Smäd

Na jeho predchádzajúcej osloskej adrese by sme ho však hľadali márne. V jeho živote sa toho veľa zmenilo. Dovtedy komplikovaný vzťah s jeho osudovou ženou Ráchel sa dostal konečne na vyššiu úroveň a v jedenástom pokračovaní s názvom Smäd môže čitateľ, ktorému na Harrym aj ľudsky záleží, konečne nadobudnúť uspokojenie z jeho usadenia sa s milovanou ženou na spoločnej adrese.

Vždy som na tejto charakterovej postave oceňoval najmä jej vývoj. Harry Hole síce stále nepopiera, že v sociálnych kontaktoch má určité rezervy, za čo vďačí najmä genetike introverta, no zároveň priznáva, že nemá problém s ľuďmi ako takými, akurát nie je s nimi rád, keď ich veľa na jednom mieste.

Nesbø však svojmu hrdinovi nedáva v tejto oblasti na výber, a to ani v tejto časti. Populárny kriminalista v úvodných kapitolách dokonca vystupuje ako učiteľ na policajnej akadémii. Počas jeho prednášok učebne praskajú vo švíkoch, pričom Hole je ešte nutený aj abstinovať.

Veľa životných skúšok naraz, no napriek tomu celkom sympatický osobnostný posun, korešpondujúci s vekom zrelého štyridsiatnika, keď si už aj outsider zaslúži zažiť osobné šťastie. Napriek tomu čitateľ nepredpokladá, že by Nesbø nechal jeho temnotu úplne vyhasnúť.

Na osloskej kriminálnej scéne sa objavuje nový vrah a pre mňa osobne ešte brutálnejší vražedný nástroj ako bol ten, s ktorým bol čitateľ konfrontovaný v knihe Pancierové srdce.

Prvá ženská obeť bola nájdená vo svojom vlastnom byte, príčinou smrti bola masívna strata krvi a vražednou zbraňou bol pravdepodobne železný chrup, ktorým bol vrah schopný odhryznúť aj časť krku.

Vraždy odkazujú na prejavy vampirizmu a ďalšie obete pribúdajú. Vyšetrovanie vedie Harryho bývala kolegyňa Katrine Brattová, no do diania vstupuje aj Hole, ktorý je nadriadeným prinútený vytvoriť paralelný vyšetrovací tím, no zároveň ho do pátrania ženie aj jeho vlastné motto, že „mŕtvi majú prednosť pred živými“.

Prípad sa stáva prioritu nórskej polície. Viacerí zainteresovaní veľa riskujú. Hole -enfant terrible oddelenia, úplne všetko, stratu ťažko nadobudnutého pokoja v rodinnom živote nevynímajúc.

Od tohto momentu je to typický Nesbø. Prípad sa komplikuje, počet obetí stúpa a čitateľovi sú postupne naservírované viaceré verzie rozuzlenia. Autor nezostal nič dlžný ani svojej povesti stvoriteľa temných a brutálnych scén. Keďže dominantným motívom všetkých zločinov je najmä krv, hematofobici s bujnejšou predstavivosťou si môžu spôsobiť celú sériu úzkostných zážitkov.

Harry Hole napriek tomu pôsobí oveľa sebavedomejšie a vyrovnanejšie, hoci stále zápasí s prekliatím, „keď človek nie je dosť dobrý vo veciach, čo má rád, a naopak, je dobrý v tých, čo nenávidí“. Jeho prekliatím je práca kriminalistu, hoci jeho hnacím motorom nikdy nebola láska k tejto práci. Hnal ho hlavne hnev a určitá forma posadnutosti sériovými vrahmi.

Priznávam, že z Harryho návratu som mal mierne obavy, lebo hoci príbehovo sa jeho séria síce vyvíjala k maximalizmu a remeselnej sofistikovanosti, no z hlavnej postavy som mal čoraz viac pocit, že charakterový profil temného a s vlastnými prízrakmi zápasiaceho hrdinu, bol akoby stále viac prejavom únavy samotného autora.

