Orgovánové dievčatá

Je úžasné, keď vám kniha predstaví obdivuhodné osobnosti. Reálne postavy, ktoré pre svet dokázali činy, za ktoré žiaľ v tomto prípade, ani nie sú veľmi známe. O to viac si možno vážim ich povahy a odhodlanie, ktoré bolo nezištné v plnej miere. Autorkine poznámky, na konci knihy mi veľa objasnili a príbeh pre mňa nabral ešte väčší rozmer. Po jej poznámkach som už Orgovánové dievčatá viac nemohla vnímať, ako román. Fikciu. Opis zlých udalostí. Zapojila sa do toho krutá realita, ktorej som si síce bola vedomá po celý čas, no až na konci ma zasiahla úplne.

Martha Hall Kelly - autorka Orgovánových dievčat, sa pre mňa stala veľmi výraznou osobnosťou vo svete literatúry, no ešte väčšmi vo svete. Totižto, je to osoba, ktorá má zápal pre vec. Jej fascinácia a záujem o históriu, ktorá sa týkala najprv Caroline Ferridayovej, cez ktorú napokon dospela ku kompletnému príbehu králikov v Ravensbrücku, mi vyrazila dych. Autorka veľmi horlivo obdivovala Caroline, ženu ktorá celý svoj život venovala pomáhaniu iným. Počas Druhej svätovej vojny sa hlboko zapájala do dobročinných akcií a svoje záujmy neustále stupňovala, pretože napokon, aj jej zásluhou boli potrestaní niektorí nacistický zločinci, ktorí trestu poľahky unikli.
 

Caroline Ferriday

O čom však samotný román je?

Newyorská organizátorka spoločenských podujatí Caroline Ferridayová má plné ruky práce na francúzskom konzuláte a na obzore sa črtá nový ľúbostný vzťah. No jej svet sa úplne zmení, keď Hitlerove vojská v septembri 1939 vtrhnú do Poľska a potom si už brúsia zuby na Francúzsko.

Na druhej strane oceána Kaša Kuśmierczyková, poľská tínedžerka, pochopí, že jej bezstarostná mladosť sa stráca. Odvážne prijme úlohu doručovať odkazy v poľskom podzemnom odboji. V tiesnivej atmosfére sliedivých pohľadov a podozrievavých susedov však má jediný nesprávny krok zničujúce následky pre celú rodinu.

Na ambicióznu mladú nemeckú lekárku Hertu Oberheuserovú inzerát hľadajúci lekára do štátnej služby zapôsobí ako možnosť úniku z bezútešného života. Lenže keď miesto prijme, ocitne sa v pasci nacistických tajných operácií.

Životy troch žien sa nečakane pretnú. Nemysliteľné sa stáva skutočnosťou. Kašu pošlú do Ravensbrücku, neslávne známeho nacistického koncentračného tábora pre ženy. Mnohé väzenkyne sa podobne ako ona stanú „Králikmi“, obeťami drastických medicínskych pokusov. Príbehy trojice žien prekračujú kontinenty – z New Yorku do Paríža, Nemecka a Poľska. Caroline a Kaša sa usilujú spravodlivo vyrovnať s tými, na ktorých dejiny zabúdajú.

Nezávidím človeku, ktorý mal na starosti napísať anotáciu na túto knihu. Ťažko je popísať o čom všetkom je a čo sa v jej deji odohráva. Ťažko aj vykresliť charaktery... Je taká všestranná. Mnohým ľuďom možno príde otrepané zakomponovať, ako hlavné hrdinky jednu Poľku, Nemku a Američanku, aby sme mali hotovú mozaiku, no práve toto rozhodnutie bolo geniálne. Vidieť príbeh všestranne dávalo čítaniu pútavosť, ale najmä množstvo pocitov. Každá žena prežívala niečo iné a vojnu prežívala z iného uhlu. Caroline sa v podstate osobne, až tak nedotýkala, no skrz jej prekrásny charakter sa do nej zapájala, ako len mohla. Kaši sa hrôzy dotkli, až príliš a naopak Herta bola jej pôvodcom. Popravde sledovať Hertinu dejovú líniu bolo zrejme najzvláštnejšie. Ocitli ste sa v mysli človeka, ktorý bol fanúšikom propagandy a patril do najhlbšieho pôvodu utrpenia nevinných. Vykonávala popravy, pokusy... A najhoršie je, že všetky tie skutky si vedela odôvodniť. Naozaj v tých ľuďoch, ľudí nevidela. A to bolo na jednu stranu desivé a na druhú úplne neuveriteľné pozorovať. Nazvala by som to, až takou zvrátenou fascináciou, pretože zdravý rozum nedokáže pochopiť jej tvrdenia, no aj tak vás to zaujíma a čítate ďalej.

