Ďalších 365 dní

Hovorí sa, alebo som to niekde počula neviem, že ľudia radi siahajú po knihách aj preto, že tam nájdu to, čo im v osobnom živote chýba. Či už ide o dobrodružstvo, fantasy, lásku, vášeň, romantiku alebo skutočné príbehy. Čím viac čítam a pohybujem sa vo víre rôznych žánroch mám pocit, že som sa s týmto tvrdením stotožnila. Viem, že v živote to nechodí tak, že všetci môžeme mať všetko. Preto si hľadáme počas života také možnosti, sny a ciele, aby sme boli šťastní. Vždy som si myslela, že k šťastnému životu potrebujem bežné veci, ako zdravá žena. Veľakrát som preto bola smutná a vyronila som aj slzičku. Áno, ten tam hore mal so mnou iné plány. Našla som sa v svete literatúry. Je to nádherný svet, ktorý ožíva prostredníctvom nás čitateľov a autorov. Som šťastná, že môžem robiť niečo, čo milujem hoci len pre zábavu. Adelka sa na nejaký čas rozdvojila na dve osobnosti. Poviem vám, že to teda bola poriadna haluz. Doteraz netuším, ku ktorej z osobností by som sa radšej priklonila. Za všetko môže tretí diel série Ďalších 365 dní. Viem, viacerí si asi hovoríte na čo sa púšťala do poslednej časti, keď dvojka dopadla úplným fiaskom. Skratka zvíťazila vo mne zvedavosť, ako sa to celé skončí. Ako vieme kniha vyšla už pred nejakým časom a ja som ju odložila na poličku s tým, že si ju prečítam. Čas utekal ako zbláznený, prišiel nový rok a kniha na mňa žmurkala, že nadišiel ten správny čas, aby som jej dala šancu. Išla som do nej s tými najmenšími očakávaniami a aj tak ma dokázala dostať. Cítila som sa ako na horskej dráhe. Jedna časť mňa bola vo vytržení, že konečne by sa to mohlo uberať tým správnym smerom a príbeh ma možno prekvapí. Druhá, tá skeptickejšia časť, si klopala na čelo a hovorila neteš sa predčasne. Takto sa to opakovalo až dokonca. Rozsekaná vnútorne som nebola už dlho. Prehlbovala sa vo mne čítacia kríza a uvažovala som, že knihu nedočítam. No zaťala som zuby a na koniec to dala. S úprimnosťou môžem povedať, že ak sa ešte niekedy niečo vydá z pera tejto autorky, tak si to neprečítam. Laura, zo začiatku som v sebe živila nádej, že po udalostiach, ktoré sa jej stali sa zmení. Veľmi som si to priala, pretože som túžila nájsť v nej inú ženu ako som poznala doteraz. Bohužiaľ rýchlo som vytriezvela a zistila, že Laura sa nezmení a bola som smutná a frustrovaná. Nechápala som ako sa jej nedokázali dotknúť isté veci, ktoré by iná žena prežívala inak. Snažila som sa na to všetko pozrieť jej očami no nedokázala som to. Prišla mi veľmi povrchná, zaujímal ju len luxus a alkohol. V dôležitých situáciách sa chovala roztržito a nevedela čo chce. Možno to bolo tým, že mala všetko na striebornom podnose. Naopak jej kamošku Oľgu som si obľúbila ešte viac. Ostala taká, ako predtým no zdala sa mi rozumnejšia. Masssimo, vôbec sa mi nepáčilo ako ho autorka vykreslila. Jasne, neidealizovala som si ho, viem, že to bol taliansky mafián, aj tak som dúfala, že uvidíme jeho svetlejšiu stránku. Tá jeho temná sa mi vôbec nepáčila striasal mnou odpor a strach. To čo urobil nevinnému malému stvoreniu mi trhalo srdce. Jedna časť zo mňa však túžila nazrieť do jeho hlavy, aby som zistila, čo sa v ňom odohráva. Bilo sa to vo mne. Viac by