V tejto sa princezná zachráni sama

Neviem, kedy nastal ten zlom v literatúre, že za poéziu sa pokladajú slová oddelené tlačidlom Enter.
Pre mňa sú to skôr myšlienky, ktoré buď vás chytia za srdce, alebo po ich prečítaní ostanete neutrálni, akoby ste neprečítali nič výnimočné.

Asi som tá "stará generácia", ktorá za poéziu berie báseň, ktorá má viacero veršov, rytmus, rýmy (môže, nemusí mať), veľké posolstvo, ktoré sa skrýva za umeleckými prostriedkami, množstvom metafor, prirovnaní a pod. Pri týchto knihách (ako je aj V tejto sa princezná zachráni sama) som miestami na pochybách, či je presne toto poézia, ktorú tak veľmi obdivujem.

Zaslúžiš si niekoho, kvôli komu sa budeš cítiť ako bytosť z rozprávky, ktorou si. (s. 196)

Napriek tomu, že mám isté pochybnosti o zaradení tejto knihy do literárneho druhu, či žánru, tak nemôžem povedať, že ma tieto knihy istým spôsobom nezasiahnu.

Rupi Kaur, Atticus, Čistá duša... A milión ďalších instagramových autorov, ktorí si získali srdcia svojich čitateľov. Títo autori si získali aj moje srdce. Mlieko a med som čítala už dvakrát, tento rok som sa zamilovala do novej Atticusovej knihy a teraz aj do Amandy Lovelace, ktorej knihu si budem zrejme čítať každý rok.

Amanda Loveplace a jej kniha si ma získala už hneď prvými slovami. Autorka síce píše depresívne, ale je vidieť, že je s týmto všetkým viac-menej vysporiadaná.
Vo svojej knihe rieši násilie, smrť, rodinu, alkohol, poruchu príjmu potravy, traumy, šikanu a mnoho iného. Celá táto kniha je klbkom depresie, ale zároveň aj sebalásky.

Nie je to klasická "tuctová" kniha, ktorá vám hovorí, že sa máte milovať, že vzhľad nie je všetko, že máte bojovať za to, čo milujete. Autorka dáva príčinu a dôvod bytia každej osobe v jej živote. Pre niečo sa v jej svete ocitla a zanechala v jej duši nejaký cit a v hlave nejakú spomienku.
Sebaúctu vám nenúti, no vysvetľuje, že je veľmi potrebná a až vďaka nej budete omnoho spokojnejší a vyrovnanejší.

Bola si hviezdou každej jednej z mojich nočných môr. (s. 35)

Celá táto kniha veľmi zapôsobí na vaše emócie, zameria sa na váš strach, vaše myšlienky, na výčitky, na hnev, na lásku, na pochopenie. Vo všetkom vidí význam a so všetkým sa snaží bojovať, ale hlavne pochopiť to.

V tejto knihe som mala pocit, že autorka rozumie mojej duši, rozumie mojim citom, i keď niekedy sme až príliš ďaleko od seba, no viackrát sa stretneme na jednej rovine a pochopíme sa.

Za mňa jedna z tých kníh, ktoré potrebujete čítať. Zároveň je to pre mňa aj prvá anglická poézia, ktorú som prečítala v preklade a nie v originále. Určite si zadovážim aj originál, ale prekladateľka už teraz odviedla skvelú prácu, pretože do textu preniesla všetok cit, ktorý bol potrebný a ktorý tam autorka vložila.

Prosím, ver mi, keď hovorím, že pomstu som nikdy nemala v pláne. (s. 124)

Recenzovala: Simona Tlacháčová
http://nakridlachknih.blogspot.com/2019/01/v-tejto-sa-princezna-zachrani-sama.html

Knižka je plná smútku, násilia, strachu a samoty, ale ani v jednom okamihu sa netrasiete od strachu a čítate ďalej, pretože viete, že sa v nej skrýva niečo viac. Taký ten impulz, prečo kráčať ďalej. Aby sme si našli ,,korunku na hlave". To je ten cieľ.

Nepadnúť a neutekať.

,,buď morskou vílou... - nedovoľ svetu, aby ťa pripravil o dobré srdce."

Aj keď má knižka viac prázdneho miesta ako písmen, nič v nej nechýba. Všetky vety/ ,,verše" sú také, aké majú byť. Prezrádzajú to, čo chcú a nič viac. Žiadne omáčky, toto čítanie zlhtnete na jedno posedenie, ani čaj vám nevychladne, a predsa je v nej aj niečo hlbšie, čo vás prinúti sa zastaviť. Na prvý pohľad len nacápané slová a nejaké výmysly, ale skúsme niečo také napísať my! Nepôjde to. Z knižky naozaj cítiť, že autorka sa vytrápila a vyhrala. Nič pre ňu nebolo jednoduchým.