Nesbøva Jedenástka je však veľkolepá a únavová zlomenina jej skutočne nehrozí. Je to prosto severské krimi v plnej kráse.

Recenzoval: Jozef Kuric

https://dennikn.sk/blog/najnovsi-nesbo-vydatne-uhasi-smad-po-dvojrocnej-abstinencii-od-harryho-holea/

Musím sa vám s niečím priznať: z tejto série som čítala len Snehuliaka (nie som skalná fanúšička), ale keď vyšiel Smäd, povedala som si, že toto chcem a nezaujíma ma, že nemám všetky diely. Pozrite sa, keď môže vydavateľstvo skákať medzi knihami, tak to mám dovolené aj ja. Tieto knihy sa teda nemusia čítať zaradom – presvedčila som sa o tom teraz. Neľutujem, že sa mi do rúk dostal tento príbeh. Knihou som listovala so zatajeným dychom a divoko otvorenými očami. Typická „nesbovka“.

Je ale pravda, že som odhalila prvotný zámer autora. Môj tip bol správny a priam som vyskočila z kože. Dobre, niečo som zistila, no Nesbov spisovateľský štýl má nútil obracať stránku za stránkou a ani som nevedela ako a bola som na konci. No aby ste si nemysleli, že som až taká dobrá; samozrejme, na konci sa všetko vyvinulo úplne inak – sama som z toho bola zmätená, ale keď nad tým človek rozmýšľa dlho, dáva to zmysel a zapadá to na miesto, ako skladačka.

„Ale... veď ona nie je mŕtva.“
Truls sa zvrtol. V svetle z otvorených dverí videl, že žene sa v kŕči chveje pravá ruka. Neubránil sa vtieravej predstave. Je nakazená. Stala sa upírkou. A teraz sa zobúdza.
(str. 164)

Na scéne sa objavujú nové postavy a myslím si, že budete prekvapení, ako dokážu zamiešať karty. Z nevýrazných osôb sa stanú... Radšej o tomto pomlčím. Už som nahlodala vašu zvedavosť? Presne to som chcela. Viem, som zákerná. Keď si však kúpite knihu, môžete tiež vyhrať zaujímavé ceny, takže to budete mať s pridanou hodnotou, nemyslíte? Súťaží sa do 25. júna, ešte máte čas, ale ja by som to neodkladala. Zabavte sa pri pátraní.

Som slepá, pretože až teraz som si všimla, že na obale diela sú tie železné zuby, bŕŕ, no takto som si ich aj ja predstavovala. Jo zas opísal príbeh dopodrobna. Behal mi stále mráz po chrbte a na konci som sa bála dvojnásobne. Milí čitatelia, vyzerá to tak, že bude pokračovanie. Musí byť, pretože inak si neviem vysvetliť ten koniec. Nesbo by nebol taký zlý, že by nechal otvorený koniec, či áno? To mi povedzte vy. Ja netuším.

„...Tvoj šéf má čierne srdce, chlapče, to si pamätaj. A teraz tvojho šéfa opäť trápi smäd. Tak ako toho chlapa. Ich smäd je ako požiar, preto sa aj hovorí uhasiť smäd. Kým ho neuhasia, bude spaľovať všetko, s čím prídu do kontaktu. Mýlim sa, Hole?“
(str. 186)

Od Snehuliaka a Syna som bola v relatívnom pokoji, keď všetci okolo mňa čítali Nesba a ja nie. Nevyhýbala som sa mu, len som na neho nikdy nemala chuť. Myslela som si, že Snehuliaka ďalšie knihy neprekonajú, no možno som sa zmýlila. Diela sa veľmi líšia, ale aj tak sú, podľa mňa, na tej istej úrovni kvality. Keby som teraz videla niekoho, kto číta Nesba pred mojimi očami, asi by ma porazilo a uchýlila by som sa ku krádeži. Chcete sa spýtať, či Smäd uhasí váš smäd po ďalších „nesbovkách“? Zaručene nie, pretože tento príbeh vyvoláva v čitateľovi taký pocit, akoby sa smädný napil morskej vody – je čoraz viac smädnejší. Ak si prečítate túto novinku, môžete jedine tak dostať záchvat, že chcete pokračovanie – hneď!

