Spolubývajúca

Spolubývajúca však už od prvého momentu znela dobre. Príbeh je netradičný a bola som zvedavá, ako sa autorka popasuje s vlastným nápadom, ktorý jej knižné postavy uvádza do netradičnej situácie. Dvaja ľudia, ktorí sa nikdy nestretli, no i tak zdieľajú jednu posteľ a komunikujú cez odkazy na papierikoch... nepamätám si, že by som sa stretla s niečím podobným. Takže aj to bolo motiváciou knižku si prečítať. (Prispela k tomu, aj milá obálka, no o tom pomlčím...)

Napokon som rada, že som sa rozhodla nevyhýbať sa žánru, ktorý čítať nezvyknem, ale že som naopak vyšla zo svojej komfortnej zóny. Nebola to žiadna strata času a o nič som neprišla. Skôr som získala tým, aké skvelé pobavenie na mňa čakalo.

Ako to už býva, úplný začiatok príbehu pre mňa nebol ľahký. Mala som pocit, že autorka si nedokáže udržať moju pozornosť a jej štýl písania mi nesedel. Avšak rýchlo som si zvykla. Prestala som hľadať chyby a ohŕňať nosom nad "jednoduchosťou" a naopak som si začala užívať charaktery a zápletky príbehu, ktoré vlastne neboli vôbec nudné. Zvykla som si aj na štýl autorky, aj na všetko, čo mi predtým prekážalo. Nuž a potom to šlo už samo. Za jeden deň som prečítala takmer polovicu knihy a čas mi príjemne ubiehal. Nemala som dôvod ju odložiť, či nútiť sa do toho, aby som ju do rúk vzala... Autorka už spomínanú pozornosť mala v hrsti.

Veľmi svetlým bodom knihy sú postavy, ktoré spomedzi stránok žiaria, ako lúče slnka. Tiffy je totižto veľmi svojská a zábavná. Má rada kreatívne činnosti, pre život má vášeň a zároveň je tak milo ľudská, lebo dni ju taktiež vedia dohnať a tak sa vie neraz opustiť. Je to však osoba, ktorá chápe, že jeden zlý deň neznamená, že svet sa končí a rozpadá, a tak si uvarí šálku čaju alebo zavolá svojim priateľom, s ktorými je svojim spôsobom nerozlučná, nuž a všetko je hneď opäť jasnejšie. Tiež to však nemala jednoduché a tak je zaujímavé sledovať, ako sa vyrovnáva so svojimi prežitými skúsenosťami, či do akej miery ovplyvňujú jej terajší život.

Leon mi však prirástol k srdcu úplne. Ani o ňom sa nedá nepovedať, že nie je svojský. Je. A veľmi... No svojský je skvelým spôsobom a tak vám neraz pri čítaní jeho charakter zahreje srdce. Leon je veľmi tichý a necíti sa úplne dobre v spoločnosti ľudí. Trvá mu kým si na niekoho zvykne a pustí si ho k telu, no i tak je veľmi nápomocný a obetavý. O svoje okolie má obrovský záujem. S Tiffy sú vlastne pomerne odlišné osobnosti, no aj tak sú spriaznenými dušami, bez najmenších pochýb.

Príbeh teda nie je len romantickým počinom, ale ako som už predtým spomenula - je v ňom zapojených viac zápletiek, ktoré mu dodávajú dobrú dynamiku a sviežosť. 

Rozhodne som sa nakoniec nenudila a som rada, že som si knihu prečítala. Na jej konci som sa cítila strašne spokojne... Chcelo sa mi len usmievať a celkovo by som povedala, že ma to pohladilo na duši. Už dlho som nečítala niečo tak rozkošné, lebo tento úsmev mi na tvári nevybehol len raz. Množstvo scén bolo krásnych a nakoniec porazenecky uznávam, že Spolubývajúca sa mi dokonca dostala do rúk v období, kedy som ju potrebovala. Neostáva mi teda nič iné, než vám ju (s úsmevom) odporúčať ďalej.

Recenzovala: Kristína Dražovská
https://krystyblog.blogspot.com/2019/08/delia-sa-o-postel-no-nikdy-sa-nevideli.html

Tiffy a Leon sa delia o byt, dokonca aj o posteľ.