Táto kniha obsahuje príšerné veci. Obrovskú dávku strachu a bezmocnosti, ktorá sa žiaľ reálne diala. Na Ravensbrückých "králikoch" žiaľ nie je nič fiktívne. Ravensbrück bol koncentračný tábor, ktorý bol vyhradený len pre ženy. Až časom sa začala stavať malá výstavba, kam umiestnili pár mužov, no inak to bol výlučne ženský tábor. Nachádzali sa tam Poľky, Nemky, každá jedna národnosť uväznená z tých najneuveriteľnejších príčin. No osobitou skupinou boli králiky. Králikmi nazývali ženy, na ktorých vykonávali experimenty. Väčšinou sa jednalo o operácie nôh, pri ktorých zámerne infikovali ranu. Pri operácii do nohy zavádzali nečistoty, ako úlomky dreva, kamienky, čokoľvek čo mohlo spôsobiť infekciu a následne ranu zašili a nohu na niekoľko týždňov držali v sadre. Ženy mali znemožnený pohyb, pretože práve ten by bol prospešný pre telo, preto boli celé týždne nehybné. V niektorých prípadoch z nohy odstránili kosti, šľachy, po operáciách nohy žien už viac nevyzerali, ako nohy a bolo zázrakom, že naďalej chodili. Z toho vzniklo pomenovanie králiky: po tábore skackali a boli na nich vykonané experimenty. Nemyslím si, že si takéto niečo vieme v dnešnej dobe predstaviť. Tie dievčatá, ani len nevedeli, akú operáciu podstúpili, čo sa deje... nevedeli nič.

A aj keď mali byť odstránené, aby sa svet nedozvedel, čo sa im prihodilo, oni prežili. Sestry Kaša a Zuzanna sú síce čiastočne fiktívne, založené len na podobe iných väzenkýň. No Caroline a Herta sú reálne do bodky. Popravde čím viac som sa o nich dozvedela, tým viac som zaskočená. O Herte toho, až tak veľa vedieť nechcem. Bola jedinou ženskou doktorkou súdenou na procese pri Norimbergu, no za to Caroline vo mne vyvolala skutočný záujem. Som si vedomá toho, že na svete bolo, aj je, obrovské množstvo takýchto osobností o ktorých sa poriadne nevie, no Caroline by som priala viac pozornosti. Aspoň po jej smrti by mala byť väčšmi známa, pretože je to hrdinka a skutočne pozoruhodná žena. Inšpirovala ma nakoľko je to len možné. A najmä zápal, aký mala Caroline, cítim aj z autorky tejto knihy.

Asi vidíte, ako hlboko ma Orgovánové dievčatá zasiahli, pretože viac, ako o knihe vám hovorím o udalostiach... Prepáčte mi to. No jedno s druhým veľmi súvisí.

Ak sa mám vyjadriť ku knihe, tak jedným slovom bola fantastická. Všade, kde budem mať možnosť ju budem s čistým svedomím odporúčať - takisto ju samozrejme odporúčam, aj vám. Ak, čo i len trošku uvažujete nad jej prečítaním, robíte ma nesmierne šťastnou! Jej čítanie bolo plné emócií, no ani tak som neplakala. Nemohla som. Obdivovala som silu žien a vlastne som obdivovala každú vetu, ktorú napísala Martha H. Kelly. Moje dni boli zúžené, len na momenty, kedy som mala čas na čítanie. Iné ma nezaujímalo. Všade som si knihu brala so sebou a vždy, keď bola možnosť, dychtivo som čítala ďalej. Takúto dychtivosť som už dlho nezažila. Jej čítanie stálo rozhodne za to. Veľa mi to dalo. Veľa mi to ukázalo... Myslím si, že dievčatá majú, čo odkázať i vám. Už pár nocí som poriadne nespala, pretože stále mám v sebe nevyjadriteľný pocit vyplývajúci z tejto knihy. No je to skôr podnet, ktorý mi dá ešte veľa síl bojovať, obhajovať, písať a žiť. 

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.com/2019/04/orgovanove-dievcata.html