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2017/04/jo-nesbo-smad.html

Teda aspoň som si to myslela. Veď aj keď sa skončí dobrý seriál (HIMYM, Alf či Downton Abbey), nejako sa s tým zmierime a hľadáme novú namotávku. Takto som objavila duo Hjorth & Rosenfeldt a s čistým svedomím môžem povedať, že sa kvalitatívne harryholeovkám vyrovná.

Citlivejšie povahy by mohli na ohlásený a už aj vydaný 11. (a zdá sa, že stále nie posledný) diel Smäd reagovať agresívne: ono keď sa už vyrovnáte so stratou svojho knižného hrdinu, je to od autora trošku podraz a jatrenie starých rán. Z mojej strany to ale bola radosť, vytešovanie sa (hoci nie nejaké fanatické) a potom čo najrýchlejšie prečítanie. Aj preto, aby som pre vás čo najskôr mohla napísať moje hodnotenie – takže, tu je.

Od posledného prípadu už prešiel nejaký čas. Harry je ženatý s Rachel a prežíva šťastné obdobie, lebo sa môže ráno prebudiť vedľa ženy, ktorú miluje, ísť si do schránky po noviny, pokecať so susedkou a potom odísť učiť o vyšetrovacích metódach. Tam sa stretne aj s Olegom, ktorý navštevuje policajnú akadémiu a býva už s priateľkou.

V novinách číta už len správy zo zahraničia a kultúru. Rovnako ako vyliečený alkoholik nepokúša osud ovoniavaním chlastu, ani Harry sa nepúšťa do nebezpečných vôd čítaním o nových prípadoch, ktorými žije jeho krajina.

„Mám ľudí rád,“ nesúhlasil Harry. „Akurát nie som s nimi rád. Najmä, keď ich je veľa na jednom mieste.“

Aktuálny škandál sa týka útokov potenciálneho sériového vraha (ako inak) a keďže sme v roku 2017, hlavnými kľúčovými slovami budú Tinder a vampíri. Aby som to upresnila, vrah si hľadá obete cez obľúbenú celosvetovú online zoznamku a tie končia svoj život s rozhryzeným krkom a odľahčené o pár krvných drinkov.

Takáto kauza sa ku Harrymu nemôže nedostať. Ale je mimo polície, vedie svoj usadený život a aj keď ho pokúša prípadom sa zaoberať (najmä preto, lebo jeho hlavným aktérom môže byť postava, ktorá sa mu objavuje v snoch), zatiaľ odoláva.

„Pamätám si radu, čo mi dali, keď som začínal pracovať v oddelení, Harry. Aby si prežil, musíš sa naučiť nechať veci tak.“

„To je nepochybne dobrá rada,“ prikývol Harry. „Ak teda človeku až tak veľmi záleží na tom, aby prežil.“

Vedenie polície to ale vidí inak. Hlavný vyšetrovací tím už vedie šikovná Katrine Brattová a síce bojuje o rešpekt svojich kolegov, bez Harryho to v pohode zvláda. No policajný prezident Mikael Bellman sa chystá roztočiť politickú kariéru a rýchlo & bezbolestne vyriešený prípad by mu teraz prišiel vhod.

„Je to Harry Hole,“ zakričala Katrine.

„Naozaj?“ Policajt si premeral Harryho od hlavy k pätám a nadvihol pásku. „Ja som si myslel, že Hole je len mýtus,“ dodal.

Plusko pre Harryho, ktorý kladie odpor až dovtedy, kým nie sú v stávke osudy jeho najbližších. A potom sa už roztáča kolotoč vyšetrovania, v ktorej budete s ďalšími miliónmi čitateľov tipovať, kto je vrah, kto v tom má ešte prsty a rozčuľovať sa (no v duchu sa rehniť), ako sa ten Nesbo s nami zase pohral.

