Dom so zlatými dverami

Obsah knihy: Dom so zlatými dverami

V jej svete láska nemá miesto

Amare sa podarilo uniknúť osudu otrokyne v najznámejšom pompejskom nevestinci a získať patróna. Teraz jej život závisí od náklonnosti muža, ktorého možno nepozná tak dobre, ako si myslela. Spomienky na Vlčí brloh ju mátajú v snoch a nezabudla ani na priateľky, ktoré musela opustiť. A čo je horšie, prenasleduje ju muž, ktorému kedysi patrila. Ak sa chce oslobodiť od minulosti, musí byť rovnako nemilosrdná ako on. A hoci jej patrónkou je bohyňa lásky Venuša, nájsť v sebe skutočné city nie je pre Amaru jednoduché.

Pokračovanie románu Vlčí brloh sa vracia do pompejského lupanária, kde osudy žien dlhé stáročia zostávali v tieni nezáujmu a zabudnutia.

Z anglického originálu The House with the Golden Door (Head of Zeus Ltd, UK 2022) preložila Martina Fedorová.

Ukážky z knihy

Sedí s priateľkou v záhrade, spolu s ňou pozoruje hrajúce sa dieťa a takmer si dovolí uveriť, že jej život je odteraz jeden veľký, bezpečný prístav. Aj teraz cíti neviditeľnú Rufusovu ruku, ktorá ju pevne drží… a je v jeho moci hocikedy ju nechať padnúť. Len vďaka jeho peniazom tu teraz môže byť; sú to jeho peniaze, ktorými platí za Drusillin čas. Amara veľmi dobre vie, že bez takého prestížneho milenca by sa jej nepodarilo získať významné miesto v priateľkinom živote. Kedykoľvek spolu zájdu do Venušiných kúpeľov, Drusilla tam príde obklopená viacerými menej dôležitými konkubínami. Amara je len jednou z mnohých, ktoré sa zdržiavajú v jej blízkosti.
Čas, ktorý trávi s Drusillou osamote, je veľmi vzácny, a Amara vie, že musí preukázať nielen svoju vďačnosť, ale aj striedmosť. Okrem toho sa musí pripraviť na Rufusovu návštevu. Večer má za ňou prísť. Nevidela ho dobré dva týždne, ktoré strávil s rodinou, keďže sa slávili parentálie – sviatok, počas ktorého sa uctievajú predkovia – a na stretnutie s Amarou mu nezvýšil čas. Čím jej zároveň bolestne pripomenul, že naďalej zostáva na samom okraji jeho života, bez rodiny a bez koreňov.
Vstane, vyhovorí sa na Rufusa a Drusilla ju bez zdržiavania odprevadí k bráne, aj keď zaváha, akoby sa ani na tú malú chvíľu nechcela odlúčiť od synčeka.
„Myslíš, že by sa Rufus potešil, keby si mu darovala chlapca?“ Drusilla vysloví otázku práve vo chvíli, keď Amara prekračuje prah domu von na ulicu.
„Nie som si istá,“ prekvapene zahabká. „Myslím, že skôr nie.“ Ťažko sa jej hľadá vysvetlenie, ale čosi jej s neochvejnou istotou vraví, že by ju Rufus len veľmi nerád videl ako matku.