To najhoršie v nás

TO NAJHORŠIE V NÁS je poriadne silná knižka . Napísala ju mladá slovenská autorka Viktória Dominová. Knižka ma už prvých stránok veľmi bavila a veľmi ľahko sa čítala . No ak ste čítali predchádzajúcu knižku , tak aj v tejto budete čakať podvedome , čo sa udeje . Poviem Vám udialo sa a veľmi veľa . Viac Vám neprezradím, prečítajte si knižku. Poviem iba, že sa máte na čo tešiť . Viktória Dominová kde Ty berieš takéto silné námety ?

Knižku som začala čítať a už len ten pocit, že som prečítala POĎAKOVANIE od začiatku do konca ma dostal do kolien. No, a keď začnete čítať prológ s tým, že pôjdete si kus oddychnúť, tak zabudnite. Každá jedna kapitola vás núti čítať ďalej a ďalej. Všetko sa to začne hneď prologom. Vtiahne vás do deja a spiatočná cesta už nie je. Budete chcieť vedieť, čo sa stalo, prečo a hlavne, ako sa to skončí. Dej je písaný z viacerov uhľov pohladu, čo pri tomto žánry nie je nič výnimočné. Soňa slobodná skoro tridsiatnička nám prezrádza jej život postupne a hlavne pomaly. Jej najlepšia kamarátka Maťa (ktorá mi od začiatku veľmi sympatická nebola) sa jej snaží dohodiť rande na slepo. Lenže rande sa nevyvinie ale že vôbec podľa jej predstáv. A dobre tak. Ale možno ani nie? Soňa sa stretáva so psychológom Ivanom a celý dej naberá na obrátkach. Rozbeh príbehu môže byť pre niekoho pomalší, pre niekoho nie. Bol potrebný. Inak by bolo všetko príliš rýchle. Autorka má talent. Obrovský talent. Nebola som cieľová skupina pre túto knihu, kúpila som si ju zo zvedavosti, ale musím vám povedať, že som to neoľutovala. Štýl písania mi sadol hneď od začiatku a kniha sa čítala veľmi rýchlo aj napriek žánru. Ak máte radi romantiku, drámu, radi rozmýšľate nad príbehom, dávate do súvislosti jednotlivé scenáre tak je to kniha pre vás. Niekde v polovičke, keď sa celý dej rozbehol, niekde v podvedomí, úplne vzadu v niektorej skrytej komore mozgu som tušila. Tušila som hlavnú zápletku. A vravela som si iba, že to nie je možné. Možno je to trošku inak, nesedí mi to... ale sedelo. Ale vôbec mi nevadilo, že som to odhadla, pretože aj tak som sa prekvapila. Možno ani nie tak nad dejom, ako nad talentom autorky spracovať tak silný príbeh. Kto čítal vie o čom hovorím, kto nie, prečítajte si knižku. Keď sa teraz spätne pozriem na obálku, hovorím si : "Bože. Aké výstižné. Ešte aj ten názov sedí." Určite nad knihou budem ešte dlho - dlho rozmýšľať a veľmi dúfam, že ten koniec epilógu nám chcel naznačiť pokračovanie.

Prológ je chytľavý. Ako inak. Prvou kapitolou sa vám môže zdať, že ste siahli po inom žánri, aký sľubuje obálka. Hlavná hrdinka Soňa sa zberá na rande naslepo, ktoré jej dohodla kamarátka. V reštaurácii jej padne zrak na osamoteného čítajúceho chlapíka, ktorý žiaľ,na ňu nečaká. Rande dopadne katastrofou,presne tak ako Soňa očakáva, avšak čítajúci chlapík sa jej znenazdajky prihovorí. No,keby mne niekto podobne opíše začiatok knihy,nenadchnem sa. Našťastie,nečítam anotácie a už vôbec nie na Dominovej knihy. Jej štýl mi sedí a opäť mi zamotala príbehom hlavu. Viki je(podľa mňa)majsterka v zavádzaní. Podhodí vám indície a či jej uveríte,je len na vás. Podľa toho vás záver šokuje alebo nie. U mňa to je tak...aj tuším ako to je,ale aj tak zostanem prekvapená… Autorka sa zameriava na detaily bez zbytočných opisov, vyhrá sa dokonale s každou postavou a ich psychológiou,dej má do detailov premyslený s perfektnou gradáciou. Taktiež si dá záležať na grafických detailoch. Obálka je trefná, absolútne sedí k príbehu a každá kapitola sa začína žiletkou (rovnako ako v predchádzajúcej knihe S úctou, Priateľ listom). Čo sa týka záveru, až ma zamrazilo o_o povedala som si iba OU :\ ak teda čakáte "hepyend", čakáte márne! Dominová nepíše sladké, otrepané závery. Píše,akoby z reálneho života,kde sa nič nemusí zdať také,ako to vyzerá na prvý pohľad a nie vždy sa všetko končí šťastne….k tejto knihe by som prijala príbeh Soni a jej rodiny po rokoch...