Bábkové divadlo

Na severe Spojeného kráľovstva vyčíňa sériový vrah, ktorý svoje obete upaľuje v strede kamenných kruhov. Polícia nedokáže zistiť, kto je záhadný Spaľovač. Keď však na hrudníku tretej obete uvidia meno momentálne suspendovaného detektíva, vrátia ho späť do služby. Washington Poe tak spolu s geniálnou analytičkou Tilly Bradshawovou začínajú pátrať po sériovom vrahovi. Poe a Tilly ani len netušia, ako blízko majú vraha. Ten sa s nimi zahráva akoby boli bábky v divadle.

Krátke kapitoly, ktoré ja v knihách veľmi oceňujem, ma nútili čítať stále ďalej a ďalej. Postupné vyšetrovanie a odkrývanie tajomstiev ma zamestnávali úvahami, kto bude vrah. Keď sa to dozviete spolu so súvislosťami, tak si poviete uff. Aj po zistení, kto je Spaľovač, príbeh pokračuje. Hoci by ste mali pocit, že už vás nič neprekvapí, pretože vrah je odhalený.  Omyl. Kniha je skvelá až do poslednej strany.

Poova skúsenosť s bufetom bola nedobrá. Carmichaelovci núkali jedlo, ktoré mu nič nehovorilo a ešte mu aj nechutilo. Podľa neho ustriciam chýbal len krôčik, aby sa im hovorilo solený sopeľ, a homáre preňho boli iba prerastené ustrice. (str.181)

Veľmi som si obľúbila postavu Tilly, ktorá je matematický génius. Doteraz žila vo svojej bubline. Jej správanie v spoločnosti bolo neohrabané a častokrát nevhodné. Práve jej prostorekosť vás bude baviť. Mne veľmi pripomínala seriálovú postavu Sheldona Coopera. Navyše vyšetrovateľ Poe mal aj niekoľko vtipných poznámok. Vďaka tomu som sa pri čítaní viackrát aj pousmiala. Čo bolo na odľahčenie veľmi vítané. V knihe sa totiž riešia aj veľmi závažné témy ako obchodovanie s deťmi, ich zneužívanie. Aj to, ako ľahko sa dá niekto ovplyvniť a umlčať, pokiaľ máte moc.

Mňa táto kniha veľmi milo prekvapila. Bola jednoducho skvelá. Príbeh mi pripomínal knihy Roberta Bryndzu. Dokonca by som povedala, že táto sa mi páčila o niečo viac. Ak ste fanúšikmi detektívok, rozhodne si knihu prečítajte. Nenechá vás vydýchnuť až do poslednej strany.

Recenzovala: Dominika Štefčíková
https://drominickacita.sk/2019/07/13/babkove-divadlo-m-w-craven/

Suspendovaný detektív Washington Poe sa stiahol na samotu a užíva si voľné chvíle. Aj to však len do dňa, kým neobjavia ďalšiu z obetí tajomného Spaľovača, ktorý vyčíňa na severozápade Anglicka a svoje obete upaľuje v kamenných kruhoch. Práve na jeho tretej obeti nájdu vyrezané meno detektíva s číslicou 5. Washington sa tak opäť dostáva k vyšetrovaniu a k práci, ktorú musel opustiť kvôli svojej túžbe po spravodlivosti. Je Washington naozaj piatou obeťou záhadného Spaľovača alebo je to len zhoda náhod?

Washington Poe spolu s geniálnou a svojskou Tilly Bradshawovou nekončiacim vyšetrovaním prichádzajú na neustále nové informácie, ktoré ich môžu priviesť na stopu tohto krvilačného vraha. Zdá sa však, že Spaľovač je vždy o krok vopred a zahráva sa s nimi presne tak, ako sa mu to v danú chvíľu hodí. Dokážu však odhaliť, kto sa ukrýva za týmto tajomným vrahom a zabrániť tak ďalším úmrtiam?

