Posledný policajt

A zatiaľ čo ekonomika USA sa rúca a na uliciach vládne chaos, detektív Hank Palace nie je ochotný vzdať sa svojho prípadu. Vyšetruje smrť obesením v meste, ktoré každý týždeň zažíva najmenej desiatku samovrážd, no táto sa mu zdá podozrivá. Hank sa pomaly dozvedá, že pri hľadaní odpovedí na svoje otázky zisťuje oveľa viac, než pôvodne plánoval... 

Je to len pár dní, čo som čítal krimi príbeh Temné tajomstvá, ktorý si ma naozaj získal. Keďže anotácia knihy Posledný policajt vyzerala rovnako dobre, nad prečítaním som dlho neuvažoval. Na rozdiel od Temných tajomstiev spomínaný román zaváňal prvkami fantastiky. Po pár stranách čítania som však spozoroval niekoľko vecí, ktorými sa tieto knihy líšili. Jednou z nich bola aj zložitosť dejovej línie, ktorá v útlejšom románe Posledný policajt chýbala. Kniha bola skôr oddychovým čítaním, ktorému by ste ale mali dať šancu. 

"Čokoľvek sa stane, bude to skutočné, dobré a správne, a 

nech sa to skončí akokoľvek, nikdy na to nezabudne."

Veľakrát mám pri knihách pocit, že autor nedokáže vyťažiť maximum z danej tematiky, alebo ju naopak rozpracuje na môj vkus až príliš zložito. To ale našťastie neplatí pre Posledného policajta. Autor čitateľa nezaťažoval zbytočnými opismi a príbeh odbremenil od hluchých miest. Na druhej strane ale musím povedať, že sa román dlhšie rozbiehal a spočiatku som sa obával, čo sa z príbehu vykľuje. Pozitívom ale bola jeho nepredvídateľnosť, vďaka ktorej som až do samého konca netušil, ako autor knihu ukončí. Potešilo ma  viacero dejových línií, ktoré neboli ťažké na pochopenie. Aj napriek náročnej téme ju autor podal "láskavo" a aj z tohto dôvodu môže kniha sadnúťširokej škále čitateľov. 

Ako som už povedal, čítanie tejto knihy ma bavilo. Nedá mi ale nespomenúť niekoľko vecí, ktoré mi počas čítania prekážali. V prvom rade to boli postavy, ktoré podľa môjho názoru autor nevykreslil dostatočne dobre. Nemôžem povedať, že by mi nejaká liezla na nervy, ale takisto som si žiadnu z nich ani výraznejšie neobľúbil. Autor sa viac než na postavy sústredil na dejovú líniu, ku ktorej som naopak výhrady nemal. Na určitých miestach by som ale príbeh viac zdramatizoval a vygradoval, pretože námet knihy by si to určite zaslúžil. Ak však knihu do rúk beriete s tým, že máte chuť na nenáročné čítanie, z ktorého nebude vyplývať hlbšie ponaučenie, románu nebudete mať čo vytknúť.

"Niečo tu nehralo. Spáchal vraždu a neskôr dvojnásobnú vraždu, ale prečo? Pre peniaze? Prečo vrah riskoval, že ho uväznia, popravia? Prečo hodil za hlavu tú trochu času, ktorá mu zostávala? Iba pre prachy?"

Kniha Posledný policajt je príjemným spojením fantasy príbehu a kriminálnej zápletky. Odporučil by som ju každému, kto hľadá nenáročný príbeh, ktorý je písaný zaujímavým a pútavým štýlom a ktorý vás nebude nudiť. Fanúšikov knihy určite poteší fakt, že už v máji je pripravované slovenské vydanie druhej časti tejto série s názvom Koniec sa blíži. Prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2016/01/recenzia-posledny-policajt-ben-h-winters.html

Medzi ľuďmi čoskoro zavládne chaos a prístup k dodržiavaniu práv a poriadku je viac než vlažný. Oficiálne zložky sa potýkajú nielen s neobyčajnými prípadmi porušovania zákona, ale aj s akútnym nedostatkom pracovných síl. To znie ako výborná kulisa pre rozbehnutie príbehu, čo poviete? Winters očividne aj do bežného žánru, akým krimi nepochybne je, musí zapracovať motív mystiky. Vedomie, že svet čaká už len niekoľkomesačná existencia, sa tiahne celým dejom a je dokonca apelatívnejšie než morálna zložka románu.