Tiffy Moorová si po nepríjemnom rozchode s priateľom hľadá nové bývanie. Čo najrýchlejšie a čo najlacnejšie. Lenže ponúkané londýnske byty sú príliš drahé a so svojím nízkym príjmom pomocnej editorky si ich nemôže dovoliť.
Je taká zúfalá, že odpovie na inzerát, v ktorom sa hľadá spolubývajúci. Leon pracuje na nočné zmeny v hospici a byt vtedy nepotrebuje. Tiffy by ho teda mohla využívať v noci aj cez víkendy. Leon bude doma len v čase, keď sa ona bude zdržiavať v práci. V skutočnosti sa teda nikdy nemusia stretnúť.
Tiffy a Leon si začnú nechávať odkazy – najprv o tom, kedy sa odvážajú odpadky, postupne sú však odkazy srdečnejšie, jeden druhému nechávajú jedlo či koláče, debatujú o všeličom možnom. Hoci sú rozdielni, čoskoro sa spriatelia. A možno medzi nimi vznikne aj niečo viac. Ibaže zaľúbiť sa do svojho spolubývajúceho asi nie je dobrý nápad, najmä ak ste sa s ním nikdy nestretli!
 

O Beth som nikdy pred tým nepočula a do jej knihy som sa púšťala s čistým štítom. Nezisťovala som si žiadne informácie, nečítala žiadne recenzie, proste som sa nechala úplne prekvapiť. Podľa anotácie ma hneď napadlo, že by to mohol byť príbeh ako z pera od Meg Cabotovej, ktorá patrí k jedným z mojich najobľúbenejších autoriek. Okrem toho mám v tieto jesenné dni chuť skôr na nejakú ľahkú oddychovku, ktorá ma zahreje pri srdci. A presne ňou Spolubývajúca je. Nápad a hlavná myšlienka sú pomerne jednoduché - Tiffy nemá dostatok peňazí na poriadny nájom, a preto súhlasí, že bude žiť v jednom byte, konkrétne aj v jednej posteli s chlapom, o ktorom nevie poriadne nič. Zo začiatku si z toho nerobí ťažkú hlavu, veď sa predsa ani nestretnú, no po určitom čase po tomto stretnutí začne zúfalo túžiť.

"Nemôžem si pomôcť, musím sa smiať. Aké typické."

Jednotlivé kapitoly sú striedavo rozprávané z pohľadu Tiffy aj Leona. Už na prvý pohľad viete jednotlivé pohľady oddeliť, keďže autorka pri nich použila rozličné spôsoby písania. Zo začiatku to na mňa pôsobilo trošku mätúco, keďže sa mi ťažšie rozlišovalo, čo postavy naozaj hovoria a čo si iba myslia. Po určitom čase som si však na to zvykla a už mi to vôbec neprekážalo. Jej štýl písania je pomerne komplikovaný, rada sa hrá so slovami, využíva rôzne prvky na oživenie klasického textu, opisnejšie pasáže, ktoré nemusia každému čitateľovi vyhovovať. Mne samej trošku trvalo, kým som si na to zvykla, ale postupne sa mi už stránky otáčali v prstoch samé. Romantická zápletka je vytvorená veľmi nenútene. Som veľmi rada, že sme sa konečne odklonili od tej zaužívanej schémy, kde sa hlavní hrdinovia začnú po sebe hádzať na tridsiatej strane a čitateľovi neostáva nič iné, len sa s tým zmieriť a sledovať, ako sa príbeh vyvíja ďalej. V tomto prípade však nie! Beth si na všetko ponechala priestor, postupne rozvíjala dej a celkovo tak na mňa príbeh pôsobil oveľa realistickejšie a vedela som sa s ním lepšie zžiť. Niektorým možno príde zápletka trošku pritiahnutá za vlasy, kto by sa predsa takto nasťahoval niekomu cudziemu do bytu a spal s ním v jednej posteli, no podľa mňa to zas až tak nereálne nepôsobí, najmä keď zoberieme do úvahy fakt, že človek nemá veľa peňazí a ešte mu aj na krk dýcha jeho hrozný ex - priateľ. Milo ma prekvapilo, že sa v príbehu odohralo aj viacero zvratov, ktoré ho príjemne obohatili a ktoré som vôbec nečakala. Beth nezabudla ani na otázku nevydarených a zlých vzťahov a rozhodla sa nám ukázať, čo to môže s človekom spraviť, ak v nejakom dlhšie zotrvá. Myslím si, že sa v tomto príbehu nájde viacero ľudí, ktorí sa budú s našimi hlavnými hrdinami vedieť stotožniť.

"A nemôžem si tú ženu v červenej čipkovanej bielizni spájať s tou, ktorej píšem odkazy a upratujem po nej. Len som nikdy..."