Bábkové divadlo je autorovým debutovým dielom a musím uznať, že začal naozaj skvelo! Tento krimiromán je veľmi kvalitným čítaním plný akcie, napätia, strachu, dynamickosti. Nesmierne sa mi páčilo, ako dokázal byť vrah neustále o krok vpred pred vyšetrovateľmi, dokázal nimi manipulovať a hrať s nimi hru podľa svojich pravidiel. Aj keď som ku koncu začala tušiť, kto ním je, z celkového dojmu to vôbec neubralo a kniha sa mi aj tak veľmi páčila! Pretože bola spracovaná nesmierne dobre, bola pútavá, čitateľná a jeden by sa od nej len veľmi ťažko odtrhol! Začiatok série je naozaj skvelý, tak verím, že aj ďalšie časti sa budú niesť v podobnom duchu!

Netreba tiež zabudnúť vyzdvihnúť postavu Tilly, ktorú si každý jednoducho zamiluje! Jej genialita je spočiatku nezlučiteľná s bežným životom, s Washingtonom však vytvoria nesmierne skvelú dvojicu! V mnohých veciach sú úplne odlišný, no dopĺňajú sa a nebyť jej nadpriemerných schopností, k vrahovi by sa jednoznačne tak ľahko nedostali! Pretože ona dokázala objaviť aj také informácie, ktoré by sa pre ostatných zdali ako už dávno stratené. Dúfam, že rovnako významnú rolu si zahrá aj v ďalších častiach, pretože bez nej si príbeh naozaj neviem predstaviť!

Recenzovala: Caroline Tuzarová
https://knihomolky.wordpress.com/2019/06/28/babkove-divadlo-prvy-pripad-washingtona-poa/

A tak som sa pre knihu rozhodla, lebo, povedzme si úprimne, anotácia je pre milovníkov dobrých krimi thrillerov veľmi lákava. A nemohla som urobiť lepšie, pretože žiadne drevené bábky so špagátikmi  tam v skutočnosti neboli. Tajomstvo názvu spočíva v prenesenom význame na hlavných vyšetrovateľov, ktorí tak pôsobili, pretože vrah sa s nimi hral presne tak, ako keby boli na špagátiku. Poťahoval nitky tak, ako to jemu vyhovovalo a smeroval ich presne tam, kde ich chcel mať.

Je zbytočné rozpisovať sa tu viac o deji. Koho kniha zaujme, nech si ju prečíta a koho nie, ale má tento žáner rád, nech si ju prečíta tiež :). Je to jazda, ktorá stojí za to. Možno zo začiatku trochu pomalšia, ale postupne preraďujeme na vyššiu rýchlosť. Od polovice už ideme naozaj naplno až do úplného konca. Dejom nás sprevádza príjemné napätie, ale nie také, že sa večer bojíme zaspať. Je spojené so zvedavosťou, čo sa bude diať ďalej a čo sa stane detektívovi, ktorý má byť evidentne do prípadu zainteresovaný viac, ako by sa mu páčilo.

Najväčším lákadlom tejto knihy je, samozrejme, výborne vymyslená zápletka, ale v neposlednom rade aj úžasne vykreslené postavy. Detektív Washington Poe, ktorý zaujme nielen svojím nezvyčajným menom, ale aj nezvyčajným prístupom k vyšetrovaniu. Bavilo ma pozorovať, ako porušuje pravidlá a vždy ide za tým, čo si myslí, že je správne a tam, kde je podľa neho pravda. Pomáha mu pri tom nová posila tímu. Tilly, geniálne dievča s IQ takmer 200, ktorá je ale v reálnom živote a v medziľudských vzťahoch úplne nepoužiteľná. Na všetko ide cez vedu, vzorce a štatistiky. Bežní ľudia pre ňu nemajú pochopenie, ale Washington Poe si ju obľúbi, a ako sa zdá aj ona jeho. Je to veľmi sympatická dvojica vyšetrovateľov, ktorá príbeh výrazne odlišuje od iných a na ktorých sa budem tešiť aj v ďalšom dieli. 

