Richard III.

O historických hrách som počula veľa, no nikdy som si ich nemala možnosť prečítať. Vedela som síce, ako píše Shakespeare, ale netušila som, ako sa bude držať histórie. Urobil to podľa seba a ja som to očakávala. Nečakala som však to, že vlastnosti Richarda III. tak preženie a vytvorí z neho ľudskú obludu. Fantázií sa medze nekladú – v písaní to platí dvojnásobne. No nebolo to už za čiarou?

I keď nám hudba mieru blaží sluch,
mňa také blaženosti netešia,
pred sebou vidím jedine svoj tieň
a vlastnej nevzhľadnosti kontrujem.
Keď nemôžem sa v láske prejaviť
a opájať sa slasťou týchto dní,
hrať teda budem rolu podliaka,
nenávisť vlejem do stojatých vôd.
(str. 6)
Ak toto dielo budeme považovať za fikciu s historickým pozadím, nič nás nemôže nahnevať. Niektoré fakty pokrivkávajú kvôli príbehu. To viem pochopiť. Ja osobne som si čítanie „nového“ Shakespeara veľmi vychutnala. Ak človek nebude príliš trvať na pravosti udalostí, knižku zhltne na jedno posedenie. Spisovateľ zostavil úžasný psychologický profil anglického vládcu. Všetky intrigy, nekalé úmysly, kroky, ktorých sa Richard neštítil, samoľúbosť, ktorej prepadol a ostatné zločiny, ktoré spáchal, aby sa dostal k moci, sa môžu vyskytovať u dnešných ľudí, len v inej podobe. Autor nám ukazuje, aké je nebezpečné, keď niekto baží po uznaní. Ublíži osobám vôkol seba. Tak ako iné autorove diela, toto je tiež veľmi nadčasové. Otvára nám dvere do sveta, kde sa snaží rozhodovať prešibaný zloduch.

Ako sme už zvyknutí, v deji sa nachádza nejaká sila bdejúca nad morálkou osôb v príbehu. Tentoraz sú to duchovia, ktorí hodnotia správanie panovníka a plnia funkciu svedomia, keď už vlastné svedomie nemá. Je zrejmé, že básnik nám tým chcel dať ponaučenie. Vytvoril jednoznačne zápornú historickú postavu, aby sa mohol realizovať. Netrpezlivo som čakala, kam toto amorálne správanie ešte povedie a ako sa veci uzavrú. Shakespearov Richard III. bol vlk v koži baránka. Rada som sledovala jeho konanie. Síce to bol znepokojivý obraz, ale zo psychologického hľadiska nám mohol veľa prezradiť.

Čoho sa bojím? Seba? Nikde nik!
Richarda rád má Richard; ja som ja.
A je tu dáky vrah? Nie. Ja som vrah.
Tak bež! Sám pred sebou? A prečo? Bež,
lebo sa pomstím! Na kom? Na sebe?
Nie, seba mám rád. Za čo? Za všetko,
čo dobrého som sebe vykonal?
Ach, nie! Skôr k sebe cítim nenávisť
za hriechy, čo som spáchal na sebe.
(str. 126)

Rozbor hocijakej Shakespearovej hry by trval hodiny. Toto platí aj pri Richardovi. Vykreslenie psychiky hlavnej postavy je úžasné. Všade boli náznaky, že jej správanie sa bude stále zhoršovať. No aké situácie to vyvolá? Kedy to skončí? Básnik nebol úplne historicky korektný, no umiestnil tam niečo svoje. Pripravil si pôdu, aby čitateľovi poskytol ponaučenie a niečo navyše - pohľad do zdeformovanej ľudskej duše opantanej mocou. Všetko malo svoj význam. Od začiatku vieme, že spisovateľ sa zameral na povahu kráľa kvôli určitému dôvodu. Ako sa však líšil reálny panovník od toho v knihe? Poznámky na konci vám to prezradia. Sú výborne napísané. Budete mať všetko poruke. To na tejto edícii zbožňujem. Ak máte radi tohto anglického spisovateľa alebo s radosťou analyzujete konanie postáv, určite by ste sa mali poobzerať po tomto diele.  

Hodnotenie: 5/5

Recenzovala: Natália Kapustová
https://www.bux.sk/knihy/397812-richard-iii.html