Sedem listov

Sarah vždy túžila po veľkej rodine. Po takmer 7 rokoch sa jej konečne podarí opäť otehotnieť a na radosť jej manžela Adama tentokrát pôjde o chlapčeka, ktorému už teraz vybrali meno Ben. Sarah však už dlhší čas trápili bolesti hlavy. 

Jedného dňa odrazu odpadne a upadne do bezvedomia. Rodina dúfa v to najlepšie – Sarah spolu s dieťatkom prežijú v zdraví. Doktori však nie sú takí optimistickí a časom sa ukáže, že mozog Sarah utrpel tak vážne poškodenie, že došlo až k mozgovej smrti. Všetci sú z toho nesmierne otrasení, no stoja pred veľkým rozhodnutím – pokúsiť sa zachrániť nenarodeného syna? A je to vôbec možné?

Adam je však rozhodnutý, že syna musia zachrániť, aj keď je riziko obrovské. Je ochotný obetovať kvôli tomu naozaj všetko, no oboch stratiť nemôže. 

„Všetci máme nejaké jazvy.“ Fiona sa smutno usmiala. „Stačí nazrieť pod povrch a vidíš, že každý nesie nejaké bremeno.“

Sinéad Moriarty vytvorila nesmierne silný a emotívny príbeh, na ktorý nám umožnila nahliadnuť z viacerých strán. S Adamom, milujúcim manželom, prežívame obrovskú bolesť, no zároveň aj silu bojovať za záchranu Bena. Sedemročná dcéra Izzy si myslí, že jej maminka len oddychuje, pretože už je veľmi vyčerpaná a je presvedčená o tom, že v deň jej svätého prijímania sa jej milovaná mamička prebudí a spoločne tak oslávia jej veľký deň.

Na druhej strane stojí rodina Sarah, ktorí chápu vážnosť situácie a nie vždy súhlasia s rozhodnutím Adama. Jej sestra Mia neskutočne trpí, Sarah bola nielen jej sestrou, ale aj najlepšou priateľkou. A aby jej bola aspoň o niečo bližšie, číta si zápisky z jej denníka, ktoré jej pripomínajú nielen všetko pekné, čo spolu zažili, ale aj to, aká výnimočná bola jej sestra. A práve v ňom objaví aj sedem listov, ktoré Sarah písala v čase narodenín jej milovanej dcérky.

Román Sedem listov tak zároveň ukazuje, aká dôležitá rodina je a to nie len v takýchto nešťastných chvíľach. 

Spočiatku som k príbehu pristupovala s miernym rešpektom a obávala som sa, že ma kniha veľmi nezaujme. Veľmi rýchlo som sa však vyviedla z omylu a príbeh ma doslova chytil za srdce. Je totiž plný emócií. Nielen však tých smutných, z každej postavy totiž vyžaruje obrovská láska a úcta. 

O to zaujímavejší celý príbeh je, že autorka sa čiastočne inšpirovala skutočnosťou. V závere totiž spomína zdrvujúci súdny proces, ktorý jej aj po rokoch utkvel v pamäti a donútil ju zamyslieť sa nad tým, čo by človek skutočne urobil, keby…

Nie vždy sa človek dostane ku knihe vlastným pričinením, niekedy mu padne do rúk náhodne. Ku mne sa tak dostalo "Sedem listov" Sinead Moriartyovej.

Perfektne vybraté motto v úvode knihy veľmi dobre predznamenáva hlavný motív príbehu:

"Niekedy nechceme aby sa niečo stalo, ale musíme sa s tým zmieriť..." (citovaná časť z textu motta od Nancy Stephanovej)

Čakal som, o čom bude "sedem listov", ale v tom nebolo ťažisko príbehu. V podstate ide o listy z denníka Sarah, ženy ktorá upadla do kómy. Jej sestra Mia, s ktorou bola vo veľmi blízkom vzťahu, našla ten denník a číta z neho pri posteli nemocnej sestry. Celé je to o silných emóciách v rámci rodinných vzťahov.

Manželstvo Sarah a Adama nebol žiaden ideál, on sa plne venoval svojmu podnikaniu a ona by ho radšej mala častejšie doma s rodinou, s ňou a s dcérou Izzy. Všetko zmení nešťastný pád a Sarah odvezú do nemocnice.

Izza je malá na to, aby chápala súvislosti a myslí si, že mama iba spí, lebo je unavená. Nikto z rodiny sa s tým nechce zmieriť, že ich milovaná sestra, manželka, či dcéra, ako vravia lekári, odišla navždy. Sarah je v druhom stave, jej dieťa zatiaľ žije, ale šance sú mizivé. Toto malo byť zdravé dieťa, chlapec, na ktorého sa veľmi tešili po niekoľkých potratoch pred tým. 

Kniha je plná srdcervúcich opisov vyznaní lásky a spolupatričnosti. Všetci sa milujú ako jedna veľká rodina a nechcú pripustiť, že je to koniec. Len sedemročná neter Riley prijme holé fakty a vyjadrí sa priamo s detskou úprimnosťou keď povie, že teta je mŕtva a jej syn nemá šancu, keď to hovoria lekári.

Príbeh je dojímavý, ale napriek dôkladným opisom emócií čitateľ musí vnímať rozdiel medzi slovami a skutočnosťou, aj keď je taká neodvratná. Možno sme si zvykli na každodenné slovné ubezpečovanie o láske, ale podstata je v porozumení a spolupatričnosti a to sa najlepšie vyjadruje skutkami.

Napriek tomu, že kniha je u mňa náhodou, som rád, že som sa zoznámil aj s týmto typom literárnych príbehov, kde hrá smrť hlavnú úlohu, ale inak ako v detektívnych príbehoch.

Pripomenulo mi to moje čitateľské prvotiny, keď som sa už naučil čítať, čítal som všetko čo mi padlo do rúk. Pretože som mal staršie sestry a sesternice, boli to najmä zamilované romány, taká tá červená knižnica, ale aj pobožné knihy opatrené záhadným nápisom "Imprimatur" a "Nihil obstat", ale neskôr aj iných klasikov..

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/541388/sedem-listov.html