Ani nepípni

Stratené deti sú najhoršou nočnou morou každého rodiča, ale aj policajta. Predstavte si, že večer uložíte svoje dieťa do postele a pokojne zaľahnete aj vy. Ráno vás čaká šok! Vaše dieťa niekto v noci z domu uniesol.

Bensonovci sú manželský pár ako každý iný. Aspoň tak pôsobia navonok. Malcolm svoju manželku tak miluje, že je pre ňu ochotný urobiť hocičo, len aby ju videl šťastnú. V podkroví ich domu za zatvorenými dverami, zatiahnutými závesmi, bez slnka žije ich dcéra Daisy, ktorú uniesli pred tromi rokmi. K prvej dcére pribudne šesťročná Poppi, ktorú Malcolm uniesol z domu jej rodičov. Odrazu zmizne ďalšie dieťa, rodičia sú mŕtvi, polícia je bezradná. V diablovom brlohu, kde vládnu prísne pravidlá sa však ocitá aj samotný vyšetrovateľ Nathan Cody.

„Si v poriadku?“ spýtala sa jej. Poppy sa posadila, prikývla a potiahla nosom. Podala jej ďalšiu vreckovku. „Nemajú radi, keď nerobíme, čo nám kážu. Malcolm sa niekedy hrozne hnevá.“ „Ubližoval mi.“ „Viem. Preto nesmieš rozbíjať veci ani robiť hluk. Ak budeš dobrá, už ti neublíži. Rozumieš?“

David Jackson si vo svojom románe Ani nepípni vzal na mušku dobre známu tému únos dieťaťa. Kníh s podobnou tematikou je neúrekom, no nie vždy sa autori zamerajú na klasický scenár, kde sa hlavným predmetom únosu stáva výkupné alebo zvrátenosť únoscu. Ani v románe Ani nepípni nejde v žiadnom prípade o peniaze. Ide o niečo temnejšie a zlovestnejšie, kde v konečnom dôsledku  trpia len deti.

Už to, že únosca má vlastný prepracovaný plán, ako dieťa získa, je na zamyslenie. Dlhodobé sledovanie rodiny, ich odchody, príchody domov, zisťovanie, kedy na ulici odvážajú smeti, do najmenších detailov sa oboznámil so všetkými miestami, kde sa rodina zdržiava a vyhliadne si presne jedno dieťa, ktoré unesie v noci z domu rodičov. Prečo únosca podstupuje také veľké riziko? Vlámal sa do domu s tým, že jeho obyvatelia sa môžu prebudiť. Dieťa mohlo vrieskať. Čo za človeka také niečo spraví? A prečo? Prečo sa z malého dievčatka stala žiadúca obeť?

Keď sa mu opäť vrátili zmysly, reagoval skôr zaskočene. Jeho zmätenému mozgu chvíľu trvalo, kým si uvedomil súvislosť medzi skazou pred sebou a nožom, čo ešte vždy drží v zakrvavenej dlani. Môžu si za to sami. Ja som to nechcel. Nemali sa do toho pliesť. Nemalo sa to skončiť takto. Všade toľko krvi...

Autor už od začiatku necháva čitateľa na pochybách a otvára množstvo otázok, na ktoré nie sú žiadne odpovede. Jackson zahmlieva a zavádza. Publikum spoznáva viac postáv naraz, no autor ich predstavuje postupne a snaží sa každej jednej prideliť aspoň základné charakterové črty. Čitateľ tak môže sledovať príbeh z viacerých dejových rovín. Stáva sa svedkom rodiny Bensonovcov, spoznáva ich neľahký osud, kde psychicky narušení ľudia zúfalo potrebujú niečo, čo zachráni ich dysfunkčný život. Na chvíľu môžete vstúpiť do rodiny uneseného dievčatka a zdieľať s rodičmi ich utrpenie, no v neposlednom rade sledujete kroky vyšetrovacieho tímu na čele s detektívom Codym, ktorý sa sám zmieta v problémoch.

Jackson dávkuje napätie neustále, do deja pridal vraždu, viac akčnosti, ale aj emócií či nebezpečenstva. Text je chytľavý, doslova sa číta sám, autor dokáže čitateľa poriadne zaujať, vyvolať strach, ale aj dojať k slzám. Medzi riadkami je cítiť hmatateľné zlo, z ktorého mrazí a tajomno, ktoré je zahalené nebezpečenstvom. Príbeh naberá na gradácii vo chvíli, keď sa detektív ocitne uväznený v dome únoscov a pochopí, kde je v skutočnosti pravda a že únoscovia svojím spôsobom deti chránia. Publikum pochopí, že nič nikdy nie je iba čierne alebo biele. Ak ste si doteraz mysleli, že Bensonovci sú obludy, po prečítaní celej knihy, si už takí istí nebudete. Záver je úplne nečakaný, šokujúci a nepredvídateľní. Čo môže byť ešte horšie ak prídete na to, že jeden zločin zatieňuje druhý a ešte väčší?

Ani nepípni odporúčam pre všetkých, ktorí  majú radi krimi trilery bez zbytočných omáčok, kde dej plynie tak rýchlo, že si ani neuvedomíte a už ste na konci knihy. Zaujme všetkých, ktorí chcú pri knihe rozmýšľať, zaručene sa nebudú nudiť a radi zistia, že minca má vždy dve strany. Poteší aj občasného čitateľa, ktorý sa rád  ponorí do nevšedného a napínavého príbehu, kde pravda nie vždy znamená istotu.

