležité fakty. Publikum je na pochybách, absolútne netuší, kto stojí za ohavnými vraždami. Príbeh sa hýbe stále dopredu, no pokrok vo vyšetrovaní a dolapenie vraha je v nedohľadne. Do popredia sa derie otázka prečo a čo tým šialený vrah sleduje? Väčšia akčnosť nastupuje vo chvíli, keď sa vrah spojí s ďalšou svojou obeťou, psychoterapeutkou Helen, ktorej oznámi, že má len 48 hodín na to, aby zistila koho uniesol a prečo. Ak nie, unesená osoba zomrie. Rovnaký scenár použil aj v prípade Sabininej matky a otca. Vrah je však veľmi inteligentný a rafinovaný a nie je jasné podľa akého kľúča si svoje obete vyberá, pretože všetky vraždy sú špecifické a má jedinečnú schopnosť získať kontrolu nad obeťami. Jednu obeť roztrhali psy, druhá zhorela v plechovej vani, tretia sa utopila v atramente.

„Vieš...“ Spravil ďalší krok k nej a sklonil hlavu. Svetlo baterky zasvietilo na zem. „Obe tieto hadičky zabraňujú spätnému vzdutiu. Každý druhý deň ti prinesiem nejaké jedlo a čosi na pitie.“ Srdce jej na sekundu prestalo biť. Chcela pohnúť hlavu, no nešlo to. Kútikom oka zbadala, ako strčil do kovového vedra koniec plastovej hadice, ktorú držal medzi prstami. „Jednej bolesti ťa však zbaviť nemôžem.“

Gruber kladie dôraz nielen na kriminálnu zápletku, ale aj na vzťahy medzi jednotlivými postavami. Píše tak presvedčivo, že sa čitateľovi dostáva hneď pod kožu, využíva pestrosť postáv a nezanedbáva ani mrazivú atmosféru, ktorá vám naháňa strach. Publikum pomaly spoznáva súvislosti, Sabine sa zahryzne do prípadu spolu so Sneijderom. Skúsená komisárka odhalí, že vrahovi slúži na zabíjanie ako predloha stará rozprávková knižka pre deti.  V závere je čitateľ hnaný zvedavosťou a napätie sa dá každou stranou krájať. Dynamika sa zvyšuje, strach sa prehlbuje, dusivá atmosféra hustne, čas sa kráti, zvrátenosť vraha naberá na intenzite a dobré premyslená hra sa mení na pomstu.

Čas smrti zaujme každého milovníka dobrej kriminálky, ktorý okrem pátrania po vrahovi hľadá aj súvislosti, nebojí sa zvrátenosti a potrebuje nahliadnuť aj do jeho myslenia. Poteší aj občasného čitateľa, ktorý vyhľadáva nebezpečenstvo, napätie, premyslenú zápletku a ľahko čitateľný román s veľkou dynamikou bez nudy.

Recenzovala: Simona Rošková
https://literarnalekarenusimony.blogspot.com/2019/04/andreas-gruber-cas-smrti.html

Kníhkupectvá ponúkajú veľké množstvo trilerov a detektívok, až má človek problém si vybrať. Tak je to aj so mnou. Tentokrát som siahla po knihe Čas smrti, ktorú napísal Andreas Gruber. Musím sa priznať, že som chvíľu váhala, kvôli obálke. Tá je dosť hororová. Ale anotácia ma zaujala a tak som začala čítať.

Sabine je mladá policajtka, ktorá sa ocitne pri nájdení mŕtvoly. Po predošlom telefonáte so svojím otcom tuší, že obeť bude jej matka. Bohužiaľ sa nemýlila a so svojimi kolegami nachádza telo svojej matky. Otec jej stihol povedať, že ju niekto uniesol a mal 48 hodín na to, aby prišiel na dôvod únosu. Nesmel kontaktovať políciu, ani nikoho ďalšieho. Problém nastáva vo chvíli, keď polícia príde na to, že obetí je viac. Niektoré ešte majú šancu na prežitie. Alebo nie? Čo ak niekto uhádne dôvod únosu? Pustí ho páchateľ bez následkov?

V pivnici Ústavu patológie Viedenskej univerzity sa občas ponevierali všelijakí čudáci. Carmen sa v duchu pýtala sama seba, prečo by niekto prepadával štyridsaťsedemročnú ženu. Uvažovala, či sa jej šance na pocit bezpečia s vekom zvyšujú, alebo naopak.

Prológ v knihe ma dostal a už vtedy som začala mať zimomriavky. Keď sa príbeh rozbiehal, tak som chvíľu zaváhala, či ma bude nakoniec baviť. Po pár kapitolách ma obavy prešli a dej ma pohltil. Príbeh je napísaný veľmi pútavo. Je v ňom množstvo dialógov, čo mne vyhovuje, lebo sa číta podstatne svižnejšie. A pokiaľ tu aj boli rozsiahlejšie opisy, tak ma príliš nevyrušovali a ani nenudili. Prvý deň čítania som prečítal asi dvadsať percent knihy, ďalší deň tak isto, ale posledný deň som zhltla zvyšok bez toho, aby som si to uvedomila.

Spolu s vyšetrovateľmi premýšľate, kto je schopný takto trápiť svoje obete. Zároveň je zaujímavé prepojenie obetí. Postupne sa odkrývajú indície a hoci vraha spoznáte relatívne skoro, tak stále máte chuť čítať ďalej a spoznať jeho dôvody. Zarážajúce bolo aj to, keď zistíte, čo ma spoločné detská kniha s obeťami..

Počas čítania som si obľúbila postavu otravného holandského forenzného psychológa Sneijdera, ktorý knihu oživuje cynickými poznámkami. Vďaka tejto knihe sa dostanete do hlavy narušeného človeka, ktorý bol v detstve týraný. A to nielen z pohľadu vyšetrovateľov, ale aj z pohľadu psychologičky.

Každé mesto sa podobá na živý organizmus. Má tvár, centrum, ruky aj nohy, a to všetko mu dodáva špecifické vyžarovanie, rytmus, vôňu i dušu.

Mne sa kniha veľmi páčila. Ten, kto má rád detektívky, tak ľutovať nebude. V poslednom čase je veľa trilerov a detektívok, ktoré sa podľa mňa hodia skôr pre ženy. Tu to rozhodne neplatí. Určite by si na svoje prišli aj mužskí čitatelia. A nenechajte sa odradiť obálkou. V knihe je síce niekoľko dosť „krvavých opisov“, ale k tejto knihe to jednoducho patrí.

Recenzovala: Dominika Štefčíková
https://drominickacita.sk/2019/04/04/cas-smrti-andreas-gruber/