Kým si pri mne (mäkká väzba), 2. vydanie

Knihu som čítala v rámci štafety, ktorú usporiadala samotná autorka, za čo sa jej chcem poďakovať. Popravde som sa nechala zlákať krásnou ružovou romantickou obálkou a úplne zabudla na to, o čom pojednáva anotácia. Ostala som oklamaná, pretože som čakala niečo iné. Ružová farba má odlišný symbol ako romantika, aspoň tak to vnímam ja. S Linou je to moja prvá skúsenosť a prekvapila ma. Dielo sa napriek náročnej téme čítalo dobre a rýchlo. Určite si rada prečítam i jej ďalšie počiny. Olívia ako hrdinka je skvelá, i keď niekedy som ju chcela prefackať, ale statočne bojuje celý čas a nevzdáva sa. A predsa vie byť v milostných otázkach pasívna, dáva na reči druhých. Určite je mnoho žien, ktoré bojujú s chorobami a musia byť silné, aby to vydržali, za čo majú obdiv. Lina ju vykreslila ako bojovníčku a motiváciu pre ďalšie ženy, čo je super. „Veľakrát dokázali, že rodinou môžu byť aj ľudia, ktorým nekoluje v žilách tá istá krv, ale boli ochotní držať ma za ruku vtedy, keď som to najviac potrebovala.“ – str. 35, Olívia O jej dlhoročnom kamarátovi od detstva by som vedela napísať celú litániu toho, že je úžasný. Od prvej po poslednú stranu sa o Olíviu stará, ochraňuje ju a vidno na ňom, že mu na nej záleží. Páčil sa mi aj spracovaný prerod ich toľko ročného vzťahu. Daniel je skrátka úžasný. A že vzťahy medzi všetkými aktérmi sú poriadne prepletené. Je dobré, že sa poukázalo i na to, čím si prechádzala malá Johanka. Dielo je sprevádzané množstvom emócií, ktoré vás nenechajú chladnými. Nie som matkou, neprešla som si podobnými udalosťami a aj tak ma to zasiahlo. Autorka zvládla na výbornú tému okolo onkologických chorôb a informácií s tým spojených. Čo mi pri tomto prekážalo bolo veľké skákanie časovými úsekmi, skoro stále sme sa posúvali o týždne či mesiace. Je to škoda, v tomto prípade mohlo byť aj päťdesiat strán navyše a neubralo by to kvalite diela, skôr by podčiarklo dôležitosť a hĺbku témy. Záverečné hodnotenie Kým si pri mne nie je obyčajná romantika, ale pojednáva o ťažkých problémoch nejednej ženy, či všeobecne človeka. Autorka spracovala tému super a buď sa v problematike vyzná, alebo si to kvalitne naštudovala. Pripravte sa na úžasného hlavného hrdinu, trošku zaslepenú Olíviu a najmä krásu odhodlania a sily s realistickým koncom. Knihu určite odporúčam a možno aj vy pri nej vyroníte nejednu slzičku. 4/5.

Nebolo to síce ľahké čítanie, nakoľko si Lina zvolila dosť ťažkú tému, ale je potrebné o nej hovoriť. Oceňujem jej znalosti v tejto sfére, názvy liekov a postupov liečenia mi prišli tak vkusne vsunuté do deja. Príbeh sa začína zhurta a sme hneď vtiahnutí do myšlienok hlavnej postavy, Olívie, ktorá prežíva veľmi ťažké obdobie. Čakať na vyšetrenie, ktoré môže zmeniť celý život, veru, nie je to jednoduché pre nikoho. Avšak, ak nakoniec dostanete zlé správy, je to naozaj ešte ťažšie. Olívia začína svoj boj s rakovinou. Veľkou oporou je jej spolubývajúca a najlepší priateľ ešte z obdobia školy, Daniel. A tu sa pristavím, lebo si naozaj neviem predstaviť byť do niekoho dlhé veky zamilovaná a byť s ním len priateľ. A tak to medzi Olíviou a Danielom naozaj je. Sú najlepšími priateľmi, ale obaja cítia omnoho viac. Ich vývoj vzťahu v tomto príbehu bol vykreslený naozaj pekne. Páčilo sa mi, že Daniel pri Oli neustále bol, pomáhal jej vo všetkom, aj keď sám si prechádzal krízou vo vlastnom manželstve. Lina pekne opísala aj menšie rozbroje medzi dvoma priateľkami, kedy mi už tá situácia prišla trošku pritiahnutá za vlasy a byť na mieste Olívie, asi tej Alex riadne šliapem "na päty" a nedovolím jej to, čo jej dovolila Oli. Záverečný zvrat som vytušila, sama som ho využila, ale čítať to niekde inde... bola som z toho jednoducho nervózna. Je tu aj zopár "návratov" do minulosti, čo sa mi dobre čítalo. Je to naozaj emotívny príbeh s koncom, ktorý asi nik nečaká, pretože je skutočne reálny. Ale rozumiem aj tomu, že nie každému to bude "po chuti". Ešte raz by som sa chcela poďakovať autorke za zaslanie knižky. ❤