Ak by som mala byť kritická, mala by som dve výhrady – jednu subjektívnu a tou je množstvo krvi a brutálnych scén. Paradoxne, viac mi „vyhovuje“ vykreslenie psychickej zvrátenosti ako rôzne krvavé delikatesy. Druhá myšlienka mi napadla počas čítania, keď začalo tindrovských vrážd pribúdať – celé mesto sa bojí brutálneho zabijaka, ale ľudia bez problémov používajú appku naďalej a nemajú vôbec strach, že práve oni môžu byť ďalšou obeťou. To, samozrejme, nie je chyba textu, ale možno skôr poukázanie na to, že ľudia sú skrátka blbí a vždy si myslia, že ich sa to predsa nemôže týkať.

Nemá cenu porovnávať Smäd s predchádzajúcimi dielmi. Každý ich hodnotí subjektívne a pravdupovediac, sama by som už s odstupom času nevedela dať dohromady nejaký konkrétny rebríček lepších a horších častí. Keďže nejde o diel vydaný s veľkým odstupom času, tak to, čím sú príbehy o Harry Holeovi fantastické, nájdete aj tu. Nesbov štýl písania, zaujímavú zápletku, nečakané zvraty, popukultúrne narážky, víťazstvá aj pády, no najmä človečina dýchajúca zo všetkých postáv.

Vyšetrovatelia vrážd sú celkom obyčajní ľudia. Nie sme zvlášť inteligentní, niektorí sme vyslovene hlúpi. Robíme chyby, veľa chýb a nevieme sa z nich poučiť. Keď sme unavení, niekedy si radšej ľahneme, než by sme pokračovali v honbe, hoci vieme, že riešenie máme na dosah.

Harry Hole je človek ako my, a práve tým je zaujímavý. Niekedy mám pocit, že on tie prípady ani nerieši – ony sa mu dejú. K rozmýšľaniu nad vyšetrovaním ho nevedia odvaha, ambicióznosť ani túžba stať sa hrdinom. On skrátka nemá na výber, keď to na neho príde, z tejto klietky posadnutosti sa nedokáže oslobodiť inak ako chytením vraha.

Ženie ho poslanie, ako to pomenoval Steffens? Človek sa ujme práce, čo nenávidí, lebo vie, že ju robí najlepšie? Niečo, na čo by sa dal človek použiť.

A čo si my čitatelia môžeme vrúcne želať viac než aby mu táto závislosť vydržala čo najdlhšie?

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/jo-nesbo-smad/

Mám s ním dva problémy.
Za prvé neviem, ako ho skloňovať. Myslím Nesbøa. Alebo Nesboa… Nesba… nič z toho nevyzerá k svetu. A to si radšej ani neprestavujem, žeby som nedajbože išla niekam s Nesbom… Nesbøom… nikam spolu nejdeme a basta.
Druhý problém spočíva v mojej poriadkumilovnosti. Každú sériu musím čítať pekne po poriadku, takže som si radšej počkala, kým u nás vydajú úplne prvý príbeh detektíva Harryho Holea. To už ale všetci šaleli, aký je to parádny autor, predháňali sa v chválach, akoby išlo o rockovú hviezdu, a nie o chlastajúceho chlapa v strednom veku, s ktorým sa neradno kamošiť, lebo vám rovno môžu vystrojiť pohreb. A tak sa stalo, že kým som sa dočítala k údajne najlepším častiam série, už ma to prestalo baviť. Život je príliš krátky na to, aby som strácala čas niečím, pri čom tak trochu trpím, a teda rovno priznávam, že som sa s Harrym Holeom rozlúčila po piatej Diablovej hviezde.

