Úvodná stránka › Knihy › Literatúra faktu › Biografie, životopisy, osudy › Nacisti vedeli, ako sa volám

Nacisti vedeli, ako sa volám

Magda Hellinger, Maya Lee, David Brewster

Vydavateľ:	IKAR (IKAR, a.s.)
Jazyk:	slovenský
Formát:	Kniha
Počet strán:	272
Vydanie:	2022/10
Poradie vydania:	1.
Na sklade Informácie o dostupnosti Posledná zmena: 22.12.2024 02:53

Predajná cena po prihlásení:	12,67 €
Vaša predajná cena :	14,90 €
Prečo sa prihlásiť?
ks Pridať do košíka
(všetky ceny sú uvádzané vrátane DPH)

Ďalšie podoby titulu:

Formát: E-KNIHA

cena od: 10,40 €

Priemer: 4.33333333333333

Hodnotené (9x)
Komentáre (3)
Recenzie (0)
Informuj priateľa

Obsah knihy: Nacisti vedeli, ako sa volám

ZUZANA JURIGOVÁ KAPRÁLIKOVÁ číta z knihy NACISTI VEDELI, AKO SA VOLÁM:

Knihy, ktorými žijete · Čítanie z knihy NACISTI VEDELI, AKO SA VOLÁM (M.Hellinger, Maya Lee)

Jedinečný príbeh o prežití a odvahe v Auschwitzi

Vmarci 1942 bola dvadsaťpäťročná Magda Hellingerová, rodáčka z Michaloviec, s takmer tisíckou iných židovských žien zo Slovenska deportovaná do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Z učiteľky v materskej škole sa v jedinom okamihu stala väzenkyňa na jednom z najdesivejších miest ľudskej histórie. Pochopiť naozaj môžu len tí, ktorí prežili. A ešte menej ľudí dokáže porozumieť, aké to je, keď človeka donútia plniť úlohu „väzenského funkcionára“.

Jednou z takýchto väzenkýň bola aj Magda. Nacisti ju poverili dohľadom nad stovkami žien v neslávne známom Experimentálnom bloku č. 10.
Ocitla sa v neľahkej pozícii, v ktorej mohla svojou odvahou a šikovnosťou pomôcť, no zároveň sa musela bezmocne prizerať neprestajnému vyvražďovaniu ľudí okolo seba. Len vďaka obdivuhodnej vnútornej sile a silnému inštinktu prežiť dokázala čeliť hrôzam tábora a využiť svoje jedinečné postavenie na záchranu stoviek životov.

Nacisti vedeli, ako sa volám je skutočný príbeh Slovenky, ktorá zoči-voči zlu mohla zabudnúť na svoju ľudskosť, no rozhodla sa vzdorovať strachu a pamätať si, kým naozaj je.

Z anglického originálu The Nazis Knew My Name (first published, Simon & Schuster (Australia) Pty Limited 2021) preložila Linda Magáthová.

Detaily o knihe

Názov: Nacisti vedeli, ako sa volám

Originálny názov: The Nazis Knew My Name

Objednávací kód NA205428

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Odkazy

Skutočný príbeh mladej Slovensky, ktorá prežila Auschwitz

Hodnotenie čitateľov

Nacisti vedeli, ako sa volám (Ivana Kováčová | neoverený nákup, 20.1.2023) Odpovedať

priemerná kniha

Príbeh, ktorý vznikol vďaka dcére ženy, ktorá viac ako 3 roky prežila v koncentračných táboroch. Magda bola bezpochyby jedinečná a odvážna osobnosť, ktorá vďaka dobrote a rozvahe zachránila nielen seba, ale aj mnoho iných. Možno im jej činy dopriali len niekoľko dní a možno niekoľko desiatok rokov. Väčšia časť knihy je rozprávanie samotnej Magdy. Spomína na dôležité udalosti, ktoré prežila, svoje reakcie a príhody, ktoré jej utkveli v pamäti, na mená osôb, ktorým pomohla a ako kľučkovala medzi väzňami a SSákmi a snažila sa jedných poslúchnuť a zároveň nejakým spôsobom druhým pomôcť. Jej pozícia nebola jednoduchá, lebo musela byť prísna na Židov, ale zároveň vedela, že len vďaka poriadku a disciplíne dosiahne pre nich svoje malé víťazstvá. Ku všetkému pristupovala racionálne a nepodliehala citom. Vedela, že na to nemá čas ani priestor. Sústredila sa preto na daný okamih, riešila problém za problémom a nefantazírovala o budúcnosti a neumárala sa minulosťou. V závere je zhrnutie jej dcéry, ako a prečo sa rozhodla príbeh svojej matky zozbierať a zverejniť ako knihu. Žiaľ, neskoro si uvedomila, akým človekom jej matka vlastne bola a o jej život pred svadbou sa nikdy veľmi nezaujímala. V závere sa tiež dozvieme, že ani po skončení vojny to Magda stále nemala jednoduché a musela prekonávať ťažké chvíle. Nakoľko som už čítala veľa príbehov z koncentračných táborov, o tom, ako to tam vyzeralo a fungovalo mám celkom jasnú predstavu. Preto mi táto kniha v tomto smere veľa nových informácií už neponúkla. Zaujímavé ale bolo sledovať funkcie, ktoré Nemci a aj väzni zastávali a ako Magda dokázala využívať svoje "lepšie" postavenie v prospech toľkých ľudí. Podobných memoárov som čítala už niekoľko a aj keď prinášajú naozaj dôležité posolstvo, opakujú sa. Preto túto knihu odporúčam najmä tým, ktorí ešte nemajú toľko z druhej svetovej vojny načítané, alebo aj študentom pred návštevou Osvienčimu. Určite by toto bola správna voľba na doplnenie informácií a zintenzívnenie zážitku.

