Matkino zbohom

Ach, veľmi ťažké čítanie. Veľmi ťažké a veľmi smutné čítanie od začiatku až do konca knihy. V prvej polovici knihy mi pukalo srdce z dilemy adopcie, bolo mi ľúto aj jednej aj tej druhej matky, chápala som ich obe, ich pocity, strach a túžbu. Jedna sa vzdáva bábätka skutočne s ťažkým srdcom, druhá dúfa .... No a potom.... druhá polovica knihy bola snáď ešte ťažšia a vyvíjala sa smerom, aký som naozaj nečakala. Musím povedať, že kniha sa mi páčila, bola písaná z pohľadu oboch žien v 1.osobe a aj preto boli postavy vykreslené veľmi reálne, vedela som sa preto vžiť do ich pocitov a myšlienok. Mne, ako matke, sa kniha veľmi ťažko čítala, posledné stránky som dočítavala so slzami v očiach. Skutočne veľmi smutná kniha, avšak plná nádeje a tiež lásky a obetavosti. Po jej dočítaní je človek vďačný za všetko, čo má, opäť si uvedomí, že super kariéra a bohatstvi nemusia vždy znamenať šťastný život. Hlavne buďme zdraví.

Nadherná kniha veru aj slzy mi vyšli o sile lásky k detom a života v Indii s ich zákonmi a vlastne aj o láske medzi ludmi a pomoci ludom, ktorý nezapadali do spoločnosti kôli pomerom v ktorých žili a láske medzi manželmi.

KATE HEWITTOVÁ – MATKINO ZBOHOM Titul „Matkino zbohom“ som si vybrala na základe jeho názvu, ktorý ma oslovil. Ten napovedá, že autorka sa rozhodla spracovať neľahkú, veľmi chúlostivú a bolestivú tému – odloženie dieťaťa. Akt, ktorý nikoho nenechá ľahostajným, hoci dôvody naň môžu byť rôzne. Aj preto som bola veľmi zvedavá, ako sa autorka s touto nezvyčajnou témou popasuje a či čitateľovi ponúkne ako sa hovorí „to pravé orechové“, či ho chytí za srdce. Od knihy s takýmto typom príbehu som mala veľké očakávania a ona nesklamala. Ani neviem ako som sa ocitla na posledných stránkach a bolo mi úprimne ľúto, že je už koniec. Silný príbeh, aj tak by som mohla charakterizovať Matkino zbohom. Príbeh je rozdelený do 3 kapitol podľa postupnosti deja, čo hodnotím veľmi pozitívne. Veľmi ľahko sa v nich čitateľ orientuje. Striedavo je prerozprávaná z pohľadu dvoch hlavných postáv - Heather a Grace. Číta sa krásne plynule, zaujme od prvých stránok. Štýl písania je veľmi dobrý, opisy postáv sú jasné, zrozumiteľné. Hlavnými hrdinkami sú už spomínané dve ženy – jedna v roli matky, ktoré opúšťa svoje dieťa a druhá v pozícii osvojiteľky. Dve úplne odlišné ženy. Na prvý pohľad by sa zdalo, že adopciou všetko končí, ich cesty sa rozchádzajú, no opak je pravdou. V čitateľovi sa vynára otázka, čo ďalej? Ako bude kniha pokračovať? Bežný scenár u podobných prípadov je, že sa adoptované dieťa nakoniec dozvedá pravdu o svojich biologických rodičoch, no v tejto knihe je zápletka omnoho hlbšia. Sama by som to nevymyslela lepšie. Adopciou vzájomný, spočiatku neosobný vzťah hrdiniek nekončí, naopak, začína. Prelína sa v celom príbehu a postupne sa mení, formuje, vyvíja. Osud oboch žien je zvláštne prepletený a musia čeliť ďalším prekážkam, ktoré im život prináša. V samotnom závere stoja obe pred tým najťažším rozhodnutím, ktoré ich ešte viac spája a zbližuje. Po zistení dôležitej skutočnosti, ktorá vyjde najavo a ktorá už navždy ovplyvní životy všetkých zainteresovaných, stoja pred najdôležitejším rozhodnutím v živote vôbec. Čo je v tejto situácii najlepšie pre ich syna, pre jeho budúcnosť? Ako sa rozhodnúť? Túto dilemu musia vyriešiť a stojí ich to vskutku nemálo úsilia. A či sa im podarí nakoniec priniesť TO SPRÁVNE ROZHODNUTIE, nechám už na prečítaní každého, kto po tejto podľa mňa skvelej knihe s bravúrne spracovanou zápletkou siahne. Rozuzlenie celého príbehu je skutočne pozoruhodné. Je až ohromujúce, čo dokáže skutočná veľká bezbrehá láska.

Za mňa skvelá kniha..na konci som sa skoro rozplakala .ku knihe som sa dostala náhodou, zaujala ma hlavne anotácia.a teda vôbec neľutujem že som si ju kúpila.