Trhlina

Trhlina je najnovšou knihou úspešného slovenského autora Jozefa Kariku. Už z anotácie je poznať, že nejde o obyčajný príbeh - a taktiež nevznikol zaužívaným spôsobom. Jedného dňa si autora našiel email od istého čitateľa, ktorý sa v knihe volá Igor. Po dlhom váhaní sa s ním autor stretol, vypočul si jeho príbeh a usúdil, že je to dobrý materiál na knihu.

Igor je čerstvý absolvent vysokej školy. Ako to už bežne chodí, len veľmi ťažko si hľadá prácu. No, aby nesedel doma vezme robotu na stavbe. Nie je mu veľmi po chuti, ale pokým niečo zarobí, je to v poriadku. A práve tam nachádza starý zamknutý trezor, ktorý spustí kolobeh udalostí s prekvapivým koncom.

Kvalitne mi preskakovalo, bola tam taká atmosféra, šialenstvo viselo vo vzduchu, bzučalo v stenách a vystupovalo z dlážky ako roj nepokojných ôs. Stačilo napnúť uši, chvíľu nedýchať a začul si ho

Počas čítania som mala skutočne zvláštny pocit. Bála som sa, lomcovala mnou úzkosť. Jednoducho vo vás táto kniha vyvolá neskutočné zimomriavky. Priznám sa, nemohla som ju čítať po večeroch, pretože len pomyslenie na to, že časť deja by mohla byť skutočná, mi spôsobovalo zimomriavky, práve preto mi trvalo dlho knihu dokončiť.

Autor ju napísal skvelo. Čo mne osobne osviežilo čítanie, boli jeho poznámky pod čiarou a občasné zásahy do deja, kde poskytoval svoj pohľad na vec. V knihe sú okamihy, ktoré mi vyrazili dych. Ten pocit skutočnosti ma držal počas celého čítania, a preto som bola napnutá ako struna.

Jeden plus jeden neboli dva, akoby tam platili nejaké iné, cudzie a zdravý rozumom nepochopiteľné pravidlá.

V príbehu sa stretla naozaj zaujímavá skupina postáv. Máme tu Igora, ktorý chce prísť záhade o Tribeči na kĺb. Andreja, ktorý verí, že všetko, čo sa tam stalo, je pravda. Dávida, učiteľa fyziky, ktorý tvrdí pravý opak, a Miu, ktorá sa k nim pridala z čírej zvedavosti. Už vtedy, keď Igor len skúmal záhadu okolo pohoria Tribeč, ma mrazilo. Avšak keď sa tam vybrali, v tom  okamihu som sa skutočne začala báť. Udalosti, ktoré nasledovali po tom, ako do pohoria vkročili, sú jednak nevysvetliteľné alebo jednoducho sa to udialo bez akéhokoľvek hlbšieho dôvodu.

Záver ma úplne dostal. V hĺbke duše som dúfala, že to tak neskončí, nuž ale čo čert nechcel, stalo sa tak. Vohnal mi slzy do očí, pretože je to ukážka toho, aký dokáže byť človek voči horám bezbranný. Pre mňa je príbeh naozaj skvelým čítaním, ktorý vykazuje všetky prvky, ktoré má dobrý horor mať. Živo si viem predstaviť filmové spracovanie.

Životný chaos, v ktorom sa po celý čas topíme, je v tom oveľa lepší. Z času a čas vytvorí vzory a situácie, aké by nikto nevymyslel ani na kvalitnom tripe.

Trhlina je príbeh o tvrdohlavosti človeka, ktorý svojím konaním ovplyvní osudy viacerých ľudí. Je aj o tom, aké nebezpečenstvá na nás číhajú v horách, ktoré nepoznáme. A navyše je aj o tom, ako človek môže svoje rozhodnutia ľutovať až do konca života.

Veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu IKAR za poskytnutie recenzného e-booku knihy.

Moje hodnotenie:

* * * * *

Recenzovala: Zuzana Fabiánová

http://www.citaj.to/index.php/blog/item/4119-jozef-karika-trhlina

Prvá vec, ktorú potrebujete vedieť: Trhlina nie je obyčajná kniha a nevznikla zvyčajným spôsobom. Autorovi sa jedného dňa ozval chlap, ktorý mu vyrozprával svoj príbeh. Jozef Karika jeho rozprávanie nahral, doplnil o niekoľko vlastných zistení, upravil a spracoval do knižnej podoby.