Každý z nás čítal knižky o strastiplných osudoch, ale tento je veselší. Prepáčte mi ten výraz, ale z tohto vyenterovane veršovaného príbehu mám pocit, že vždy existuje nádej. Originalitu ja osobne fakt oceňujem a aj keď knižku osobne nepovažujem za príliš poetickú, dotkla sa ma. Každú stránku môžeme považovať za ďalší a ďalší citát. Tieto myšlienky sú ozaj pohladené tým, o čom rozprávajú. Každý si nájde to svoje.

Tak sem s ďalšou, prosím!

,,keď
ťa chce
niekto
zachrániť,
urob všetko
pre to,
aby si sa 

                   zachránila sama.

- verím v teba."

Recenzovala: Rony
http://nakridlachknih.blogspot.com/2019/01/v-tejto-sa-princezna-zachrani-sama.html

Samozrejme, ako protiváhu k všetkým 5-hviezdičkovým hodnoteniam nájdete aj dostatok tých, ktoré zbierku hádam ani nepovažujú na skutočnú poéziu a tvrdia, že niečo podobné môže napísať každý.

príbeh
princeznej,
z ktorej sa stala
panna,
z ktorej sa stala
kráľovná

Okej, takže o čom sú básne? Uhádli ste - jednoznačne o ženách. Tisícimi spôsobmi. Autorka sa zaoberá láskou, rodinou, vzťahom medzi matkou a dcérou, taktiež sa venuje smrti, bolesti, poruchám príjmu potravy, sebapoškodzovaniu, sebaláske & hľadaniu vnútornej sily, nezabúda ani na knihy či poéziu...

"atrament 
nejako vnikol 
do jej žíl 

a na koži 
jej vykvitli 
obľúbené slová 
a obrazy."

V knihe nájdete pasáže, ktoré sa čítajú ako veľmi osobná, úprimná spoveď. Nedokážem si predstaviť, že by som niečo podobné dokázala dať na papier, nie to ešte posunula ďalším čitateľom. Za to autorku rozhodne obdivujem. Iné časti sú zase vyslovene cielené na čitateľky (čitateľov?) - autorka sa ich snaží nasmerovať a povzbudiť.

Ťažko povedať, nakoľko inšpiratívny či užitočný bude pre vás obsah alebo nakoľko sa s ním stotožníte. Pri takom širokom zábere textov, aký zbierka ponúka, je však pravdepodobné, že k vám prehovoria aspoň niektoré básne. Ja som pri čítaní objavila trefné myšlienky, ktoré som si mala chuť zapísať, i smutné básne, ktoré sa ma však vôbec hlbšie nedotkli. Za celkové posolstvo považujem asi autorkine nabádanie k tomu, aby sme sa nikdy nevzdávali, naučili sa mať rady samy seba a, samozrejme, stali sa kráľovnami - za to má odo mňa desať bodov z desiatich.

Forma básní je presne taká, ako by ste čakali. Autorka píše priamočiarym, jednoduchým jazykom, na čo sa vôbec nesťažujem, keďže aj pri klasickej poézii oceňujem zrozumiteľnosť. Okrem toho sa Amanda často hrá so svojskými estetickými detailmi - napríklad nikdy nepoužíva veľké písmená alebo špecifickým spôsobom využíva entery a medzery. Niekedy pre mňa takéto spracovanie malo svoje čaro, inokedy som sa pýtala, či by bol v obsahu vôbec nejaký rozdiel, keby nebol delený do veršov.

"som si 
celkom istá, 
že tvojimi 
ž i l a m i 
prúdi 
h v i e z d n y p r a c h. 
- ženy sú akýmsi druhom mágie."

Aby som to zhrnula, v tejto sa princezná zachráni sama je tak trochu nevyrovnané dielo, ktoré má silnejšie i slabšie stránky a kúsok pravdy nájdete rovnako v nadšených, ako aj v kritických ohlasoch. Sama sa rozhodne nezaraďujem medzi ľudí, ktorí by si túto zbierku čítali dookola alebo ktorým by zmenila život. Zároveň však uznávam, že ide o zaujímavo spracovanú osobnú spoveď s pozitívnym odkazom pre všetky ženy. Tým pádom má v mojich očiach napriek nedokonalostiam jednoznačne svoju hodnotu. Myslím si, že že ide o knihu - respektíve typ knihy -, ktorú si je najlepšie odskúšať na vlastnej koži. (Určite vám to nepotrvá dlho.)

"jediné, čo môžeš spraviť, 
je, že každú svoju chybu 
v živote budeš brať ako výhodu, 
ktorá ti pomôže rásť."

Recenzovala: Kristína Smolková
https://the-bookland.blogspot.com/2018/12/amanda-lovelace-v-tejto-sa-princezna.html