Bohovia smrti

Čudujem sa, že švédska spisovateľka Emelie Schepp sa v našich končinách neobjavila už skôr. V rokoch 2016, 2017 a 2018 totiž získala titul za najlepšiu autorku detektívok, čo je pre zahraničné vydavateľstvá veľkým lákadlom, najmä keď vezmeme do úvahy silnú konkurenciu. Po preklade Emeliných diel napokon siahol Ikar a rozšírením svojho portfólia urobil správny krok. Bohovia smrti sú prvou časťou trilógie a zaujali ma viac než romány niektorých zabehnutých mien. Okrem toho, že majú všetky obľúbené prvky severskej literatúry, pracujú aj so znakmi bližšími západu, napríklad s dynamickejším rozprávaním či "šialenejším" prípadom. Čitateľom zvyknutým na istý škandinávsky štandard však môžu prekážať málo rozvinuté postavy či slabší presah do aktuálnych spoločenských tém.

"Bolelo to. Vedela, že to bude bolieť. Počula to cez steny. No nevedela, že to bude až tak veľmi bolieť. Jeden z dospelých jej prikázal, aby s ním šla do tmavej komory. Tam jej zviazal ruky za chrbtom a hlavu vystrčil dopredu. Potom jej kúskom ostrej sklenenej črepiny vyrezal na šiju jej nové meno. Stálo tam Kér. Odteraz sa tak volá, bude Kér, odteraz až navždy. Zatiaľ čo jej muž so škaredou jazvou pichal do ruky injekciu, presviedčal ju, že jej nikto neublíži, že sa jej nič nestane. Zároveň s tým, ako sa lož šírila jej telom, vzrastala v nej aj sila. Už sa viac nebála." (str. 88)

Ústrednou hrdinkou knihy i celej série je prokurátorka Jana Berzeliusová. To, že nejde o detektívku s celým vyšetrovateľským tímom, je osviežujúca zmena, hoci princíp pátrania ostáva prakticky rovnaký. Nenadarmo skončila Jana na tomto právnickom poste. Dalo by sa povedať, že ho má v krvi, hoci je adoptovaná. Jej otec ju však naučil všetko ohľadom remesla, a tak sa snaží byť najlepšia v tom, čo robí. Bohovia smrti nechodia okolo horúcej kaše. Už od prvých strán môžete čakať rýchly sled udalostí, ktoré sa pred vašimi očami odvíjajú ako scény z filmu. Úvodný telefonát na záchrannú linku spustí vyšetrovanie záhadnej vraždy, ktoré získava priam mysteriózny nádych. Obeťou je riaditeľ azylového oddelenia migračného úradu, čo má prirodzene za následok rozvíjanie teórií o prepojení na globálny problém prisťahovalcov. Oceňujem, že skupina, ktorú okrem Jany tvoria komisár Henrik a inšpektorka Mia, neprešľapuje na mieste, ale vydáva sa rôznymi smermi. Inak to v podstate ani nejde, pretože veľmi rýchlo pribudne ďalšia mŕtvola a verejnosť v Norrköpingu je razom pripravená o pokojný spánok. Nehovoriac o samotnej Jane, ktorá si je čoraz istejšia, že vraždy nejako súvisia s jej minulosťou. A práve táto línia tvorí druhú podstatnú časť deja. Pravidelne sa totiž v texte objavujú pasáže s deväťročným dievčatkom a jej krutým údelom. Iba nadmieru nepozorný čitateľ by okamžite neprišiel na to, že ide o Janu, takže verím, že týmto neprezradím nič prekvapivé. Každopádne hodnotím pozitívne, že Emelie Schepp siahla aj po tomto motíve. Postava Jany tak získava väčšiu hĺbku, i keď jedným dychom musím dodať, že napriek tomu ostáva akousi... chladnou. A nie je to spôsobené iba škandinávskym prostredím. Obidve protagonistky - Jana i Mia - majú na prvý pohľad málo spoločného a navyše si k nim čitateľ ťažko nachádza cestu. Neviem posúdiť, či je to autorkin zámer a neskôr nám ponúkne ich lepšie verzie, no dúfam, že ešte dostanú možnosť prejaviť aj pozitívnejšie vlastnosti. Ďalší klad, ktorý by som rád vyzdvihol, je neodbiehanie od témy a neskúšanie sústredenosti čitateľa. Fanúšikovia severskej literatúry vedia, že občas natrafíme na kapitoly, ktoré z ničoho nič privedú do príbehu nič nehovoriace postavy. Bohovia smrti sú priami, nič nezatajujú ani zbytočne nezavádzajú.

"Oči, krk, rozkrok. Bach, bach, bach. A potom kopanec. Zadnú nohu dopredu, otočiť, kopnúť. Tvrdo. Trafila rovno do spánku. Padol a ležal pred ňou. Bez života. V tej chvíli jej došlo, čo sa stalo. Príval adrenalínu sa okamžite zmenil na zdesenie. Priložila ruky k ústam a o krok ustúpila. Čo to spravila? Držala ruky pred sebou. Ako...? Potom si uvedomila, kde je. Čo keď ju niekto videl? Dvakrát sa otočila, aby zabezpečila miesto. Nevidela nikoho. Sklad zíval prázdnotou. Čo má urobiť?" (str. 172)

Román je silným začiatkom série a dokáže navnadiť aj na zvyšné dve časti. Trochu náročnejšie napojenie sa na jej hrdinov a slabšie spracovanie spoločenskej problematiky, na aké sme u severanov zvyknutí, sú malými chybičkami krásy, ale vyvažuje ich strhujúci dej, prepojenie s minulosťou a hutná, tajomná atmosféra. Nepochybujem, že Emelie sa zaradí ku kolegom a kolegyniam, ktorí si našli priaznivcov i u nás. Stále je tu predsa priestor pre nováčikov a Jana Berzeliusová ešte musí ukázať, čo sa v nej skrýva.