Recenzovala: Simona Rošková
https://literarnalekarenusimony.blogspot.com/2019/02/david-jackson-ani-nepipni.html

Ako ju mlátil remeňom, všeličo jej rozprával. Ako to robí len preto, lebo ju má veľmi rád. Ako si skutočná láska niekedy vyžaduje aj bolesť. Ako dúfa, že to chápe. Ako to zblíži celú rodinu. Ako je to len pre jej dobro.

Daisy uniesli, keď mala iba sedem rokov. Stratila sa svojej mame, ktorá ju už nikdy nenašla. Namiesto toho si ju nechali tí, ktorí ju vzali. Ktorí ju uniesli. Bensonovci sú manželský pár, ktorý nemôže mať vlastné deti. Dlho sa trápili a skúšali všetky možné metódy počatia, no neúspešne. Navonok sa zdajú ako normálni ľudia, ktorí si len úzkostlivo strážia súkromie. Nevytŕčajú z davu. Pozdravia a odzdravia, no nikomu sa nepletú do života. Podobné spôsoby očakávajú aj od okolia. Keď im totiž skrsne v hlave nápad, ako si zadovážiť vlastnú rodinu, spoločenské móresy musia ísť bokom. Musia svoje tajomstvo, svoju dcéru, držať v čo najväčšej tajnosti. Daisy má všetko čo potrebuje… okrem slobody. Až do jednej chvíle, kedy jej privedú sestru. A nie jednu, ale rovno dve nové sestry. Zmätok, aký u Daisy nastane je neopísateľný. Nová situácia jej do krvi prileje novú dávku energie, ktorú bude potrebovať.

David Jackson je autorom série kriminálnych trilerov s americkým detektívom NYPD Callumom Doyle a prvá kniha zo série a zároveň debut s názvom Pariah získal najvyššie odporúčanie poroty Asociácie autorov detektívnej literatúry pre udeľovanie ceny Dagger. Spolu s manželkou a dvomi dcérami žije na polostrove Wirral. Photo from goodreads.com

A tu nastupuje na scénu detektív seržant Nathan Cody a jeho kolegyňa detektívka Megan Webleyová, ktorým prípad unesených detí pristane na stole. Niet sa čoho chytiť, prípad vyzerá beznádejne. Nasledujpce kroky, ktoré budú musieť obaja podstúpiť im prinesú do života obrovskú temnotu. Detektív Cody sa stretne s najsmutnejším a najstrašnejším prípadom vo svojej kariére. A ten ho dostane do kolien. Zlomí ho. Pochová akékoľvek predsudky.

Autor sa ani tak nesústredil na dôkladné opisovanie chrakterov postáv. Pozornosť sústreďuje na zmapovanie chorého myslenia jedinca, ktorý vo svojom živote pretrpí určitú traumu. Nestavia sa do roly obhajcu takýchto ľudí, no opozitom k ich správaniu ponúka druhú stranu mince. Pretože každé konanie má svoj náprotivný breh. Je v poriadku odsudzovať takýchto ľudí, ktorí konajú vo svojom najlepšom vedomí? Na túto otázku a jej podobným, autor nekladie jasnú odpoveď. Akoby bol dôležitejší celkový obraz zločinu, ako samotný úkon. Áno, to je to, čo autor predostiera. Zločin prinesie na zlatej tácke, no na zločinca neukazuje prstom. Je hodné odsúdenia to čo Bensenovci vykonali. No konanie, ktoré predčilo ich konanie, je ešte horšie.

Spád knihy je veľmi napínavý. Autor vedie čitateľa priestorom deja nepredvídateľne. Sem-tam podhodí nejakú vsuvku, ktorá vedie k zadržiavaniu dychu či ráznemu krúteniu hlavou, no v zásade nešokuje. Dané príbehy únosov detí sú celkom zmapovaným údolím. Čo však šokuje je nepredvídateľný záver. Už-už sa všetko skončí a zrazu… sa všetko iba začína. Koniec príbehu? Nie. Iba nekonečné trvanie chorého zaobchádzania s tými, ktorých by sme mali najviac ochraňovať.

Kniha rozhodne nie je vhodná pre slabšie povahy. Mám deti a preto viem aké je ťažké pre rodiča čítať niečo na tento štýl. Ale ako triler je to fajn. Napínavý, nepredvídateľný, šokujúci až do konca. Samozrejme nechýbajú hrdinské scény, ktoré nepopierateľne patria do americkej kinematografie, nie sú však na škodu. Celkový strašný obraz zjemňujú.

Vtom to zazrela. Na mieste, kde mala byť vo dverách zámka, zívala iba prázdna diera.

“Bože! Bože! Bože!”

V tej chvíli to vedela. Niekto sa im vlámal do domu. Ktosi tam vnikol a… a…

Prebehla k bočnej stene. Videla, že drevená brána – tá, ktorú vždy na noc zaisťujú masívnou závorou – je otvorená dokorán.

“Poppy!”

Už naplno vrieskala. Plná paniky freneticky vykrikovala. Aspoň jedno slovo, prosila v duchu. Jedno jediné slovo alebo hoci len bolestný výkrik. Čokoľvek, čo by som zachytila. Čokoľvek, čo by mi povedalo, že si tu.

Ak je tu, môžem jej pomôcť. Ale ak nie…

Vybehla cez predzáhradku na ulicu. Plakala, trhala si vlasy, nevedela, čo robiť v situácii, keď…

Keď vám unesú dieťa.

Recenzovala: Martina Kušnieriková
https://www.mojeknihy.com/books/david-jackson-ani-nepipni/