"Ľudia sa väčšinou motali sem a tam. Chodili do práce, sedeli za pracovným stolom a modlili sa, aby ich firma vydržala do budúceho pondelka. Vošli do obchodu, tlačili pred sebou nákupný vozík a dúfali, že na policiach nájdu nejaké potraviny. Iste, niektorí sa rozhodli, že spáchajú samovraždu, odídu do predčasného dôchodku, zoženú si drogy alebo sa "sa budú túlať po uliciach s obnaženým vtákom", ako rád vravieval McGully."

Pochôdzkar Hank Palace sa vplyvom okolností stane prakticky z večera do rána detektívom. Síce vždy sníval o tejto možnosti, ale vzhľadom na situáciu si nie je istý, kam to celé povedie. Zem sa má o pár mesiacov vyrovnať s dopadom veľkého asteroidu a ľudia s obavami čakajú zverejnenie presného miesta stretu. S uvedomením si konca života prichádza snaha dohnať zameškané, obavy a osobné hranice idú bokom a hodnoty zažívajú otrasy. Stúpa aj vlna samovrážd, ale Hank nestráca zo zreteľa víziu spravodlivosti. Na obesení poisťovacieho agenta mu už od začiatku čosi nesedí a napriek nevôli kolegov sa púšťa do vyšetrovania smrti, ktorú klasifikuje ako vraždu. Kľúčom k rozlúšteniu by mohla byť pracovníčka poisťovne, ktorú Hank videl obšmietať sa okolo miesta činu. Čoskoro prichádza na to, že aj na pohľad pomerne nudný život poisťováka môže ukrývať nečakané spestrenia a rovnako (s ohľadom na okolnosti ) aj jeho nevďačná práca...

"Tak čo tu máme? Muža, ktorý sa v práci správa v podstate nepriateľsky, mlčí, chodí so sklonenou hlavou a nevšíma si reakcie na blížiacu sa katastrofu s výnimkou jedného šokujúceho výbuchu počas Halloweenu. Neskôr sa ukáže, že zhromaždil obrovské množstvo informácií o asteroide a že v súkromí je posadnutý tým, k čomu sa na verejnosti stavia chrbtom. A teraz sa zdalo, aspoň jeho švagor to tvrdil, že Peter Zell bol mimo kancelárie silno rozrušený a ochromený strachom. Typ muža, ktorý si napokon siahne na život. Och, Peter, pomyslel som si, aký je tvoj príbeh, kamarát?"

Potešil som sa, keď som sa dopočul, že Ikar chystá vydanie tejto Wintersovej série. Ale moje očakávania napokon neboli odmenené. Dosť dlho mi trvalo, kým som sa dostal do deja, mal som pocit, akoby autor len kĺzal po povrchu. Ani svet poisťovníctva nepôsobí práve pútavo. Mal som dojem, že Winters chcel iba okoreniť obyčajné krimi niečím zaujímavejším. To sa mu síce podarilo, ale na úkor kriminálneho námetu. Vyšetrovanie zločinu nebolo veľmi napínavé, ako by sa dalo predpokladať. Rozprávač príbehu Hank to ako-tak zachraňuje. Nielenže ho vedie túžba zachovať si zdravý rozum a dostáť spravodlivosti, ale ako zelenáč a neskúsený detektív musí čeliť aj posmeškom zo strany starších kolegov. Záver Posledného policajta naznačuje, že ďalší diel bude mať čo ponúknuť. Dúfam, že Winters využije možnosti naplno... 