Rozprávačom príbehu je Igor, spočiatku úplne obyčajný nezamestnaný čerstvý absolvent vysokej školy. Potom však objaví nahrávky, vďaka ktorým sa postupne - poháňaný vpred túžbou vyprodukovať skvelý blogový príspevok - zapletá do desivého diania spojeného s nevysvetliteľným miznutím ľudí v pohorí Tribeč.

Budem citovať anotáciu, pretože kladie otázku, ktorá bude hlavou zrejme bežať aj vám: Legenda, zámerná mystifikácia alebo desivá skutočnosť?

Práve fakt, že je kniha zmesou niekoľkých dokázateľných faktov a nahrávok rozprávania skutočného človeka (pokiaľ sa teda zhodneme, že si to autor nevymyslel úplne celé, čo sa nedá úplne vylúčiť), jej dáva akýsi zvláštny rozmer. O to väčšmi, že je samotná Igorova výpoveď veľmi mätúca, neuveriteľná a... hororová. Musím oceniť, že v Trhline nikto nasilu nepodsúva svoju pravdu - rozprávač Igor nikoho o ničom nepresviedča, autor nezaujíma pevné stanovisko, jednoducho čitateľom poskytne dostupné informácie a nechá na nich, aby sa z nich nejako vymotali. Ja som si na konci príbehu svoje vysvetlenie našla.

S výnimkou niekoľkých článkov či poznámok je drvivá väčšina textu venovaná práve Igorovmu rozprávaniu. Štýl, akým je podané, si ma získal už v ukážke. Je totiž jednoduchý, stručný, stránky rýchlo plynú a do knihy sa dá rýchlo a ľahko začítať. Navyše máte vyslovene pocit, akoby ste počúvali skutočnú osobu, či už vďaka vtipným ironickým postrehom alebo občasným nadávkam, ktoré vhodne dopĺňajú Igorov prejav. Realistický dojem dotvárajú i ďalšie veci, od žilinského prostredia, cez nenásilné odkazy na Hru o tróny, až po fakt, že sa Igor venuje blogovaniu. No a k tomu všetkému sa postupne pridávajú rôzne nevysvetliteľné a desivé záležitosti...

Osobne som k príbehu už od začiatku pristupovala ako k čistej fikcii s nezvyčajným pôvodom a spracovaním. Stále ho tak vnímam. Môžem vás však ubezpečiť, že ani takýto prístup nemal negatívny vplyv na jeho atmosféru. Tá bola skutočne jedinečná a miestami vyslovene desivá, často kvôli drobnostiam. Trhlina sa neuchyľuje k prehnaným nechutnostiam a je zvládnuteľná i pre ľudí, ktorí hororom veľmi neholdujú (ako napríklad ja).

Počas čítania som sa síce občas cítila frustrovaná a zmätená, ale, ako som už spomenula, napokon som si názor utvorila, i keď nikdy presne nezistíme, aké okolnosti viedli k vzniku knihy. Faktom ostáva, že ide o naozaj pútavé čítanie s niekoľkými originálnymi prvkami. Nebudem Trhlinu hodnotiť hviezdičkami, keďže sa nejedná o bežný príbeh čisto z autorovej hlavy, no rozhodne ju odporúčam fanúšikom mysteriózna, záhad alebo tým, ktorých zaujme ukážka.

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.sk/2016/10/jozef-karika-trhlina.html

Keď som sa vžila so spôsobom, aký autor zvolil pre svoju knihu, čítalo sa mi to veľmi dobre. Hlavný hrdina mi bol svojimi názormi nie vždy sympatický. Občas ma jeho povýšenecké názory rozladili, ale napriek tomu som k nemu nepociťovala odpor, či vari nenávisť. Brala som ho ako ešte stále nevyzretého chalana, ktorý sa v živote iba hľadá. Naopak, jeho priateľka Mia si ma hneď získala. Preto ma mrzelo, že sa prihodilo to, čo sa prihodilo. A samozrejme vinou Igora. Možno nie priamo, ale za všetkým stál on, pretože za vidinou popularity svojho blogu riskoval a do toho zatiahol aj svojho najbližšieho človeka, priateľku Miu. Keby vedel, aké dôsledky bude mať jeho nerozvážne konanie, snáď by si to premyslel, hoci... myslím si, že nie.

