Spiaci obri

Knižné police s ceduľkou science fiction sa často prehýbajú pod návalom kníh celého sveta a niekedy sa mi zdá byť nemožné všetky ich prelúskať. A vôbec, dá sa v tomto žánri prísť s niečím neošúchaným? Mimozemšťania, cestovanie časom, vesmírne bitky, zničenie sveta, autá lietajúce po nebi… zabudla som na niečo?

Sylvain Neuvel si s originalitou dejovej línie svojej debutovej knižky Spiaci obri až také starosti nerobí. Dej je v podstate variácia na klasickú golemovskú zápletku, keď si v ďalekej minulosti vyspelejšia civilizácia zabudne na Zemi nejaký zo svojich vynálezov a my si to popri naháňaní mamutov vôbec nevšimneme. Tentoraz si u nás odložila maxiveľkého robota, resp. robotku (emancipácia je pochopiteľne pre mimozemšťanov úplnou samozrejmosťou). Robotku rozkúskovala na časti a zakopala na rôzne miesta zemegule, aby sa akurát v 21. storočí objavili a narobili medzi nami šarapatu. Jej vykopávanie majú v rukách Američania a pochopiteľne sa o tom v záujme celosvetovej bezpečnosti nesmie nikto dozvedieť (a už vôbec nie Rusi alebo Číňania). Čo už len na tomto môže byť iné?

Môže. Kanaďan Neuvel si vybral celkom zaujímavý  spôsob, ako opisuje príbeh. Jednotlivé kapitoly sú vlastne spisy akejsi nepomenovanej armádnej organizácie a  obsahujú písomný záznam rozhovorov s hlavnými postavami. Rozhovory, resp. výsluchy vedie muž, ktorého meno a postavenie nikto nepozná, ale evidentne má vplyv na najvyšších miestach. Na prvý pohľad to vyzerá na pekelnú nudu, ale viete čo? Je to geniálne! Najmä preto, že sa tak nepatlá so siahodlhými opismi, ale ide rovno na vec. Mňa to nesmierne bavilo, ani neviem prečo.
Poďme k tým postavám.

Doktorka Rose Franklinová padla ako dieťa do jamy, z ktorej sa vykľula dlaň obrej robotky. Aj vďaka tomu sa Rose stala fyzičkou a teraz sa v podzemnom labáku venuje výskumu onej časti ruky. Zamestnanie je to pokojné, až kým sa rýchlym tempom nezačínajú objavovať na povrchu ďalšie končatiny. Kto má rád škatuľky, mal by ju zaradiť do kladnej zóny medzi sympošov.
Nadpráporčíčka americkej armády Kara Resniková je tak trochu neposlušná, zato veľmi šikovná pilotka, ktorej úlohou je hľadať ďalšie kusy. Ide jej to výborne, akurát pri tom občas zlikviduje pol dediny. Našťastie má výčitky svedomia, preto ju tiež zaradíme ku kladným postavám. A navyše, disponuje schopnosťou, ktorú nemá hocikto (bol by to spojler, nepoviem teda akou).
Jej kolega práporčík Ryan Mitchell… nuž, strašný dobrák. Lenže ak ide o lásku, občas urobí niečo, čo ho potom mrzí. Zaľúbený je pochopiteľne do Kary, veď si dennodenne kukajú na prsty, keď riadia vrtuľník. A vravím to len preto, aby nám od knižky neutiekli dámy, lebo aj kúsok romantiky tu má svoje miesto.
Postgraduálny študent Vincent Couture je taký ten suchár, ktorý lúšti neznáme znaky zanechané spomínanými mimozemšťanmi. Je jasné, že ich vylúšti, akurát v ľúbostnom živote sa mu to tak trochu skomplikuje (to viete, Kara je naozaj fešanda). Ani neviem, kam ho zaradiť – v podstate je to klaďas, ale v reálnom živote by ste si s ním asi veľmi nepokecali. Aby som mu nekrivdila – v jednej chvíli sa z neho stane hrdina, ale to si už prečítajte sami.
No a potom je tu onen tajomný chlapík, ktorý ak ide do tuhého, nájde si vo svojom mobile číslo aj na prezidenta. Škatuľku vám neprezradím, aby ste neprišli o pointu.

Ak vám v tomto opise chýbajú nejakí záporáci, buďte pokojní, nejakí sa v Spiacich obroch iste nájdu. Nakoniec, Sylvain Neuval nezaspal na vavrínoch a má k nim napísané aj pokračovanie. Pochopiteľne, veď bol za tento skvelý debut nominovaný na niekoľko literárnych cien v žánri scifi a hoci nevyhral, už si na neho iste brúsia zúbky nejakí filmári.
V istom rozhovore tiež spisovateľ prezradil, že námet na knihu mu vnukol vlastný syn, ktorý sa ho pri hre s hračkárskym robotom stále vypytoval, kde sa tu tie roboty vzali. No prosím, ak sa s týmto zvedavým dietkom bude hrávať aj naďalej, možno napíše aj ďalšie pekné scifíčka. Ja sa na ne budem určite tešiť.