Neviem, či to bolo božie vnuknutie alebo moja blahosklonnosť, čo ma primäli pustiť sa do najnovšieho Smädu.
A bol to dobrý nápad. S potešením som zistila, že od môjho posledného stretnutia s Harrym Holeom sa jeho osobný život celkom upokojil, a že jeho kamoška Rachel počas tých častí, ktoré som nedočítala, všetky tie jeho vyšetrovania prežila. Dokonca sa z nej stala pani Holeová. Živý a zdravý je aj jej syn Oleg, akurát nám trochu povyrástol a práve kráča v stopách svojho nevlastného otca. Vyzerá to aj na koniec kamarátstva Harryho s alkoholom – ono tie jeho delirické zatmenia ani náhodou neboli zábavné.
Bez straty kvetinky to tých päť častí, ktoré  nepoznám, prežil aj Ståle Aune, Harryho priateľ a neprekonateľný policajný psychológ. Hádam neprezradím veľa, keď poviem, že práve v jedenástej časti série bude v prípade tohto psychológa platiť osvedčené príslovie o bosých obuvníkových deťoch.
Vyzerá to teda na idylku.

No dobre, viem, že na idylkách dobré detektívky nestoja. Máme tu vraha, dokonca sériového. Ten vrah sa vám vyžíva v nápojoch, ktoré by sa pokojne mohli volať Bloody Mary, keby to nebolo príliš morbídne. Dievčatám totiž pije krv, čo nie je veľmi dobrý spôsob, ako skončiť svoj život.  Je to však moderný vrah. Svoje obete zháňa prostredníctvom tinderu, čo je vlastne zoznamka cez internet, teda niečo ako náš „partner na úrovni“ alebo skôr „pokec“. Spotrebu má vysokú, takmer šesť litrov krvi denne.

Na policajnom oddelení to už príliš nespoznávam. Vyšetrovateľkou je Katrine Brattová (vygúglila som si, že ju Harry pozná od siedmeho Snehuliaka). Sekunduje jej nie veľmi sympatický Truls Berntsen (pribudol v ôsmom Pancierovom srdci) a ako záporák  sa javí aj policajný prezident Mikael Bellman s rovnakým dátum „zrodenia“. Nováčikom tímu je sebavedomý mladík s bielymi zubami Anders Wyller, no nemilujte ho.

Obsah knihy si asi viete predstaviť – vraždenie, hľadanie stôp a minimálne jedna akcia, pri ktorej už-už máte páchateľa v putách a on vám ufrngne. Presne tak, ako sa to v kvalitnej detektívke žiada. Čo ma ale príjemne prekvapilo, bola jedna celkom milá Nesbøova… Nesbova… skrátka autorova finta. Spočíva v tom, že opisuje nejakú scénu, v ktorej sa už celkom dobre orientujete. Tešíte sa, že máte predstavu o postavách, čase a mieste. Lenže nie. Autor si z vás strieľa a má v hlave úplne iné postavy a miesta. Niekedy sa tešíte, lebo vďaka tomu nezomrie vaša obľúbená hrdinka, ale úplne cudzia dáma. Okej, sú to len literárne postavy, nad ich smrťou plakať vari nebudeme, ale čitateľa to aj tak poteší. A tak som si ani nestihla všimnúť, že som sa do knižky ponorila tak, že o nejakom utrpení nemohlo byť ani reči. Harryho Holea definitívne milujem (sorry Rachel).
A hádam si dočítam aj tých päť nedotknutých častí.

Do čítania, priatelia.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=10931

Vrátil sa. Po niekoľko ročnej odmlke, úvahách, že skončil, zomrel, autor viac nemá k nemu čo napísať… sa vrátil. Ženatý, v krásnom obrovskom dome so ženou svojich snov, synom, stálou prácou učiteľa na policajnej škole a so statusom abstinenta. Harry Hole. V plnej svojej kráse. Lebo kto čítal nesbøvky, Harryho miluje!

Jo Nesbø. Treba ho predstavovať? Toto je on. Fešák, však? Konkrétne toto je fotka z Martinusu v Bratislave, kde nás milovníkov jeho kníh bol navštíviť. Pár hodín pred večerným vystúpením v Martinuse, bol v Panta Rhei na Obchodnej ulici a ja som ho VIDELA!!! Sedela som vonku pri martini a on prešiel tesne okolo mňa! Fešák ,veru!