Nesmierne dojímavý príbeh. Ako na to už podnadpis poukazuje - Čo všetko dokáže prekonať láska? Tak… naozaj veľa, všetko - aj tú zákernú chorobu ako je rakovina. Hovorí sa, že všetko je o psychike. V čo veríš, to si pritiahneš. Čo si nahovoríš, tak bude a práve preto je extrémne dôležité nastaviť sa pozitívne, neprestať veriť. Ako sa nastavíš, ako sa zariadiš, tak máš. Presne to nám ukazuje aj Olívia. Prešla si doslova peklom, no neprestala veriť. Bojovala, nevzdala sa. Veľkú oporu mala aj v ľuďoch okolo seba a to jej tiež dodávalo silu a nádej na lepšiu budúcnosť, že jej život sa nesmie skončiť. Ešte toho má veľa pred sebou. Človek má počas čítania nie raz slzy v očiach, táto kniha je maximálne emotívna a chytí vás a neprestanete čítať, kým nedočítate. Proste musíte vedieť, ako to dopadne ďalej. Koniec ma riadne prekvapil.

Pri ružovej obálke si poviete, že to bude ďalšia romantická kniha. To ste ale na omyle a nie je to celkom tak. Je to emočná kniha o zákernej a málo rozoberenej téme - ako rakovina.  Hlavná hrdinka príbehu je Olívia, ktorej diagnostikujú rakovinu prsníka. Prvá tretina príbehu sa mi čítala tažšie, lebo ide o veľkú emočnú záťaž.  Do príbehu som sa vedela vcítit, predstaviť si, čo musí všetko absolvovať a všetky tie vedľajšie účinky po chemoterapii.  To, že Olívia má rakovinu jej povedal lekár. Ale predstavte si, ako to má dcéra povedať vlasnej mamke? Pre mňa to bolo tažké, ale najhoršie bolo keď to po roku vzdala a ukončila chemoterapie, nakoľko cítila že to bude takto lepšie. To, že podpísala reverz a odmietla ďalšiu liečbu sme sa dozvedeli až keď medzi nami nebola. Nešlo o rakovinu prsníka, ale postup chemoterapie a ožarovaní je ten istý.  Človek musí byť silný, aby to všetko dokázal podstúpiť. Pri tejto chorobe sú zostupy a pády na úplne dno. Nikdy neviete kedy sa opäť ukáže.  ,,Žiť neznamená čakať, kým prejde búrka, znamená to naučiť sa tancovať v daždi.“ Olívia je silná žena a má pri sebe dlhoročných priateľov Daniela a Alex, ktorý pri nej stoja v jej tažkom boji o život, aby porazila pliagu menom rakovina. Choroba jej v minulosti zničila rodinu a teraz chce zničiť ju. Dokaže odpustiť jedinému príbuznému, krorý ju tak veľmi v zivote sklamal…?  Daniel je jej najlepší priateľ od detstva. Stál pri nej a bol jej oporou, keď jej umrela mama a tak stojí pri nej aj teraz. Spolu prežili toho veľa. Romantická línia medzi nimi sa tiahla v celom príbehu, kde sa vcítite do ich konania a vžijete sa do príbehu.  Ďakujem autorke, že usporiadala štafetku a mohla som si prečítať tento dojemný príbeh. 