Tiffy aj Leon boli perfektné hlavné postavy. Zatiaľ čo Tiffy rada rozprávala, smiala sa, venovala sa ručným prácam a mala trošku zvláštnu povahu, Leon vyhľadával samotu, bol skôr introvert a nepotrpel si na dlhé rozhovory. Za to mal však romantickú dušu a rád pomáhal druhým, nielen svojej rodine. Spolu vytvorili celok, ktorému máte chuť fandiť od začiatku až po koniec. Okrem hlavnej zápletky, kde sledujeme vývoj ich vzťahu, dostali priestor aj vedľajšie postavy. Leonov brat rieši problémy s políciou, pretože bol neprávom obvinený a Tiffyn ex by si zase zaslúžil zájsť do poradne pre psychicky narušených ľudí, pretože jeho činy boli niekedy príliš. Vedľajšie linky skvelo obohatili hlavný dej, ktorý tak nebol len romantický, zábavný, oddychový, ale zároveň aj zaujímavý, miestami dokonca trošku napínavý. Čakala som, že dostanem do rúk iba jednoduchú romantickú knižku, no nakoniec som dostala oveľa viac. Môj odhad s podobnosťou s Meg Cabotovou bol veľmi správny. Pokiaľ ste čítali jej knihy Keď preskočí iskra a Môj sused je božský, určite sa vám bude páčiť aj tento titul.

Aj napriek tomu, že mi zo začiatku chvíľku trvalo, kým som sa začítala, neskôr sa príbeh tak skvelo rozbehol, že som sa od neho nevedela odtrhnúť, a preto si myslím, že si zaslúži plný počet lajkov. Spolubývajúca mi príjemne spestrila večere a pokiaľ aj vy máte chuť na nejakú oddychovku a dávku romantiky, rozhodnete siahnite po tomto titule.

Recenzovala: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.com/2019/10/beth-olearyova-spolubyvajuca.html

Bývajú obdobia, kedy má toho človek vyše hlavy, nevie, čo skôr urobiť a hlava mu ide explodovať množstvom povinností. V tom čase si dávam najradšej jeden obrovský reset a aspoň pár hodín si ukradnem na knihu. Ale vtedy to musí byť vážne dobrá kniha a hlavne vhodná na odreagovanie od toľkého stresu. Preto som si vybrala Spolubývajúcu, od ktorej som očakávala, že mi dá dobrý pohodový a zábavný príbeh, pri ktorom si vyložím nohy, nalejem dobrý drink, dám si niečo sladké a budem si bezstarostne užívať spoločnosť Tiffy a Leona.

Nemohla som si vybrať lepšie! Obidve hlavné postavy si ma okamžite získali spôsobom, akým sa to už dlho nepodarilo žiadnym iným. Tiffy mi bola okamžite sympatická svojou zvláštnou povahou a tým, že sa od bežného davu odlišovala svojím svojským zmýšľaním, trochu smiešnym zmyslom pre módu a zábavnými záľubami v ručných prácach. Leon ma naopak okúzlil svojou pokojnou a povedzme si úprimne, hlavne romantickou povahou. Bol introvert, mal rád svoju rodinu a úplne dobrovoľne si za svoje povolanie zvolil starostlivosť o chorých ľudí a snažil sa im spríjemňovať ich (možno) posledné chvíle života. Okrem toho, som mala podľa jeho vonkajšieho opisu pocit, že vôbec nemôže vyzerať zle... No dá sa mu odolať?

S Tiffy sa rozišiel priateľ (už po niekoľký raz) a ona si potrebuje nájsť nové bývanie, lebo má pocit, že keďže sa jej bývalý už stihol zasnúbiť s inou, tentokrát sa k nej už tak ľahko asi nevráti. Hľadá niečo cenovo dostupné, hlavne aby získala akú-takú nezávislosť. Leon potrebuje peniaze, ktorými by pomohol svojmu bratovi, ktorý je vo väzení. Keďže celé noci pracuje a víkendy trávi u priateľky, jeho byt a posteľ sú väčšinu  času prázdne. Rozhodne sa preto svoj byt ponúknuť na prenájom ďalšej osobe. Tak sa Tiffi nasťahuje k Leonovi bez toho, aby sa vôbec videli a zoznámili, pretože celý tento obchod zorganizuje Leonova priateľka. Tiffy má však povahu všetko zvláštnym spôsobom vysvetľovať a komentovať, preto začne nechávať Leonovi lístky. Ten na ne zo začiatku odpovedá veľmi stroho, nikdy nebol na zdĺhavé rozhovory, ale postupne sú si k sebe stále bližší a bližší....Možno sa vám bude zdať hlavná zápletka tejto knihy úplne nereálna, ale ako sama autorka píše, na tento nápad ju priviedol samotný život.

Úprimne, od tejto knihy som očakávala klasickú, nenáročnú a romantickú chicklit. Autorka do nej ale zakomponovala zaujímavé zápletky, ktoré ho ozvláštnili o prvky psycho thrilleru, ktoré sme mohli sledovať vo vývoji vzťahu Tiffy a jej bývalého priateľa. Nemenej zaujímavá bola aj linka vyšetrovania prípadu Leonovho brata, ktorého krivo odsúdili za ozbrojenú lúpež. Kniha nikdy nestrácala na zaujímavosti, zábavnosti, dokonca v tej správnej dávke bolo stále prítomné aj napätie a zvedavosť, ako to so všetkými postavami dopadne. Lebo ako som už písala, všetky boli mimoriadne dobre vykreslené, so sympatickými povahami a názormi.