Prvá polovica knihy sa niesla v pokojnom duchu a hoci ma nenudila, stále som sa pýtala sama seba: Toto má byť hrôzostrašný príbeh? A horor? Príbeh áno, celkom zaujímavý a miestami duchársky, no horor? To nemyslí vážne...

Ale... Keď Igor s priateľkou a ďalšími dvomi postavami, ktoré by sa v bežnom živote nikdy nedali dokopy, vybral odhaľovať záhady možno krutých a možno úplne normálnych lesov v pohorí Tríbeč, začalo to pravé napätie. Nečakajte prosím (ako som ja čakala) na strašidlá, možno zoombie, či krvilačné zvery. Nie, nič také tu nenájdete. Nič, čo sa podobá na preafektované scény z  amerických hororov, ktoré sa snažia vyvolať za každú cenu hrôzu a strach. Čím krvilačnejšia potvora, tým lepšie...

Tu sa stanú celkom bežné situácie, či  náhody, no budú oveľa oveľa desivejšie ako ten najstrašidelnejší film v histórii kinematografie. Igor počas svojho rozprávania niekoľkokrát spomenul, aby spisovateľ, ktorý spísal tento príbeh, nečakal žiadne hrôzy, no neskôr nezabudol vyvolať napätie a pripomenul, že to, čo bude nasledovať, bude naozaj strašné. A mal pravdu... Do bodky.

Román je písaný formou prerozprávania príbehu, ktorý sa niekedy dávno stal,  v čom nás utvrdzuje aj prihováranie sa Igora k autorovi a jeho slangový slovník. Ako som spomínala, možno si na to bude niekto musieť zvyknúť, ale potom sú tieto vsuvky veľmi vítané a celý príbeh oživujú. Na stránkach môžete nájsť aj poznámky pod čiarou. Priznám sa, že to ma trochu rušilo, ale chápem zámer autora. Chcel spresniť niektoré skutočnosti. A ten kto nechce, poznámky si môže prečítať pokojne na koniec. Zároveň to odporúčam, aby ste si nekazili dojem z knihy, lebo nie je nič horšie, ako keď vás počas napínavej scény niečo vyruší.

 Ďalej titul obsahoval historky pohoria Tribeč pretransformované do textu, či články z internetových portálov, ku ktorým bola priložená webová adresa vo forme: poznámka pod čiarou. Vtedy som mala dojem, že čítam veľmi zaujímavú rešerš.

Trhlina je naozaj výborná a počas čítania ma fascinovalo, čo sa odohrávalo na Tribeči, no zároveň som si kládla otázku: Je to naozaj pravda? Mohlo sa niečo takéto stať? Vymyká sa to akémukoľvek racionálnemu zmýšľaniu. Ale veci medzi nebom a zemou  predsa existujú, nie? Čo ak aj naša malá krajina má svoje tajomné miesto plné nevysvetliteľných síl?

No, čo ak Igor autora vodil iba za nos a išlo mu o obyčajnú senzáciu? – nie tomuto jedinému som vôbec neverila.

Či sa tento príbeh odohral tak, ako ho opísal Igor, a či sa vôbec niečo z toho stalo, musíte zistiť sami... Ja môžem povedať iba: Uverila som, že on verí vo svoju pravdu...

Ak by tento román bol spísaný ako vymyslený horor, bála by som sa, pretože by mi v hlave nevyskakovali pochybnosti, či sa niečo takéto mohlo udiať. Jednoducho by som sa nachádzala vo fikcii, kde je dovolené  a prípustné všetko, a preto by som bola ochotná oddať sa celému príbehu a uveriť mu. V Trhline ma stále nahlodávala myšlienka: Stalo sa to tomu Igorovi vôbec?

Na záver dodám, že toto bolo síce prvé stretnutie s pánom Karikom, no rozhodne nie posledné...

A ešte... chcela by som sa ísť pozrieť do záhadných lesov Tríbeču... Nemám to ďaleko, možno raz... Ale, čo ak je všetko pravda a ja sa už nevrátim taká, aká som tam vstúpila? A vrátim sa odtiaľ niekedy vôbec? 

Ak si prečítate TRHLINU, pochopíte moje obavy :)

Recenzovala: Lucia Braunová
http://www.luciabraunova.sk/news/t-r-h-l-i-n-a/