som uvítala niečo z jeho mafiánskeho prostredia. Taktiež jeho brat Dominco tu bol spomínaný iba okrajovo. Bude mi na rozdiel od Massima chýbať. Nacho bol zlatíčko hoci som k nemu bola zo začiatku nedôverčivá. Asi preto, že pochádzal tiež z mafiánskeho prostredia a neverila som, že môže byť v ňom aj niečo dobré. Hoci už v predošlej časti mi ukázal svoje lepšie ja. Síce zabíjal ľudí, ale mal dušu aj srdce. Laure by zniesol aj modré z neba. Ach získal si aj mňa. Práve pred sebou vidím jeho zelené oči a potetované telo. Bol láskavý nežný a starostlivý. Na vlnách mu to išlo. Najviac som si ho obľúbila, keď mal v náručí svojho synovca. Nechýbali tu ani erotické scény, nad ktorými som občas prevracala oči. Luxus, alkohol a drogy. Navštívili sme Tenerife, Siciliu a vrátili sme sa aj do Poľska. Škoda, tento príbeh by mal potenciál, keby sa autorka zamerala viac na mafiánske prostredie a nie na alkohol, drogy, oblečenie a sex. Niekedy je menej viac... Som však presvedčená, že sa nájdu čitatelia, ktorí si túto trilógiu obľúbia. Ja však k nej nepatrím. Hoci táto tretia časť bola asi rovnako dobrá ako prvá. Som rada, že som sa prekonala a dočítala to. Ďakujem vydavateľstvu za zaslanie knihy na spoluprácu

Z tejto poslednej časti mám také zmiešané pocity. Na jednej strane to už nebolo len o tom, o čom druhá časť, čo bolo určite pozitívum, aj keď zaujímavých sex. scén tam tak či tak bolo dosť, na druhej strane tam boli veci, ktoré sa mi nepáčili. Hlavne napríklad hneď prvá kapitola ma veľmi nepríjemne zaskočila, lebo sme prakticky hneď vedeli, ako to dopadne, keďže časovo patrila k budúcnosti. Aj keď som si potom pri tej ďalšej kapitole nebola celkom istá, tá bola zasa tesne po Laurinom postrelení, ďalej tomu zasa všetko nasvedčovalo a aj sa to tak všetko stalo. Veľa vecí som tušila, veľa vecí som predpokladala a presne tie aj nastali. Čo mi tu opäť vadilo boli všetky možné outfity a ich zmeny niekoľkokrát do dňa, drahé značky oblečenia a topánok, alkohol, ktorý tiekol prúdom, drogy. A samozrejme tá najmenej logická vec, kde som sa musela pozastaviť a dať si pauzu v čítaní - tak vážna operácia, po ktorej sa zotavíte tak extrémne rýchlo, ani o nej netušíte, ani... No... Dokonca aj Domenico s Oľgou boli oveľa lepšie vykreslený ako v druhej časti, akoby to zasa ani neboli oni. No a hlavné postavy. Ako bolo uvedené aj v autorskej poznámke - „Laura je hlúpa a Massimo nie je žiadne neviniatko.“ S tým súhlasím. Úplne. Laura bola nie len sebestredná, naivná, nerozhodná a skoro stále opitá, bola ešte aj totálne hlúpa a keby viac premýšľala nad niektorými vecami, tak by sa jej neudiala minimálne polovica z tých zlých vecí. Massimo bol posadnutý kontrolou, manipulatívny a zlý, ku koncu až príliš, ale v jeho prípade - akože v prípade drsného mafiánskeho bossa - to beriem, lebo bol taký od začiatku. A vysvetlenie, prečo sa vlastne upol práve na Lauru, mi vôbec nestačilo a bolo také, akoby narýchlo vymyslené, aby k tomu bolo niečo napísané. Nacho bol zasa tu vykreslený ako až príliš dokonalý chlap, čo sa mi k nemu vôbec nehodilo. Keby si odmyslím pár detailov, tak to beriem, ale takto... V dvojke mi prišiel taký viac „normálny“ a sympatickejší. Ale