2318 (Veronika Posová | neoverený nákup, 19.12.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam

Ak máte v sebe aspoň trochu empatie, toto je ďalší silný príbeh z obdobia vojny, ktorý otrasie vašim “dokonalým” svetom. Vždy pri vojnových knihách, ktoré sú napísané na základe osobného svedectva premýšľam nad tým, kam až siaha ľudská zloba, krutosť a nenávisť, no zároveň obdivujem odvahu, akú dokázali mnohí prejaviť a svojou troškou sa vzoprieť. Jednou z takýchto ľudí bola aj Magda Hellingerová, ktorej príbeh máme možnosť čítať vďaka jej dcére. Učiteľka v škôlke bola do koncentračného tábora odvedená druhým vlakom zo Slovenska, samozrejme s prísľubom, že ide pracovať do továrne. Rýchlo však pochopila, že z “továrne”, kam ich zavreli sa dostane len jednou cestou - hore komínom, ako to veľa krát spomenula v knihe. Odmietla sa však vzdať a vďaka svojej povahe sa stala “vedúcou bloku”. Túto funkciu alibisticky zneužívali nacisti, aby sa hnev koncentroval na židov vo vedúcich pozíciách a nie priamo na nich. Magda však vedela prejsť nacistom cez rozum a svoju funkciu využívala predovšetkým na pomoc spoluväzňom. Dokázala si získať rešpekt najhorších SS beštií, ako Kramer, Irma Grese, či samotný Mengele. Vojnu prežila ako jedna z mála Sloveniek odvedených v začiatkoch vojny. Občas musela spraviť rozhodnutia, ktoré sa jej priečili, občas musela dať niekomu facku, aby ho prebrala, no všetko robila so zámerom zachrániť životy. Sama tak riskovala ten svoj. Silný inšpirujúci príbeh, ktorý mi pripomenul, že aj v najväčšej beznádeji dokáže nájsť človek v sebe dostatok ľudskosti, aby ňou dodal silu tým, pre ktorých je zázrakom dožiť sa ďalšieho dňa. Okrem hrôz, ktoré nacisti páchali, by sa na školách malo učiť aj o ľuďoch, ako Magda Hellinger, pretože to sú vzory, ktoré mladí ľudia potrebujú. A všetkým idiotom, ktorí tieto hrôzy popierajú, by som odporučila namiesto čísla 1488 vytetovať si na čelo číslo 2318, pretože to bolo číslo silnej ženy, ktorá svojou odvahou a tichým vzdorom zachránila mnoho životov, a ktorej odkaz nesmie nikdy zapadnúť prachom.

Odporúčam (Kristína Puziová | neoverený nákup, 4.12.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam

Táto kniha vznikla vďaka dcére ženy, ktorá prežila holokaust. Po jej smrti sa totiž rozhodla trochu zoceliť text, v ktorom vypovedá o rokoch prežitých v koncentračnom tábore. Sama Maya si uvedomuje aké je dôležité o tom stále hovoriť z prostého dôvodu - aby sa minulosť nikdy nezopakovala. ⠀ V úvode a v závere sa Maya čitateľom prihovára, ozrejmuje určité informácie a hovorí o svojej matke. Jadro tvorí samotná spoveď jej matky, ktorá nie je vôbec ľahká. Magda sa vyznačovala neskutočnou silou a ľudskosťou aj v tých najhorších časoch. Pred smrťou zachránila množstvo životov a buď jej po vojne boli srdečne vďačné alebo vyvolali súdny proces kvôli svojej urazenosti. Magda sa ale vždy snažila urobiť tak, aby bolo najlepšie. Na pozícii Blockälteste to nemala jednoduché, uvedomovala si svoju zodpovednosť za veľké množstvo žien. Prekvapilo ma, že tu bola spomenutá aj huslistka Alma, o ktorej som čítala knihu “Huslistka z Osvienčimu” od vydavateľstva Motýľ. Akoby sa niektoré knihy navzájom a nezávisle od seba doplňovali… Je to silný príbeh, plný krutosti a nádeje zároveň, a ktorý dokáže otvoriť oči aj srdce.

Odpovedieť na komentár

Kontrolná otázka: Koľko je štyri deleno dva?
Nadpis
Vaše hodnotenie
Human check: Leave this field empty
Komentár
Vaše meno
E-mail (nebude zverejnený)
V odpovedi prosím používajte iba číslice.
	Prečítal som si a porozumel som zásadám spracovania a ochrany osobných údajov

Ukážky z knihy

Nespokojný alebo opitý dôstojník SS ma mohol len tak poslať do plynovej komory. Akékoľvek zlyhanie hygieny, vypuknutie choroby počas mojej služby a mohli ma spolu so všetkými 30 000 väzňami tábora C poslať „hore komínom“.
Pozorovala som scenériu a nezaujato som žmurkala cez pretrvávajúci opar štipľavého dymu, ktorý vychádzal z vysokých tehlových komínov, sotva viditeľných zo stredu tábora. Nezaujato? Len takúto emóciou som si dovolila pri Kramerovi prejaviť. Hlboko vnútri som zadržiavala búrku pocitov, zosilnenú verziu toho, čo som cítila každý deň posledné dva roky. Strach, rovnaký, s akým žil každý väzeň celý deň, každý deň. Strach o životy, tisíce z nich, o ktorých som vedela, že budú stratené bez ohľadu na to, čo urobím. Napriek tomu všetkému som cítila aj odhodlanie pokračovať v tom, čo som považovala za svoju misiu – záchranu čo najväčšieho množstva životov.