Kým si pri mne (tvrdá väzba)

Život Olivií nie je jednoduchý. Už ako dieťa stratila svoju mamku kvôli zákernej chorobe. Musela sa naučiť žit s vedomím, že už nikdy svoju mamku neuvidí, jej posledná rodina, ocko, na ňu zanevrel, poddal sa alkoholu a Olívia si musela poradiť v živote sama. Na jej najlepšieho priateľa musela tiež zabudnúť. Po rokoch si ju ale minulosť našla. Pri prvom pohľade na obálku som si myslela, že to bude nejaka romantika, ale už na začiatku som zistila, ako veľmi sa mýlim. Autorka v knihe rozoberá ťažkú tému, a to rakovinu prsníka. Musím ju pochváliť za získané vedomosti, čo sa týka terapie. Trošku mi to chýbalo vnútorné prežívanie celého ochorenia. Skoro žiadne Oliviíne monológi, pocity neboli opísané. Za to bola veľmi silná, za čo ju obdivujem. Nestačí, že musí bojovať s nevyliečiteľným ochorením, ale aj vlastný otec ju odmietne a zostane na všetko sama. V tejto knihe sa tiež striedajú kapitoly, čo je veľké plus, pretože jednotlivé situácie vidime z obidvoch, odlišných pohľadov. Daniel bol zlatíčko. Milovala som ho od prvej chvíle a veľmi som dúfala, že si k sebe nájdu cestu. Pričom jeho manželka? Och strašne nesympatická, zlomyslená osoba. Veľmi som sa na ňu hnevala hlavne kvôli jej prístupu k vlastnej, chorej dcére. Niečo otrasné. Kniha v sebe ukrýva oveľa viac tém ako len chorobu. Interupcia, sebapoškodzovanie, šikana, alkoholizmus, samota. Týmito problémami  si jednotlivé postavy prešli. V knižke je veĺa emócií a nie raz som mala slzy na krajíčku. Príbeh poukazuje na to, aká zákerná je rakovina, a hlavne, že nie každý s ňou dokáže žiť a bojovať. A je o to zákernejšia a klamlivejšia keď nad ňou vyhraješ. Páčil sa mi koniec. Čakala som iný koniec, ale som rada, že to autorka nakoniec dokončila takto. Bol realistický, taký, aký väčšinou život býva.

Autorka ma svojim debutom, Noc, ktorá mi zmenila život, veľmi prekvapila. No po prečítaní jej druhej knihy musím sňať z hlavy pomyselný klobúk. V prvom rade,je badať neuveriteľný autorský posun. Vidieť, že jej vpadnutie do knižného svet pomohlo vo viacerých oblastiach. Isto si neraz povedala, že pri prvej knihe s terajšími skúsenosťami, by robila všetko (alebo aspoň väčšinu)inak. Nevadí, človek sa učí celý život.Tu je plod jej snaženia. Lina napísala úžasný príbeh. Žiadna prvoplánová láska! Krutý osud, ktorý sa s Olíviou a jej zdravotným stavom zahral ako mačka s myšou,ma neraz rozplakal. A toto bola asi prvá kniha v mojom živote,pri ktorej som spotrebovala viac ako jeden balíček papierových vreckoviek. Stručné venovanie (VŠETKÝM SILNÝM ŽENÁM) a prológ, vás uvedú do obrazu. Našťastie to nie je príbeh beznádeje,letargie a čakania na smrť. Je o neuveriteľnom odhodlaní, bojovnosti, o tom,ako vám okolie, ktoré vás má rado, môže vliať do žíl nádej, lásku a chuť žiť. "Chcela som žiť. A žiť neznamená čakať, kým prejde búrka, znamená to naučiť sa tancovať v daždi." Autorka nám ukáže aj minulosť hlavnej hrdinky. V kapitolách sa strieda prítomnosť a minulosť-rodinné zázemie, prežité trápenia už v detstve a malé záchranné koleso v podobe najlepšieho priateľa Daniela. Ich cesty sa rozchádzali, ale pevné puto priateľstva pretrvá a Daniel, napriek tomu, že sa venuje svojej rodine,je obrovskou oporou Oli. Pri čítaní som sa dokázala vžiť do postavy Olívie, trpela som s ňou, zatínala zuby pri vyšetreniach...Nebolo to pre mňa ľahké čítanie. "Niekedy tie najťažšie rozhodnutia musí človek urobiť pre dobro svojich najbližších." Lina Elys píše veľmi realisticky, takže nečakajte presladené scénky a už vôbec nie záver. Rozhodne najlepší príbeh, aký som mala možnosť čítať v tomto žánri! Vrelo odporúčam!!!

Kniha začína slovami: “My, ženy.” Áno, my, ženy nie sme nikdy spokojné so sebou. So svojou postavou, vlasmi a najčastejšie so svojimi prsiami. Buď sú malé alebo neľútostne podliehajúce gravitácii… Hlavná hrdinka príbehu Olívia je rovnaká žena ako každá z nás. A potom jej diagnostikujú rakovinu prsníka. Je len strašne čo i len pomyslieť na zákernú chorobu zvanú rakovina. Pre ženu je jedno z najväčších utrpení prísť o prsník. A Olívia tejto skutočnosti musí čeliť… Prvá tretina knihy sa mi čítala veľmi ťažko. Nie preto, že by bola zle písaná, ale je veľmi emocionálne silná. Rovnako silná, ak nie aj viac, je aj Olívia. Našťastie má pri sebe aj tých správnych ľudí - dlhoročných priateľov Alexu a Daniela. Čo sa týka Daniela, on je súčasťou romantickej linky, ktorá sa tiahne celým príbehom. S Olíviou sú síce len priatelia, ale autorka krásne vykreslila ich vnútorný svet, vďaka čomu som sa mohla plne vžiť do ich konania a cítenia. Aj tu vidieť aká je Olívia neskutočne silná žena! Láska medzi nimi bola krásna aj napriek všetkým okolnostiam. Príbeh je písaný z ich pohľadu a náhľadu do minulosti a spracovanie autentickosti je o to kvalitnejšie. Pri téme, ktorá sa týka zákernej choroby sa autorka riadila heslom “Menej je niekedy viac.” Podľa mňa to bol správny rozsah, ktorý jej autorka venovala. Kniha je venovaná všetkým silným ženám. Vo mne vyvolala všetky druhy emócií a nie je nič, čo by sa mi na nej nepáčilo. Odporúčam ju každej žene!