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.marekzakopcan.sk/news/ben-winters-posledny-policajt/

Asi vám ako prvé napadne, že by ste si to poriadne užili. Nechali by ste robotu robotou a odcestovali niekam strašne ďaleko. Povedzme na Bahamy. Tam by ste prehajdákali všetky prachy. Možno by ste sa strašne opili a možno by ste konečne prefackali šéfa, čo vám odjakživa pil krv. Má to však háčik. Jednak by sa vykašľali na robotu aj obyvatelia Bahám, a tak by vám ani nemal kto namiešať drink s dáždničkom. A ani s tým fackaním by to nebolo také jednoduché, lebo však každý raz niekomu v živote stúpil na otlak, takže možno by stál zase niekto v rade aj pred vašimi dverami. Nakoniec, načo by sme sa mlátili, keď to o pol roka stratí zmysel úplne všetko?
Zaujímavý pohľad na túto (dúfajme) hypotetickú situáciu prináša Američan Ben H. Winters, ktorý vo svojom bestselleri tvrdí, že ľudstvo predsa len celkom rozum nepotratí. V jeho Poslednom policajtovi sa vlády tohto sveta v záujme pokojného “dožitia” občanov rozhodnú potrestať každý trestný čin a nepotrebujú pri tom nič viac ako zdĺhavý súdny proces. Vy by ste chceli stráviť svoje posledné dni v cele kvôli hlúpej krádeži?
To je ale len jedna z mnohých stránok života spoločnosti, ktorá sa dozvie, že na našu planétu sa nezadržateľne rúti asteroid Maia, pred ktorým sa nedá ujsť.
Áno, niektorí ľudia nezvládnu psychický nápor a začnú páchať samovraždy. Akcie veľkých korporácií zrazu prudko klesnú, pretože cieľom podnikania zrazu prestáva byť zvyšujúci sa zisk. Načo aj, keď sa sotva dožijete dividend? Peniaze strácajú hodnotu, o úrodu sa nemá kto postarať, pracoviská postupne rednú. Tých niekoľko áut, ktoré ešte jazdia, patrí polícii, inak sa ľudia presúvajú na bicykloch alebo pešo. Známy fastfood skrachuje, avšak jeho prevádzky vďaka podnikavcom načierno fungujú, ľudia predsa stále potrebujú jesť.
A médiá? Tie si užívajú príval katastrofických správ ako nikdy predtým. Každým dňom podsúvajú divákom informácie o tom, kedy “to” padne a kam “to” padne.
Svet skrátka nejako funguje. Či už zo zotrvačnosti alebo v záujme psychohygieny, zopár ľudí pracuje naplno, akoby sa nič nedialo.
Presne takým človekom je aj mladý policajt Hank Palace. Ten sa stane policajným vyšetrovateľom práve “vďaka” odchodu skúsenejších kolegov, takže sa mu vlastne splní celoživotný sen. Síce len na šesť mesiacov, ale predsa.
Keď Hanka zavolajú k prípadu jasnej samovraždy istého nudného zamestnanca poisťovne, pustí sa do pátrania, akoby sa nechumelilo. Aj vám sa to zdá byť neuveriteľné?
Talent spisovateľa nespočíva len v majstrovskom narábaní s podmetmi a prísudkami, ale práve v tom, že dokážete postavu v knihe opísať čitateľom tak, že pochopia jej počínanie. Aj teraz, keď už o nič nejde, lebo všetci zomrú.
Ja som Hankovi Palaceovi veľmi dobre rozumela. Aj tomu, prečo pátra po vrahovi (ups, tuším som prezradila, že to predsa len nebola samovražda). Navyše, s tými podmetmi a prísudkami narába Ben Winters dokonale – nie nadarmo je držiteľom Edgarovej ceny, ktorej názov ste pravdepodobne aj tak nikdy nepočuli. Knihu som prečítala jedným dychom a už sa neviem dočkať ďalších dvoch pokračovaní. Tajne pritom dúfam, že ten asteroid predsa len zmení dráhu letu (a nech to čert berie, že je to gýč jak delo).
Hank je totiž taký sympaťák, že by sa dal použiť aj v iných detektívkach. Sklamalo by ma len jediné – ak by záchranu sveta opäť zariadil Bruce Willis.

PS: Mimochodom, obálka knihy je príšerný zlepenec.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11153