Otázka znie, ako sa Nesbø popasoval s návratom svojho hrdinu, kedy čitatelia takmer zabudli na Harryho (ak sa to vôbec dá), či ho nahradili inými obľúbencami (Sebastian Bergman – Temné tajomstvá, Učeň, Hrob v horách, Nemý svedok). Treba dodať, že Jo Nesbø tie roky bez Harryho neotáľal a písal ďalšie kriminálne romány (Syn, Krv na snehu, Polnočné slnko) – tie nám mali Harryho vynahradiť? Mali sme na neho zabudnúť? Či autor potreboval pauzu od spoločensky vyprahnutého alkoholika? Uvažujem… Zrejme by tieto stránky novinky Smäd neboli tak kvalitne napísané, nebyť tej odmlky. Pretože Harry Hole prišiel na scénu v plnej zbroji, s návalom nových síl a neochvejnou (ne)ochotou vyriešiť ďalší prípad vyčíňania sériového vraha.

Mala som od novej nesbøvky veľké očakávania. Už keď som zočila tú hrubočíznu, 555 stranovú krásku, s vábivou, detail prezradzajúcou titulnou obálkou, vedela som to… Vedela som, že sa mi bude dobre čítať… Že začnem a neprestanem, kým neodhalím vraha. A ja som ho odhalila už niekde v polovici knihy. A hovorila som si: “Asi Nesbø stratil svoju povestnú schopnosť zamaskovať podozrivého tak, aby čitateľa ani nenapadlo na daného protagonistu poukázať.” Tušíte správne, och, ako hlboko som sa mýlila! Svoju povestnú schopnosť veru nestratil. Práve naopak, vycibril ju perom profíka a precízne aplikoval. Bola som stratená a veľmi sa mi to páčilo. Vzrušovalo ma vedomie, že som sa mýlila – zrejme – pretože ono ani ten omyl nebol jednoznačný. Však uvidíte sami, keď sa do knihy začítate. Nesbø je Pán Spisovateľ! A ja si nasadzujem klobúk na hlavu, skláňam sa pred ním s daným klobúkom v ruke. Bravó!!!

O čo ide? Čítala som mnoho recenzií na daný titul a bola som sklamaná, koľko recenzenti z obsahu knihy prezradili. To má ostať predsa pre potenciálneho čitateľa tajomstvom dovtedy, kým sám knihu neotvorí a neponorí sa do jej stránok. Stačí prezradiť málo, hodiť návnady a čakať kým sa nechytia.

Milí moji, pokiaľ ste doteraz ešte nepoučili o vampirizme, ktorý chorí jedinci aplikujú na svojich obetiach, nech sa páči, vstúpte do sveta pitia krvi. Nie, nejde o novodobú upírsku ságu, len Nesbø servíruje na stránky knihy niečo, čo tu ešte nebolo. Zvrátený druh kanibalizmu. Obeťou nie je nik iný, ako žena a nie len jedna. Používateľky sociálnej zoznamovacej siete Tinder. A zvrátene zmýšľajúci muži bažiaci po krvi. O to tu celý čas ide.

Jo Nesbø – Smäd. Harry Hole je späť.

Lenže, Harry stojí v ústraní, vo svojom usporiadanom živote, netúži po ďalších prízrakoch, tie ho totiž ešte neprestali v spánku navštevovať (či prenasledovať??!). Takých sa človek ťažko zbavuje. Aj keď nepožíva alkohol, nevyšetruje vraždy, neleží na dne spoločnosti, je to stále ten Harry, ktorý nevie prestať. Áno, snaží sa, nečíta novinové články, v ktorých sa o brutálnych vraždách píše, neoslovuje svojich bývalých kolegov, nepýta sa. Zlomia ho však. Je odborníkom na sériových vrahov, pozná ich myslenie. Už sa s nimi stretol. Odhalil, usvedčil a poslal za mreže. Okrem jedného. Minulosť ho dostane. Dostane ho tam, kde ho všetci zainteresovaní chcú mať. Poddá sa.