Recenzoval: Marek Zákopčan
https://marekzakopcan.blogspot.com/2021/08/

Autorka knihy Bohovia smrti, severského krimi,  sa rozhodla tentokrát vybočiť zo zaužívaného stereotypu vyšetrovateľov, policajtov a detektívov a za hlavnú postavu určila prekvapivo prokurátorku Janu Berzeliusovú. Čo to znamená pre čitateľa?

V knihách, kde sa stretávame predovšetkým s priamym policajným zásahom a dej sa odohráva prevažne v policajnom prostredí, sme už zvyknutí na postupy a procesy, ktoré sprevádzajú samotné vyšetrovanie - hľadanie dôkazov, prehliadka miesta činu, výsluchy a následné odhalenie vraha. O nič nie sme ukrátení ani v tejto knihe, no k tomu všetkému dostávame ešte aj postavu prokurátorky Jany, ktorá prípad prevezme, a na základe všetkých informácii vznesie obvinenia, spolupracuje na prípadných rozsudkoch a  ešte je aj tŕňom v oku nejednému policajtovi, ktorý ma pod ňu pracovať. Je to hlavne kvôli jej dôslednosti a nekompromisnosti, ktorou je známa, no dopomohol k tomu aj fakt, že je dcérou rešpektovaného prokurátora.

Kniha začína priamym vpádom do deja - stala sa vražda šéfa migračného úradu, manželka zavraždeného volá na políciu a rozbieha sa kolotoč pátrania a prvotných dohadov a obvinení. Prípad komplikuje skutočnosť, že na mieste činu sa našli detské odtlačky, pričom obeť a ani jeho žena žiadne deti nemali. Jana na prípad dohliada a zúčastňuje sa aj prvotných výsluchov. V prelínaných kapitolách, o ktorých neskôr zisťujeme, že sú snami Jany, máme možnosť čítať si aj o malom utečeneckom dievčatku, ktorému zabijú rodičov, ju unesú, na šiji má vyrezané meno Kér, jej najlepší priateľ je Hádes a je cvičená, aby vedela chladnokrvne zabíjať.

Netrvá dlho a v prístave sa objaví mŕtve telo chlapca, ktorý sa ihneď stane podozrivý z vraždy prvej obete, a tu sa prípad začína zamotávať, no zároveň ide do úzadia, pretože dej sa razom obracia na Janu. Chlapec má totiž na rovnakom mieste ako dievčatko z jej snov vyrezané meno gréckeho boha Thanatosa, a Jana právom nadobudne pocit, že prípad sa jej dotýka možno viac, ako by si želala. 

Jana porušuje všetky predpisy a na vlastnú päsť sa rozhodne zistiť, čo majú spoločné dievčatko z jej sna a nájdený chlapec. Postupnými krokmi a priamymi zásahmi do vyšetrovania, je stále bližšie k odhaleniu ako pravdy o sebe, tak aj k oveľa hlbšiemu problému, ktorý doteraz ostal pred očami polície a verejnosti ukrytý, no zároveň si uvedomuje, že jeden chybný krok ju môže pripraviť nie len o všetko, čo si dlhé roky budovala, ale aj o život.

Poviem Vám, to bolo výborné čítanie, miestami až mrazivo "nechutné", keď počet  z "nevinných" 3 obetí zrazu stúpne na približne 80. Priznám sa, moja predstavivosť funguje výborne, pretože pri opise viacerých scén ma doslova naplo, keď som si predstavila nielen smrad, ale aj pachuť toho, čo jednu z postáv dohnalo až k výplachu žalúdka. Autorke sa naozaj podarilo vierohodne opísať prostredie, a so stále zvyšujúcim sa napätím vás tak drží stále v očakávaní, čo sa bude diať ďalej.

Zo začiatku sa mi začítavalo ťažšie, mala som chaos vo viacerých postavách, ale hneď ako sa do toho dostanete hlbšie, neviete prestať.

Autorka sa zameriava aj na vedľajšie postavy, ktoré dostávajú priestor na odhaľovanie svojich osobných príbehov, a aj keď sa to môže zdať zbytočné, výborne to vykreslilo charakter postáv. Keďže kniha Bohovia smrti je prvou zo série verím, že všetko to, s čím nás autorka oboznámila nám bude slúžiť aj v pokračovaniach série, preto to na mňa nepôsobilo ako vata na zaplnenie hluchého miesta.

Výborná krimi, dráma, navyše s otvoreným koncom, a tak sa už neviem dočkať, kedy bude k dispozícii pokračovanie série.  Po pomalšom štarte vás rýchlo dokáže vtiahnuť do deja. Ak máte radi naozaj dobré zápletky, kedy Vám vyslovene nejde o "uhádnutie vraha", ale zaujímate sa skôr o dobre premyslený príbeh, táto kniha je presne pre vás. Naozaj zaujímavý námet, uveriteľné postavy a aj keď hlavná hrdinka miestami koná protizákonne, držíte jej palce. 

Navyše, obálka knihy je nádherná a pod prebalom je kniha ešte krajšia a musím pochváliť aj slovenský preklad, minimálne názvu knihy. Ako ma informovala kamarátka, doslovný preklad by bol "Označení na celý život", ale priznám sa, slovenská verzia Bohovia smrti perfektne vystihla podstatu knihy a dodáva knihe určité tajomno, ktoré vás naláka po knihe siahnuť.

Recenzovala: Veronika Posová
https://knihujeme-s-veron.webnode.sk/l/bohovia-smrti/