Spolubývajúcu som si naozaj užívala a po prevrátení poslednej stránky mi okamžite začalo byť za postavami smutno. Viem si predstaviť, že by som takýchto ľudí mala okolo seba aj v reálnom živote. Ak ma niekto požiada o odporúčanie na naozaj dobré letné čítanie, bez váhania poviem, že toto je určite to pravé. Neviem si predstaviť, že by sa niekomu nepáčila, ak rád siaha po takomto druhu literatúry. Myslím, že po prečítaní budú mať slobodné dámy túžbu nájsť si podobne úžasného a záhadného spolubývajúceho :)

 Moje hodnotenie:

Recenzovala: Ivana Víteková
http://elliesbookverse.blogspot.com/2019/09/spolubyvajuca-recenzia.html

Hneď na začiatok sa priznám, že som od knižky nemala takmer žiadne očakávania. Podľa anotácie som ju vnímala len ako romantickú oddychovku, pri ktorej zahodím stres za hlavu a nechám sa unášať milým príbehom. Čiastočne sa mi to splnilo, no čiastočne som zostala aj sklamaná. 
 

Príbeh pozostáva z pohľadu Tiffy a z pohľadu Leona. Určite si ich nezmýlite, pretože už po niekoľkých kapitolách zistíte, že každý pohľad má svoje gramatické zvyklosti. Pri Tiffy je k dispozícií klasická priama reč, no pri Leonovi nehľadajte úvodzovky či pomlčky. V jeho pohľade je vlastne reč postáv označená menom a dvojbodkou. Chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykla...a vlastne som si na to tak úplne nezvykla. Miestami to na mňa pôsobilo mätúco, pretože som nevedela, či postava reálne hovorí alebo sa jedná len o myšlienky. Neviem či tomu tak je len v prípade slovenského prekladu, alebo to tak je v každom jazyku. 
Autorkin štýl písania je miestami komplikovanejší či mätúci. Možno to je dôvod, prečo som sa do príbehu nedokázala tak úplne začítať. Nehltala som stránku za stránkou, skôr som si robila aj celodenné pauzy a potom sa mi k tomu ešte ťažšie vracalo. 
Samotný príbeh mal svoje zápletky, v niektorých prípadoch dokázal prekvapiť či upútať a udržať pozornosť a záujem. Niektoré pasáže ale na mňa pôsobili ako výplň miesta. Akoby sa v nich nič podstatné nedialo. Oceňujem však, aký príbeh si autorka vytvorila a páči sa mi, že načrtla aj tému nedobrovoľných vzťahov, kde veľkú úlohu zohráva manipulácia a psychické týranie. Nie vždy je totiž videľné a často si ho žena hneď neuvedomí. Autorka nenútené ukázala, ako takýto vzťah môže byť a aké môžu byť jeho následky, čo ma zaujalo a nútilo čítať ďalej. 

Spolubývajúca prekypuje postavami. Okrem hlavných postáv, ktorými sú Tiffy a Leon, do deja zasahuje niekoľko vedľajších postáv. Je vidieť, že mnohé z nich majú svoj vlastný život a nie sú v deji len kvôli Tiffy či Leonovi. V mnohých veciach hlavné postavy ovplyvňujú a častokrát ich navádzajú na tie správne cesty. Som rada za to, že tieto postavy ponúkali svoje vlastné príbehy. Obľúbila som si predovšetkým Leonovho brata - Richieho. A naopak znenávidela Tiffynho ex Justina. 
Hlavné postavy nie sú dokonalé, majú svoju čiernu minulosť. Obe sú svojské a úplne odlišného charakteru. Postupom príbehu čitateľ môže pozorovať ich vývoj vpred a zmenu oproti minulosti. Postavy jednoducho nestagnujú na mieste. Miestami síce na mňa ich minulosť pôsobila nútene, no o niekoľko strán som na to už ani nemyslela. 
Rada by som povedala, že medzi Tiffy a Leonom bola iskra. Nejaká drobná iskrička by sa našla, no ohňostroj sa nekonal. Musím uznať, že chémiu medzi nimi cítiť je, no nič také, z čoho by čitateľ lapal po dychu či ako čitateľka achkal od roztomilosti. Chýbal tomu silnejší náboj. A to je možno aj dôvod, prečo som sa nedokázala začítať a prežívať to. 

Spolubývajúca je oddychovka, ktorá síce nenadchne ale ani neublíži. Na zrelaxovanie je vyhovujúca. 

Recenzovala: Hana Kubišová
https://kniznemaniacky.blogspot.com/2019/09/recenzia-beth-olearyova-spolubyvajuca.html