Mŕtvi majú prednosť, pred živými.

Nechcem vám prezradiť viac, ako je nutné. Zaručene budete hltať písmeno za písmenom, dokonca som čítala, že nie je nutné čítať celú sériu Harry Holeho, aby ste z knihy Smäd mali zimomriavky. Ja mám celú sériu absolvovanú a niektoré veci do seba proste lepšie zapadli, keď viem čo, kto a ako. Nebudete ľutovať. Jedine to, že ste sa dočítali na koniec knihy a s Harrym sa musíte opäť rozlúčiť. Pozitívom ostáva túžba stretnúť sa s Harrym v pokračovaní série, čo v závere autor naznačuje – ja v to teda aspoň dúfam!

Čo chcem prezradiť je fakt, že s takou vražednou zbraňou ste sa snáď ešte nestretli (minimálne ja ešte nie) – je vyobrazená na obálke knihy. Vražedný chrup. S čím ste sa myslím tiež ešte nestretli, je sofistikovane zosnovaná štruktúra zodpovedných indivíduí za ohavné činy. Vrah si dal obrovskú námahu zosnovať plán, ako sa stať nepolapiteľným a zároveň získať obdiv širokej verejnosti. Svoje činy podmienil činmi druhých a oklamal tak nielen seba, ale skoro aj Harryho. A vedzte, že tentokrát to Harry nemal vôbec jednoduché. V rukáve nedrží totiž žiadne esá. Len domnienky. A môžem povedať, že aj vy sa mnohému naučíte. Napríklad, ako nastražiť pascu na opice.

Harry civel do tmy.

V strede dvora, mimo svetiel z okien a zo schodiska rozoznával obrysy postavy so zvesenými plecami. Nehýbala sa. Iba mlčky hľadela do kuchynského okna a na Harryho.

Sklopil zrak do kávovej šálky, akoby si nikoho nevšimol. Služobnú pištoľ má na poschodí.

Má po ňu bežať?

Na druhej strane, ak sa lovený naozaj priblížil k lovcovi, nemal by ho vyplašiť.

Harry vstal a vystrel sa. Vedel, že v osvetlenom kuchynskom okne ho ľahko uvidia. Prešiel do obývačky, ktorá mala tiež okná do dvora, zdvihol knihu a dvoma rýchlymi krokmi skočil k dverám. Schmatol záhradné nožnice, čo si Rachel položila k čižmám, a vybehol na schody.

Postava sa ďalej nehýbala.

Harry zastal. Prižmúril oči.

Recenzovala: Martina Javorková
https://www.mojeknihy.com/books/jo-nesbo-smad-harry-hole-je-spat/

... a to so všetkou parádou. Naposledy som od Jo Nesba čítal uznávaného Snehuliaka, pričom ďalšie diely série už ušli mojej pozornosti. Smäd však vracia na scénu vyšetrovateľa Harryho Holeho v novom šate a s odstupom troch rokov, preto som sa rozhodol vrhnúť do temného sveta Osla znovu aj ja. A bolo to veru skvelé rozhodnutie. Smäd je exemplárnym príkladom severskej detektívky a bez obáv po ňom môžu siahnuť aj Nesbovi noví čitatelia. Príbeh sa síce ohľadom zločinca vracia k piatej časti série Diablova hviezda, ale všetky okolnosti sú jasne vysvetlené a aj vzťahy medzi jednotlivými postavami vám dajú okamžitý zmysel. Apropo, postavy. Všetky sú vykreslené presne a utkvú vám v pamäti. Každá je jedinečná a povahovo odlišná. Najväčšiu pozornosť na seba strháva, prirodzene, Harry Hole, no zvyšok osadenstva za ním ani najmenej nezaostáva.