v konečnom dôsledku sa mi toto „dielo“ ako záver celkom aj páčilo. Neskončilo sa to tak, ako by ste predpokladali pri prvej časti, ani pri druhej, za čo autorku celkom chválim. A priznávam, páči sa mi Nacho (teda hlavne herec, ktorý ho hrá vo filme), ten je asi naozaj najlepšou časťou príbehu. Ako to hodnotiť, sama neviem, páčilo sa mi to o niečo viac ako druhá časť, o dosť menej ako prvá, a som rada, že je posledná a nemyslím si, že ešte niekedy túto trilógiu budem čítať, takže asi: 3,5*/5*

Prvá knižka, ktorá skončila presne podľa mojich predstáv. Celá trilógia mala aj hlavu aj pätu. Príbeh bol dôkladne premyslený. Ale že sa to skončilo tak ako-pre mňa úžasný pocit. Autorka presne vystihla príslovie "nie je všetko zlato čo sa blyští". Autorka sa pohrala s rolami postáv a do konca som netušila čo bude, ako sa to skončí. Nechcem písať momenty z knižky, odporúčam, kto má rád romantiku a hlavne napätie nech is ich od začiatku prečíta. Ale určite na záver bude mať samozrejme každý iný názor, čo je úplne normálne. 100 ľudí 100 chutí.

Na prvý diel tejto trilógie som sa veľmi tešila, mám rada mafiánske romance a zápletka tiež znela dobre, bohužiaľ, zostala som sklamaná. Do druhého dielu som sa púšťala s tým, že dám autorke ešte šancu, možno uvidím nejaké zlepšenie, ale nestalo sa tak. Záverečný diel som čítala už len zo zvedavosti. Kde mám začať? Autorka síce tvrdí, že Laura nie je hlúpa, ale ja s ňou nemôžem súhlasiť. Veď ktorý človek by si nevšimol, že mu transplantovali srdce? Na prstoch jednej ruky by som mohla spočítať, koľkokrát bola triezva. Zaujímal ju len alkohol a značkové oblečenie. Neverím, že to hovorím, no tentokrát sa mi aj Oľga zdala rozumnejšia. Laura uverila všetkému, čo počula, nikdy si nič neoverila (napríklad pri scéne so zabitým psom). Nemôžem povedať, že Massimo by patril medzi moje obľúbené postavy, ale nepáčilo sa mi, čo z neho autorka v tejto časti urobila. Nacho... z neho mám zmiešané pocity. Chvíľu mi pripomínal Massima (ako na Lauru tlačil, kontroloval ju, nemohla ísť ani na záchod, aby o tom nevedel), chvíľu to bol taký cukrík. Čo sa týka "romantickej" linky... Laura povedala, že Massimo sa nesnažil zachrániť ich vzťah, no ani ona sa nešla zrovna pretrhnúť, už od začiatku som mala pocit, že Massima odpísala (hoci jeho peniaze a sex jej nevadili). Ona vlastne ani nevedela, čo chce - najskôr celý čas myslí na Nacha, o päť minút sa vyspí s Massimom; keď si Massimo privedie novú ženu, žiarli naňho, pritom sama má už dávno iného...a takto by som mohla pokračovať donekonečna. Povie, že nechce žiť s mafiánom...a nájde si druhého mafiána. Je strašne zamilovaná a stačí, že sa pozrie na pekného chlapa a strávi s ním 5 minút a veľkej láske je koniec. Aj vo vzťahu Laury a Nacha som našla podobnosti s jej vzťahom s Massimom (minimálne z ich začiatkov). Vlastne ani neviem povedať, či som spokojná s tým, ako príbeh skončil, keďže ani medzi jednou dvojicou som necítila nejaké väčšie emócie. Ešte by som sa chcela vyjadriť k autorkinej poznámke na konci knihy - myšlienka je to pekná a keby z príbehu naozaj vyplývala, tak jej aj zatlieskam. No môžem privrieť aj obe oči a príbeh na mňa týmto spôsobom nepôsobí.