S určitými námetmi však určite treba narábať citlivo,aby vyzneli uveriteľne a nestali sa citovým vydieračom. Aspoň ja to tak vnímam, resp. tieto dva znaky by ma odradili. Bol teda Olíviin príbeh uveriteľný? Môj osobný pocit – áno, jednoznačne. Všetky emocionálne fázy,ktorými prechádzala, mi prišli pochopiteľné, rovnako však aj smutno pestrá škála vyšetrení, ktoré ponúkajú náhľad na „cestu“, ktorou si pacienti s Olíviinou diagnózou prechádzajú. A či sa mi chcelo poplakať? Chcelo, ale necítila som sa tlačená na hranu, myslím, že kniha bola veľmi realistická a zároveň triezvo romantická. Chceli by sme chceli veľa vecí... ale ako s nami život zatočí, je nie vždy na nás. A práve tento podtón vo mne ostal rezonovať.Ako nás osud niekedy melie. Myslím si, že Lina Elys sa nielenže pohla vpred, doslova preskočila kusisko od prvotiny ku svojej druhej knihe, ktorá je oveľa vyzretejšia.

Kým si pri mne je druhá kniha od slovenskej autorky Lina Elys. Je to jej tohtoročná novinka s krásnou obálkou ladenou doružova. Téma príbehu je aktuálna a náročná pre slabé povahy. Je to smutné, ale rieši sa tam láska z detstva. Páčilo sa mi, že autorka písala kapitoly raz z pohľadu jednej hlavnej postavy a potom druhej a plynule pokračuje. Nachádzajú sa tam kapitoly, ktoré opisujú minulosť a pekne to dotvára tú správnu atmosféru a nielen, že niekto niečo o tom povedal, ale presne vieme ako sa vtedy cítili a čo prežívali. Postavy sa mi veľmi páčili až na jednu, ktorá mi vôbec nebola sympatická a neprezradím vám ktorá. Nepáčila sa mi od začiatku do konca. Poslednú tretinu som vôbec nechcela čítať a vedieť koniec, pretože som čakala iný koniec a nechcela som vedieť ako to skončí, lebo to mohlo skončiť všelijak. Potom som sa donútila a dočítala to so slzami na krajíčku a s úsmevom na perách. Napriek ťažkej a smutnej životnej situácii, príbeh ma chytil za srdce a bola som rada, že som si túto knihu prečítala. Riešili sa tu aj iné rôzne témy, ktoré celý príbeh okorenia a vôbec nie je nudný. Určite odporúčam túto knihu tým, ktorý majú radi ťažšie témy, romantiku, riešenie rôznych vzťahov.

Kniha začína slovami: “My, ženy.” Áno, my, ženy nie sme nikdy spokojné so sebou. So svojou postavou, vlasmi a najčastejšie so svojimi prsiami. Buď sú malé alebo neľútostne podliehajúce gravitácii… Hlavná hrdinka príbehu Olívia je rovnaká žena ako každá z nás. A potom jej diagnostikujú rakovinu prsníka. Je len strašne čo i len pomyslieť na zákernú chorobu zvanú rakovina. Pre ženu je jedno z najväčších utrpení prísť o prsník. A Olívia tejto skutočnosti musí čeliť… ⠀ Prvá tretina knihy sa mi čítala veľmi ťažko. Nie preto, že by bola zle písaná, ale je veľmi emocionálne silná. Rovnako silná, ak nie aj viac, je aj Olívia. Našťastie má pri sebe aj tých správnych ľudí - dlhoročných priateľov Alexu a Daniela. Čo sa týka Daniela, on je súčasťou romantickej linky, ktorá sa tiahne celým príbehom. S Olíviou sú síce len priatelia, ale autorka krásne vykreslila ich vnútorný svet, vďaka čomu som sa mohla plne vžiť do ich konania a cítenia. Aj tu vidieť aká je Olívia neskutočne silná žena! Láska medzi nimi bola krásna aj napriek všetkým okolnostiam. Príbeh je písaný z ich pohľadu a náhľadu do minulosti a spracovanie autentickosti je o to kvalitnejšie. ⠀ Pri téme, ktorá sa týka zákernej choroby sa autorka riadila heslom “Menej je niekedy viac.” Podľa mňa to bol správny rozsah, ktorý jej autorka venovala. ⠀ Kniha je venovaná všetkým silným ženám. Vo mne vyvolala všetky druhy emócií a nie je nič, čo by sa mi na nej nepáčilo. Odporúčam ju každej žene!