Mesto dievčat

Môj prvotný impulz k zakúpeniu tejto knihy bol fakt, že pracujem v divadle a tak ma samotný príbeh priam zhypnotizoval, aby som mu dala šancu. Kto raz vstúpi do divadla z opačnej strany a okúsi atmosféru, ktorá z neho priam tryští, zamiluje sa a jeho srdce si už ukradne navždy. Navyše ako bonus, keď som si v anotácií prečítala, že gro príbehu sa odohráva v 40. rokoch v New Yorku, blízko legendárneho Broadway-a, tak som už vôbec neváhala. Milujem muzikály z tohto obdobia, kostýmy a aj hudbu. Prichádza však prvé ale... Iba veľmi malá časť príbehu sa odohráva v divadle resp. v jeho zákulisí pri tvorbe novej hry. To ma trochu sklamalo. Hlavnou postavou je Vivian, ktorá už na sklonku života rozpráva svoj životný príbeh Angele - dcére jej najlepšieho priateľa Franka. Začiatok knihy bol pre mňa tvrdým orieškom. Príbeh začal naberať grády až po tom, čo sa Vivian ocitla v New Yorku pri svojej bláznivej tete Peg, vlastníčke Lily Playhouse - divadla, ktoré produkovalo hry hlavne pre robotnícku triedu. Do New Yorku ju priviedlo jej prvé zlyhanie - vyhodia ju z univerzity a jej zámožní rodičia, studení ako psí ňufák si s ňou nevedia rady. Trochu naivné od rodičov očakávať, že vetroplacha skrotí lesk a sláva veľkomesta... Ako by ste pred abstinenta položili fľašu alkoholu a predomňa čokoládu. Inscenácia Mesto dievčat vystrelí Lily Playhouse doslova do výšin. Kritiky sú skvelé, divácky záujem enormný. Divadlo praská vo švíkoch a ťaží z úspechu a slávy. Rýchly vzostup však vystrieda krutý pád. Vivian sa dopustí chyby. Pikantný škandál ohrozí celé predstavenie a vrhá zlé svetlo na divadlo. A to neostane bez následkov. Táto tvrdá lekcia poznačí Vivian po celý zvyšok života.... Mesto dievčať je teda predovšetkým akýmsi emočným striptízom hlavnej hrdinky. Ženy, ktorá celý život hľadala samú seba. Obviňovala sa, no zároveň si neupierala pôžitok. Miestami bola možno na seba príliš prísna, no niekedy zas nedbala na dôsledky svojho konania. Jej život neovyplyvnil len prehrešok, ktorého sa dopustila, ale aj dve slová, ktoré vyslovil úplne cudzí muž a ktoré ju mátali celý čas. Až dokým sa jej a jeho cesty znova neskrížili... Hoci sa lesk a sláva nablýskaného broadwayského divadla nekonali v takej miere ako by som ako čitateľ očakávala, tak rozhodne som neostala ochudobnená. Hlavná hrdinka bez servítky predostrela svoj životný príbeh popretkávaný mnohými úskaliami, miestami až naivitou. Núdza však nebola ani o vtipné etudky a silné momenty. Uvedomenie sily priateľstva a predovšetkým zmierenie a odpustenie sebe samej. Odporúčam si spisovať postavy v knihe na samostatné lístočky. Bola ich totiž slušná kôpka. Druhá časť knihy - teda Vivianin život po prepuknutí škandálu sa mi už zdala menej dynamická v porovnaní s prvou časťo, ktorábola rozhodne čitateľsky viac atraktívna, popisná, šťavnatá a "živá". No na druhej strane bola už druhá polovica príbehu hĺbavejšia a viac osobná. Pozitívne hodnotím aj formu, akou bol príbeh rozprávaný - teda ako list resp. priznanie inej osobe. Páčilo sa mi aj vykreslenie atmosféry predvojnovej Ameriky, prerod hlavnej hrdinky a jej zmierenie so sebou samotnou. Knihu teda v konečnom meradle hodnotím na 4/5*.