Atmosféru príbehu dobre dopĺňa vhodne zvolené prostredie. Odľahlé mestečko s mnohými kamennými kruhmi v okolí, kde vrah upaľuje svoje obete. V príbehu sa nevyskytuje veľa postáv, preto nie je ťažké správne si tipnúť, kto bude páchateľom. Zaujímavé je však sledovať odhaľovanie skutočností, prečo sa ním stal. Za seba môžem povedať, že táto kniha ma naozaj bavila. Miestami bola aj vtipná vďaka svojskej Tilly. Mám rada tieto vedátorské typy, ktoré žijú mimo realitu, obzvlášť, keď sú do nej vhodené a očakáva sa od nich, že budú fungovať ako "normálni" ľudia. Knihu odporúčam a dúfam, že sa čoskoro dočkáme pokračovania.

Moje hodnotenie:

Recenzovala: Ivana Víteková
http://elliesbookverse.blogspot.com/2019/07/babkove-divadlo-recenzia.html

Bábkové divadlo je celkom vydarená prvotina, ktorá zožala veľký čitateľský úspech. Napínavá a vzrušujúca kriminálka, ktorá sa viac opiera o vyšetrovacie postupy a fakty ako o moralizovanie „čo by bolo keby“.

Craven postupne a systematicky namotáva čitateľa, zoznamuje ho s charaktermi postáv, predstavuje policajnú prácu a poukazuje aj na prostredie a okolností vrážd. Nezabúda ani na ponurú atmosféru, ktorá je typická pre anglický vidiek.  

Vážnosť príbehu je okorenená sviežim jazykom a humornými dialógmi medzi postavami. Zaujímavou postavou je analytička Tilly. So svojím geniálnym mozgom a špecifickou povahovou črtou, ktorú jej Craven nadelil, obohacuje dej, ktorý by inak skĺzol do štandardnej kriminálnej roviny.

Autor nezabúda na detailne vykreslenie prostredia, čitateľovi všetko predostiera v pravom svetle, upriamuje pozornosť na nebezpečné situácie, nahlodáva mu myseľ a vnucuje nezodpovedané otázky. Napätie sa zvyšuje pomalým tempom, čitateľa viac zásobuje informáciami z policajného vyšetrovania, no situácie vytvára zaujímavo, s veľkým záujmom o ďalšie čítanie. Craven používa skutočne vyberané opisy, jeho štýl je ľahký, bezprostredný s dramatickým nádychom zla.

„Kým sa nepostavíš démonom, ktorých tam nosíš,“ Reid namieril ukazovák na Poovu hlavu, „budú ťa tlačiť do čoraz väčších extrémov. A raz príde okamih, keď sa tvoj hnev zmení na niečo horšie. Ver mi, zažil som to.“ „Ale...“ zaprotestoval Poe. „Navštív svojho otca, Poe.“ „Svojho otca? Prečo by som to robil? Čo on s tým má spoločné?“ „Prehltni svoju pýchu a spýtaj sa ho, prečo sa voláš Washington. Pomôže ti to pochopiť.“

Čitateľ sa čoraz viac hlbšie ponára do príbehu, začína špekulovať, kto stojí za záhadnými vraždami, no Craven je skúpy na slovo. Publikum naťahuje, sústreďuje sa na vyšetrovanie, ktoré sa uberá rôznymi smermi. Do deja sa postupne vkráda tajomno, nastupuje väčšia akčnosť a príbeh naberá na gradácii. Čitateľ sa stáva svedkom prípadu, ktorý sa stal pred dvadsiatimi šiestimi rokmi na výletnej lodi. Niekto systematicky vraždil ľudí, ktorí sa zúčastnili tejto plavby. Pravda je však niekde úplne inde. Craven vyťahuje na svetlo špinu, zverstvá a nekalé praktiky niektorých vysoko postavených funkcionárov.

Zrada, únos, klamstvá, priateľstvo, plavba, ktorá zmenila všetko, pravda, pomsta a smrť.