"Vyceril zuby. Elise sa mu zadívala do úst. Chrup mal ako zo železa, čierny a hrdzavý s ostrými ostňami v hornej aj dolnej čeľusti ako pasca na líšky. Rozďavené ústa zavŕzgali, určite sú na pružinách. Už si spomenula na detaily prípadu. Fotografie z miesta činu. A uvedomila si, že čoskoro zomrie. Vtom sa zahryzol. Elise Hermansenová sa pokúsila zarevať mu do ruky, keď videla, ako jej z krku strieka prúd krvi."

Hlavné mesto Oslo trápi bizarná a pritom nesmierne krvilačná (doslova) vlna vrážd. Neznámy páchateľ zabíja mladé ženy prehryznutím krčnej tepny, aby vzápätí vypil ich krv. To má za následok množstvo špekulácií a teórií, ktorých sa okamžite chytá verejnosť na čele so senzáciechtivými novinármi. Katrine Brattová ako šéfka oddelenia závažných trestných činov bude mať plné ruky práce, pretože okrem dolapenia násilníka je ovplyvňovaná aj tlakom okolia a politickými machináciami. Policajný prezident sa totiž už vidí v ministerskom kresle a rýchlo vyriešený ťažký prípad by mu mohol len pomôcť. Preto osloví aj policajnú legendu Harryho Holeho. Ten si už tri roky užíva prácu v školstve a zásadne (k lepšiemu) zmenil aj svoj životný štýl. Napokon však predsa len znovu vkročí do rovnakej rieky a s vlastným menším tímom sleduje stopy k páchateľovi. Zároveň ide aj o jeho osobnú vendettu, pretože sa zdá, že ním je jediný vrah, ktorý mu kedy unikol. I keď je otázne, či sadista s vytetovaným diablom na hrudi skutočne zmenil svoj modus operandi a stal sa z neho vampír dychtiaci po ľudskej krvi...

"Mohol to popierať, no bol tu len z jediného, egoistického dôvodu. Nie pre obete, pre blaho mesta ani pre prestíž policajného zboru. Ani len pre vlastnú prestíž. Iba preto, že im ušiel. Áno, Harry cítil vinu za všetky obete, za každý deň, čo moho tento muž chodiť na slobode, lebo ho nezastavil. Bol schopný myslieť na jediné: musí ho dostať. On, Harry, ho musí dostať. Netušil prečo. Naozaj potrebuje nahoršieho sériového vraha a násilníka, aby dal svojmu životu smer a zmysel? Ani Boh nevie. A ani Boh nevie, či náhodou ten muž nevyliezol zo svojho úkrytu kvôli Harrymu."

Už od začiatku na vás Jo Nesbo útočí tým, čo najviac preslávilo škandinávsku literatúru - hutnou atmosférou. Či už ide o napínavé situácie, prienik do ľudskej psychiky alebo dokonca obyčajné opisy prostredia, ponurosť a tajomnosť vás celého obostrú. Kriminálny námet je obohatený aj o mystické prvky, čo hodnotím kladne. Vďaka tomu má čitateľ možnosť dozvedieť sa viac o fenoméne vampirizmu (až vďaka Smädu som napr. dozvedel, aký je rozdiel medzi pojmami vampír a upír). Dej vráti do hry všetky známe postavy a pridá aj niekoľko nových. Predsa len, nikto nemladne a aj policajný zbor potrebuje čerstvú krv. Dochádza tak k amémusi reštartu celej série a ja dúfam, že Nesbo sa s Harrym ešte niekoľkokrát vráti, pretože očividne stále nestráca dych. Niežeby boli ostatné jeho romány menej vydarené, ale Harry Hole je proste iba jeden. Na záver mi ešte nedá nevypichnúť názov, ktorý má viacero rovín (smäd po kriv, po pomste, po láske, po uzavretí prípádu atď.) a obálku knihy. Vyzerá to totiž tak, akoby ste sa na miestnosť pozerali z pohľadu vraha, pripraveného ochutnať strach ďalšej obete...

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/harry-hole-je-spat-jo-nesbo-smad/