Otroctvo v žilách
Vydavateľ: | IKAR (IKAR, a.s.) | |
---|---|---|
Jazyk: | slovenský | |
Formát: | Kniha | |
Počet strán: | 240 | |
Vydanie: | 2025/02 | |
Poradie vydania: | 1. | |
Na sklade
Informácie o dostupnosti
Posledná zmena: 31.03.2025 02:58 |
Predajná cena po prihlásení: | 12,70 € | |
---|---|---|
Vaša predajná cena : | 15,90 € | |
Prečo sa prihlásiť? | ||
(všetky ceny sú uvádzané vrátane DPH) |
- Komentáre (0)
- Recenzie (0)
- Informuj priateľa
Obsah knihy: Otroctvo v žilách
Kniha Otroctvo v žilách koncentruje spomienky ženy, ktorá takmer celý dospelý život bojovala so závislosťou od alkoholu. Dej sa odvíja od deväťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť, no neplynie chronologicky. Autorka skáče v čase a vracia sa vždy k tým miestam a udalostiam, ktoré jej práve prídu na myseľ. Dokáže ich opísať s nečakanou hĺbkou aj s nadhľadom, inokedy zasa čitateľ nadobudne pocit, že si realitu upravuje, prispôsobuje, aby bola menej bolestná. Približuje svoje detstvo, štúdium, komplikované vzťahy, pitie, liečenie, opakované zlyhania, ale aj aktivity, ktorými pomáhala ľuďom s podobným osudom vo svojom okolí. Hlavný text dopĺňa autorkin pohľad po rokoch aj doslov, v ktorom jej dcéra spomína na detstvo plné všadeprítomnej témy alkoholu. Vďaka otvorenosti je záznam autentický a môže nielen sprostredkovať prežívanie človeka so závislosťou, ale aj pôsobiť ako memento pre tých, ktorí sa možno z bezmocnosti, možno z nevedomosti, možno dobrovoľne ocitajú na hrane.
Detaily o knihe
Hodnotenie čitateľov
Knihu ešte nikto nekomentoval, budete prvý.
Pridajte svoj komentár
Ukážky z knihy
Cesta na Prednú Horu bola ťažká a zložitá. Bol koniec augusta a ešte stále relatívne teplo. Ja som si však do kufra zabalila aj vestu zo zajačej kožušiny, vedela som, že kým sa vrátim, bude zima. Stopom som prišla do Červenej Skaly a nemala som prípoj autobusom do liečebne. Bála som sa ísť v noci horou. Na stanici som si ešte dala s dákou partiou pivo a jedno som si kúpila ako rezervu s tým, že prečkám do rána na železničnej stanici a budem pokračovať v ceste. Tam som prišla o kabelku a posledné peniaze. V noci som poprosila zamestnanca železníc, aby som sa mohla zohriať pri ňom
v kancelárii. Potom som vypila pivo a ľahla si na lavicu v čakárni. Obliekla som si kožušinovú vestu, mala som na sebe sukňu a polovysoké topánky. Takto som sa uložila na spánok. Kufor som si položila pod hlavu. Zobudila som sa ráno na to, ako niekto hovoril: „Veď tá je opitá!“ Prekvapilo ma to, veď som bola polotriezva, a ohradila som sa: „Ja že som opitá? Vy ste opité!“ Vzala som kufor a išla stopovať.