Autorku možno poznáte z jej predchádzajúcich kníh (Jedz, modli sa a miluj, Podstata všetkých vecí...). Úprimne, ja som sa s jej knihami doposiaľ nestretla, ale samotná anotácia (a pozrite aj na obálku) znela naozaj zaujímavo a tak, že by ma to mohlo baviť. Kniha Mesto dievčat prekonala moje očakávania. Vivian, hlavná hrdinka románu, je mladé dievča, ktoré sa neustále nudí v jej snobskej rodine. Hľadá dobrodružstvá, ktoré nakoniec našla u svojej tety, divadelníčky, v New Yorku. Celé je to písané formou listov, alebo rozprávania, ktoré sú adresované inej žene. Staršia verzia Vivian spomína na jej mladé roky, kedy bol svet v druhej svetovej vojne, na život plný zmyselnosti, sexu a zábavy. A musím priznať, že táto doba mňa osobne naozaj baví a tu to bolo presne také, ako som si predstavovala. Páči sa mi, že autorka Vivian nepopísala ako hlavnú hviezdu celej knihy. Ona sa skôr držala v ich tieni, túžila obdivovať ešte väčšie osobnosti než bola ona a nikdy im nezávidela. Dopúšťala sa rôznych chýb, nebola perfektná a dokonca v divadle nehrala, ale šila krásné kostýmy, ktoré ešte viac zvýrazňovali krásu iných dievčat. Vedela si užívať, chcela byť nezávislá a nechcela byť odkázaná na niekoho druhého. A tu sa nám okrem tej zábavnej časti črtajú aj iné témy, ktoré v tejto knihe disponujú. Ako ľudia prežívali vojnu v New Yorku, ako brala spoločnosť ženy, ktoré neplánovali chodiť v chodníčkoch, ktoré im spoločnosť nalinajkovala a celkovo práva žien, homosexuálov a to, že odvetvia lásky sú naozaj rôzne. Autorka ma vtiahla do New Yorku v 40.rokoch, za čo som jej nesmierne vďačná. Aj ja, ako veľký introvert, som v kútiku duše chcela prežiť to, čo ženy v Meste dievčat (teda mne by stačil len jeden deň). Nečakajte v tejto knihe romantiku, ako takú, nie je to je to žiadny presladený príbeh, práve naopak. Skôr tu išlo o vzájomný rešpekt, porozumenie a v istej fáze aj o priateľstvo. Je to oddychové, ku koncu trošku náročnejšie čítanie, dej vás vtiahne od prvej strany a pocit zvedavosti Vám zostane počas celej knihy.

Keď mi viacerí odporúčali túto knihu, netušila som, že ide o autorku, ktorá napísala aj sfilmovaný príbeh Jedz, modli sa a miluj. Ten som nikdy nečítala, ale film som videla. Okrem toho je jej meno ovenčené kopou knižných ocenení, no priznám sa, ja na to veľmi nie som, mnohokrát mi nesadnú knihy, za ktoré autori dostali nobelovku či inú cenu. Tak či onak, do knihy som sa pustila, pretože ma upútala vyšperkovaná obálka a vnútri malo byť čosi nevšedné a zároveň šteklivé. A veruže bolo...  Neviem, kde začať, a to sa často nestáva. Táto kniha je naozaj iná. Neprečítala som všetky tituly sveta, no pochybujem, že si niekedy prečítam niečo podobné. Tento príbeh je jedinečný, nekonvenčný, poučný a tak nechutne ľudský, že kto si potrpí na zakonzervované pravidlá, predsudky či iné nudné stereoty, nech radšej siahne po zbierke zákonov.  Oceňujem už samotné spracovanie, že ide o akýsi dlhočižný list hlavnej hrdinky Vivian adresovaný inej žene, s ktorou má viac spoločného, než by si možno obe mysleli. Áno, tento 438 stranový tučko obsahuje aj pár pasáží s veľmi pokľudným tempom a celkovo ide o príbeh, na ktorý si treba spraviť čas - nedá sa ním bezmyšlienkovito preletieť a odškrtnúť si ďalšiu prečítanú knihu -, ale ten záver. Ručne-stručne, ja som revala. Dostalo ma to, vyžmýkalo a tlieskam. Pri niektorých dialógoch a scénkach (odohrávajúcich sa v New York City v rokoch 1 940 až 1 950) som zatúžila zapáliť si nejakú cigaretu a pobafkávať si ako hrdinovia pred mojimi očami. A to nefajčím. No tá atmosféra ma tak šialene pohltila, že mi to vážne zišlo na rozum. Vivian nám približuje celý svoj život až do roku 2010 a ak by som na opis použila prídavné mená ako brilantné, fenomenálne, úchvatné, stále by ma nahlodával pocit, že som čosi opomenula a nevybrala si správne slová. Ten pohľad do duše úprimnej slobodomyseľnej ženy, do jej konania, názorov či myšlienok, z ktorých mnohé som počula/čítala prvý raz, ale som si istá, že v mojej hlave zostanú navždy a prídu chvíle, keď z nich budem čerpať viac, ma ohúril rovnako ako obdivuhodné prirovnania. Spomeniem moje obľúbene - Jeho pokožka vyzerala ako zvetraná väzba starodávnej, posvätnej knihy. Navyše máme možnosť vidieť pohľad na druhú svetovú vojnu z inej perspektívy, než akú nájdete vo väčšine ostatných kníh. Nie pre každého bola takou pohromou, ktorá by mu zničila život. New York bol mojou srdcovkou už dávno, ale po tejto knihe sa naň nikdy nepozriem rovnaký očami. A ak ste nepochopili, že túto knihu odporúčam každou jednou slzou, ktorá ju takmer pokropila, tak si toto prečítajte odznova, pretože ja to všetko stále ešte spracovávam...