Chuť lásky

Proti gustu nie sú vhodné výhrady, to platí v kuchyni, ale aj vo všeobecnosti, napríklad v móde. Poppy J. Andersonová spojila chuť vareného jedla s láskou. Teda, aspoň vo finálnom štádiu jej kuchynského príbehu.

Výborná kniha, to mi bolo skoro od začiatku jasné. Je dobré, keď sa kvalita strieda - po slabšej knihe musí prísť lepšia, ale je to skôr o tom, že sa musia striedať žánre, alebo aspoň autori rôznych štýlov. "Chuť lásky" nie je len o láske, je o kuchárskom umení, ale hlavne je to príbeh dobre vymyslený. Príbeh mi trochu pripomenul "Dobrodružstvo pri obžinkoch".

Nie je tu síce zámena rolí, iba utajenie profesie úspešného kuchára, čo prináša istú taktickú výhodu utajenému kuchárovi, ale v konečnom dôsledku aj ohromný konflikt, lebo nie sú len vynikajúci kuchári, ale aj výborné kuchárky s prirodzeným talentom po starej mame. Možno to bolo aj tým, že mám dosť blízko k dobrým jedlám a sem tam aj prístup k šporáku, prišla mi vhod zmena prostredia z kancelárskeho na reštauračné.

Morská kuchyňa je síce trochu iná ako tá naša, ale pôsobivý opis jedál a chutí stravníkov v našej románovej reštaurácii na morskom útese ma primerane nadchli. Kto má rád šťastné konce, tiež si príde na svoje, aj keď konflikt záujmov dvoch kuchárskych osobností vyzerá skoro ako ten slávny "gordický" uzol.

Chuť lásky je príjemným čítaním a pozorný čitateľ v nej nájde aj zopár zaujímavých myšlienok. Slávny a úspešný kuchár Andrew je majiteľom reštaurácie Knight's, vie čo chce a nepotrebuje v živote riešiť syndróm vyhorenia hľadaním zmyslu života na bicyklovej túre naprieč Indiou. Napriek tomu má pocit, že by najradšej niekam zmizol. To je začiatok neuveriteľného príbehu.

Protipólom Andrewa je Brooke. Malá, nežná žienka s ostrým jazykom a tvrdou hlavou, budúca majiteľka reštaurácie a kuchárka v jednej osobe ubytuje Andrewa vo svojom hostinci "U kraba", netušiac, čo sa tým začína. Stane sa všeličo očakávané, aj to druhé. Dokonca v závere knihy sa dá aj podľahnúť dojatiu. To však záleží od vnímavosti čitateľa.

Koho zaujímajú aj recepty od Poppy J. Andersonovej, nájde ich tu.

Čitatelia kníh a autori, ktorí ich píšu, sú vraj ako spojené nádoby. Kým nebudeme mať poriadneho čitateľa, nebudeme mať ani poriadnu literatúru (Mikšík) alebo naopak. Preto čítam a knihy si vyberám.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/466725/chut-lasky-a-nielen-to.html

O autorke alebo aj o samotnej knihe som nepočula do jej vydania. Až potom, jedného dňa som natrafila na túto nádhernú obálku, ktorá ma neskutočne zaujala. Potom som si prečítala anotáciu a vedela som, že by som si knihu rada prečítala. A preto veľmi ďakujem vydavateľstvu ikar za možnosť si knihu prečítať.

Chuť lásky je príbeh, ktorý sa odohráva v jednom malom mestečku v Maine. Andrew je kuchárska hviezda, ale poslednú dobu ho to akosi nebaví - nie tak ako na začiatku. A preto sa vyberie na akúsi dovolenku, kde spoznáva Brooke, ktorá vedie rodinný hostinec. Samozrejme, že sa stretnú, a Andrew postupne začne pomáhať Brooke s hostincom. A áno, stále je to trošku taká typický romantická kniha, ale aj napriek tomu som si knihu neskutočne užila a prečítala som ju prakticky na jedno posedenie. 

Autorka Poppy Anderson píše veľmi príjemným štýlom a celkovo sa to veľmi dobre čítalo. Takisto, grafika knihy bola úžasná. Či už sama obálka, alebo hneď prvé a posledné dve "strany", kde sme sa mohli dozvedieť niečo o hlavných hrdinov, a takisto aj nejaký ten ich obľúbený recept.  Síce som ešte ani jeden z nich nevyskúšala, znejú chutne a kto vie, možno raz vyskúšam.
Andrew aj Brooke boli veľmi sympatické postavy. Vedela som si predstaviť, že niekde na svete existuje práve nejaký taký Andrew a nejaká taká Brooke.
Brooke naučil život byť sebestačnou a hlavne sa nespoliehať na druhých ľudí, keďže zažila aj nejaké to sklamanie. Nepýtala si od iných ľudí pomoc, všetko sa snažila sama zvládnuť - aby aj zbytočne nezaťažovala rodičov, nepridávala im starosti.
A Andrew. Na to, že to bola nová veľká hviezda bostonského varenia, nesprával sa namyslene, ako keby mu patril celý svet. Práve naopak. Vedel byť skromný a bol ochotný Brooke pomôcť, aj keď ona o to najskôr veľmi nestála.
Takisto, aj hlavná zápletka sa mi veľmi páčila, bola nenútená, nič nebolo nasilu preháňané a zbytočne natiahnuté. Autorka sa s príbehom naozaj vyhrala, zasadila ho do príjemného prostredia malého mestečka v Maine, a príbeh pekne dotvorila aj vedľajšími postavami - ktoré prispeli do príbehu svojou časťou ale inak zbytočne "nezavadzali" a nenaťahoval sa dej zbytočne ich problémami.

Zatiaľ nie je známe, či Ikar vydá aj pokračovanie tejto knihy - totižto, Chuť lásky je akýmsi "prvým dielom" štvordielnej série práve z kuchárskeho prostredia. Naštastie, nie sú všetky štyri knihy o Andrew-ovi a Brooke, ďalšie sú o iných postavách, čiže nejde o prípad, kedy sa zbytočne naťahuje jeden príbeh.

Recenzovala: Magdaléna Ondrušková
http://abouteverythingforeveryone.blogspot.sk/2017/10/poppy-j-anderson-chut-lasky.html