Bábkové divadlo je napínavý a ťaživý román, a to nielen pre kriminálnu zápletku, ale aj pre spleť vzťahov medzi jednotlivými postavami.

Bábkové divadlo vás dostane svojimi nevysvetliteľnými maličkosťami, neuzatvorenými teóriami, nepredvídateľnými policajnými postupmi, nespochybniteľnými faktami, zaujímavým prostredím a neopozeranou témou.

Presvedčí všetkých, že nie je kriminálka ako kriminálka. Bábkové divadlo oplýva inteligentným humorom, akčnosťou, ktorá berie dych a výnimočnými postavami, na ktoré nezabudnete.

Recenzovala: Simona Rošková
https://literarnalekarenusimony.blogspot.com/2019/08/m-w-craven-babkove-divadlo.html

Variácia na danú tému by mohla byť: "Pustiť sa do písania článku (recenzie) je jednoduché..." Ale aj tu je dôležitý hlavne koniec skladačky. Písanie detektívky a možno aj iných literárnych žánrov by sa dalo prirovnať ku skladaniu rozbitej keramiky do jej pôvodného tvaru z úlomkov, ktoré "skladateľ" nazbiera. Pochopiteľne, tú keramiku si autor najprv sám rozbije, hodí na zem, aby mal čo skladať.

Niekedy sa stáva, že to najdôležitejšie z celku je rozbité na najmenšie kúsky a tak sa môže stať, že niečo v pointe tej mozaiky celkom nesadne. Pozor, to vôbec nie je o tejto knihe, je to len úvaha, ktorá ma máta vždy, hlavne pri detektívkach. Detektív Washington Poe tentokrát všetko vyriešil naprosto spoľahlivo, aj keď mu občas hádzali polienka pod nohy.

Každopádne autori detektívok to majú ťažké, pripravujú sa o prekvapenia, ktoré naservírujú čitateľom, oni vraj vždy začínajú od konca, lebo najprv musia vedieť, ako to skončí, kam smerujú. Tiež musia po sebe dôkladne pozametať, aby bol konečný dojem čo najlepší.

Od Cravena som čítal dve knihy, Čierne leto a túto. Ako by ich jedna mater mala. Pri čítaní druhej v poradí, zo série, sa čitateľ vracia do známeho prostredia, stretáva sa s rovnakými hlavnými postavami na strane zákona, poznáme ich charakter a metódy práce. Len zločinci sa menia aj zločiny sú iné. V tom je autorova inovácia v novej knihe. M. W. Craven napísal, okrem spomenutých dvoch kníh tejto série s detektívom Washingtonom Poe aj ďalšie: The Curator a v tomto roku má vyjsť Dead Ground. Séria pokračuje.

Washington Poe a jeho šéfka Flynnová vychádzajú celkom dobre, ale občas im to zaškrípe, lebo zodpovednosť je na Flynnovej a Poe občas postupuje dosť netradične. Najväčšou oporou detektíva je opäť fenomenálna analytička Bradshawová, inak zvyčajne zakríknutá kancelárska sila sediaca za počítačom. Teraz sa osvedčila aj priamo v teréne. Všetko nakoniec dopadlo dobre aj záverečná skladačka príbehu bola prekvapivá a bez chýb. 

Ešte stručne k podstate príbehu - ide o sériového vraha, postupujúceho veľmi zvláštnym spôsobom a rovnako zvláštne je aj rozuzlenie. Nie ako sa zvyčajne hovorí v lacných detektívkach, že vrahom je záhradník... Som presvedčený, že málokto príde pri čítaní sám od seba na meno vraha, aj keď anotácia ku knihe to dosť jasne dáva najavo.

Nakoniec už len jedno poučenie (aj v dobrej detektívke sa nájdu):

"Umenie manažmentu spočíva v schopnosti vyhýbať sa nezmyselným súbojom". Tak aktuálne...

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/561035/babkove-divadlo.html