Foto: Autor knihy Spiaci obri Sylvain Neuvel

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11538

Knižné police s ceduľkou science fiction sa často prehýbajú pod návalom kníh celého sveta a niekedy sa mi zdá byť nemožné všetky ich prelúskať. A vôbec, dá sa v tomto žánri prísť s niečím neošúchaným? Mimozemšťania, cestovanie časom, vesmírne bitky, zničenie sveta, autá lietajúce po nebi… zabudla som na niečo?

Sylvain Neuvel si s originalitou dejovej línie svojej debutovej knižky Spiaci obri až také starosti nerobí. Dej je v podstate variácia na klasickú golemovskú zápletku, keď si v ďalekej minulosti vyspelejšia civilizácia zabudne na Zemi nejaký zo svojich vynálezov a my si to popri naháňaní mamutov vôbec nevšimneme. Tentoraz si u nás odložila maxiveľkého robota, resp. robotku (emancipácia je pochopiteľne pre mimozemšťanov úplnou samozrejmosťou). Robotku rozkúskovala na časti a zakopala na rôzne miesta zemegule, aby sa akurát v 21. storočí objavili a narobili medzi nami šarapatu. Jej vykopávanie majú v rukách Američania a pochopiteľne sa o tom v záujme celosvetovej bezpečnosti nesmie nikto dozvedieť (a už vôbec nie Rusi alebo Číňania). Čo už len na tomto môže byť iné?

Môže. Kanaďan Neuvel si vybral celkom zaujímavý  spôsob, ako opisuje príbeh. Jednotlivé kapitoly sú vlastne spisy akejsi nepomenovanej armádnej organizácie a  obsahujú písomný záznam rozhovorov s hlavnými postavami. Rozhovory, resp. výsluchy vedie muž, ktorého meno a postavenie nikto nepozná, ale evidentne má vplyv na najvyšších miestach. Na prvý pohľad to vyzerá na pekelnú nudu, ale viete čo? Je to geniálne! Najmä preto, že sa tak nepatlá so siahodlhými opismi, ale ide rovno na vec. Mňa to nesmierne bavilo, ani neviem prečo.
Poďme k tým postavám.

Doktorka Rose Franklinová padla ako dieťa do jamy, z ktorej sa vykľula dlaň obrej robotky. Aj vďaka tomu sa Rose stala fyzičkou a teraz sa v podzemnom labáku venuje výskumu onej časti ruky. Zamestnanie je to pokojné, až kým sa rýchlym tempom nezačínajú objavovať na povrchu ďalšie končatiny. Kto má rád škatuľky, mal by ju zaradiť do kladnej zóny medzi sympošov.
Nadpráporčíčka americkej armády Kara Resniková je tak trochu neposlušná, zato veľmi šikovná pilotka, ktorej úlohou je hľadať ďalšie kusy. Ide jej to výborne, akurát pri tom občas zlikviduje pol dediny. Našťastie má výčitky svedomia, preto ju tiež zaradíme ku kladným postavám. A navyše, disponuje schopnosťou, ktorú nemá hocikto (bol by to spojler, nepoviem teda akou).
Jej kolega práporčík Ryan Mitchell… nuž, strašný dobrák. Lenže ak ide o lásku, občas urobí niečo, čo ho potom mrzí. Zaľúbený je pochopiteľne do Kary, veď si dennodenne kukajú na prsty, keď riadia vrtuľník. A vravím to len preto, aby nám od knižky neutiekli dámy, lebo aj kúsok romantiky tu má svoje miesto.
Postgraduálny študent Vincent Couture je taký ten suchár, ktorý lúšti neznáme znaky zanechané spomínanými mimozemšťanmi. Je jasné, že ich vylúšti, akurát v ľúbostnom živote sa mu to tak trochu skomplikuje (to viete, Kara je naozaj fešanda). Ani neviem, kam ho zaradiť – v podstate je to klaďas, ale v reálnom živote by ste si s ním asi veľmi nepokecali. Aby som mu nekrivdila – v jednej chvíli sa z neho stane hrdina, ale to si už prečítajte sami.
No a potom je tu onen tajomný chlapík, ktorý ak ide do tuhého, nájde si vo svojom mobile číslo aj na prezidenta. Škatuľku vám neprezradím, aby ste neprišli o pointu.

Autor knihy Spiaci obri Sylvain Neuvel

Ak vám v tomto opise chýbajú nejakí záporáci, buďte pokojní, nejakí sa v Spiacich obroch iste nájdu. Nakoniec, Sylvain Neuval nezaspal na vavrínoch a má k nim napísané aj pokračovanie. Pochopiteľne, veď bol za tento skvelý debut nominovaný na niekoľko literárnych cien v žánri scifi a hoci nevyhral, už si na neho iste brúsia zúbky nejakí filmári.
V istom rozhovore tiež spisovateľ prezradil, že námet na knihu mu vnukol vlastný syn, ktorý sa ho pri hre s hračkárskym robotom stále vypytoval, kde sa tu tie roboty vzali. No prosím, ak sa s týmto zvedavým dietkom bude hrávať aj naďalej, možno napíše aj ďalšie pekné scifíčka. Ja sa na ne budem určite tešiť.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11538