Muž

Ester si ma omotala okolo prsta od prvej strany. Uchvátila ma štylistická zručnosť, aká sa často nevidí. Siahodlhé súvetia, opakovanie slov, slovných spojení, viet, ba celých úsekov evokuje v niektorých momentoch poéziu. Keď spomínam opakovania, hneď musím podotknúť, že jej slovná zásoba nie je chudobná, naopak, je bohatá, košatá. Kĺzala som sa textom s údivom a nadšením. Kniha je autorkinou osobnou výpoveďou. Na prvej strane padne z úst prednášajúcej profesorky veta: Definujte mi muža! Tá je impulzom pre rozprávačku, ktorá sa okamžite vracia do spomienok a s nadhľadom analyzuje mužov, ktorí ju v živote ovplyvnili. Zaraďuje ich do kategórií, predstavuje nám deduškov, hercov, mizantropov, bruškatých, perfektných, štbákov, udavačov, architektov či lekárov. No hlavnou témou nie sú iba muži. Spomína na svoju rodinu, predkov, históriu, svoj vzťah k mužom, rozoberá rozdielne povahy oboch pohlaví. Jej rozprávanie je striedavo úsmevné, vážne, nostalgické a často ironické. Nestíhala som si podčiarkovať silné myšlienky a krásne vety. Najviac ma dojímalo rozprávanie o blízkej rodine. Na chvíľu som sa ocitla v Nadikinej kuchyni, s Dibom na koncerte alebo s Pupuškom pri počúvaní odbornej prednášky. Niekoľkokrát ma dojala... Ester Weissová - Fekete napísala silnú, vynikajúcu prózu a verím, že o nej budeme ešte počuť. Jej meno je skratka, román, rodinná sága a zďaleka nepovedala všetko. Knihu Muž môže každý čitateľ uchopiť inak, jeden v nej nájde to, iný ono, niekto uvidí podobnosť so svojím osudom, ďalší s rodinou známeho. Je to síce jej príbeh, no môže byť aj náš.