Musíme zostať spolu

Musím sa priznať, že knihy od slovenských autoriek príliš často nečítam. Neviem, čím to je, ale neviem si k ním vytvoriť taký vzťah a len málokedy ma vedia zaujať natoľko, aby som ich dočítala dokonca. Výnimkou sú pre mňa tituly od vydavateľstva Evita a potom je tu pár mojich obľúbených autoriek. Od Janky Benkovej čítam knihy už pár rokov, myslím, že moja prvá kniha od nej bol titul Lekcie od princeznej. Tak isto som prečítala aj pár jej bonusových titulov, a preto som si tento jej nový počin nemohla nechať ujsť.

"Náš obrad sa začal o pol hodinu neskôr, lebo sme museli čakať na meškajúcich hostí, a zrejme preto trval iba osem minút."

Román Musíme zostať spolu je voľným pokračovaním dvoch románov, ktorá autorky vyšli ako bonus k jednému ženskému magazínu. Tieto útle knižky vtedy zožali obrovský úspech, a preto sa ani nečudujem, že tu máme ďalší titul, ktorý sleduje život Simony, reportérky, ktorá s obľubou rieši oveľa tajomnejšie, napínavejšie témy, čo ju často priviedlo už do problémov. Opäť tomu nie je inak a Simona sa tento krát vydáva na cestu pátrania po zmiznutých utečencoch. Už tu som zostala potešená faktom, že si autorka za nosnú ideu románu zobrala veľmi populárnu a v súčasnosti aktuálnu tému akou sú utečenci. Do tejto problematiky zasiahla z viacerých hľadísk, keďže v knihe môžeme sledovať vplyv politiky, prácu žurnalistov, ale aj to akým spôsobom môže prebiehať kriminálne vyšetrovanie. Zo začiatku som ale váhala, či vlastne autorka vie, čo ide písať, ako keby sa nevedela rozhodnúť, či chce napísať ľúbostný román alebo kriminálnu knihy s poriadnou dávkou napätia. Postupne však už autorka našla takú zlatú strednú cestu a plynulo som sa začítala.

"Daniela som stretla, keď vystupoval z výťahu. Už sa mi nijako nemohol vyhnúť, ale tentoraz viditeľne ani nechcel."

Jankine knihy mám rada, pretože sa čítajú dobre, nie sú náročné a skvelé na oddych, preto ich väčšinou volím v lete, keď len tak oddychujem. Nikdy nemám príliš veľké očakávania, aj keď si na konci často poviem, že Janka opäť ukázala čo v nej je. Musíme zostať spolu síce viac smeruje k investigatívnemu žánru ako k ľúbostnému, ale aj napriek tomu ma tento titul zaujal a vedela som si ho užiť. Kniha má len cca 200 strán, a tak nie je príliš natiahnutú, bez pasáží, ktoré by ju zbytočne predlžovali. Čo naozaj oceňujem je, že aj napriek niektorým vypätým situáciám, dokázala autorka do knihy zapojiť humor. Niekedy si pripadám ako trtko, že len tak čítam a zrazu sa na pol autobusu smejem.

Celkovo by som povedala, že prvá polovica bola o niečo slabšia ako druhá, ale nakoniec sa kniha pekne rozbehla a ja som si jej čítanie užila. Nebola to úplne najlepšia kniha, akú som čítala, ale rozhodne to bola jedna z tých lepších a najmä takto čo sa týka od slovenských autoriek (nemyslím to, pravdaže, v zlom, ide iba o môj súkromný pocit).

Nakoniec som sa rozhodla pre štyri lajky. Pokiaľ hľadáte niečo dobré a nenáročné, toto je podľa mňa skvelá voľba na horúce dni strávené len tak na lehátku a slniečku.

Recenzovala: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/2017/07/musime-zostat-spolu-jana-benkova.html

Román Musíme zostať spolu je voľným pokračovaním série dvoch románov, ktoré autorke vyšli v roku 2016 pribalené k populárnemu ženskému magazínu. Vtedy sa hlavná hrdinka Simona dostala do nebezpečenstva ohrozenia svojho, ale aj priateľovho, života kvôli pátraniu po nezvestných modelkách. Tentokrát jej už nič nebráni v tom, aby sa vydala za svojho dlhoročného priateľa Olivera. Jej svadba je však sprevádzaná rôznymi nehodami a nedorozumeniami, ktoré autorka opísala s humorným podtónom. Aby toho nebolo málo, Simona sa ako novinárka opäť zapletie do vecí, ktoré mali ostať pred svetom utajené. Jej tvrdohlavosť sa však naplno prejaví aj v tomto prípade. Po opakovaných návštevách utečeneckého tábora v Medveďove, kedy si všimne viacero podozrivých vecí, sa opäť púšťa do pátrania na vlastnú päť. Neuvedomuje si, že sa znova môže dostať do nebezpečenstva a ohroziť tým aj svojich najbližších. Jej silno vyvinutý zmysel pre spravodlivosť ju však bez akýchkoľvek zábran ženie vytrvalo vpred. Napokon ju jej aktivita privedie až do fungovania a tajomstiev vyšších vládnych kruhov. Vie, že je na stope niečomu skutočne veľkému, a to už predsa nemôže nechať len tak…

Autorka si za primárnu tému tohto románu zvolila problematiku utečencov, ktorá je veľmi aktuálna. V niektorých momentoch som len ťažko dokázala odhadnúť, čo z príbehu sa zakladá na skutočnosti a čo je už len čistá fikcia. Počítam aj s tým, že by mohol byť celý príbeh čisto len vymyslený, avšak keby tomu aj tak bolo, kniha bola napísaná naozaj vierohodne. Čitateľ bude mať neraz pocit, že sa začítal do niečoho, čo odráža súčasnú situáciu a realitu.

“Takže tá zdanlivá počiatočná nečinnosť nebola neschopnosťou, ale obludným zámerom. Záchytné centrá na hraniciach? Finančná pomoc štátov? Bruselskí úradníci všetko riešili neskoro – a zámerne neskoro. Chaos predsa dokáže krásne zakryť neschopnosť zodpovedných a vytvára tie najlepšie predpoklady a široké možnosti na rôzne formy biznisu všakovakých špekulantov. A tí sú špeciálne v našej krajine s deravou legislatívou veľmi čulí, vrhajú sa aj po menších príležitostiach, než je odovzdávanie migrantov na naše územie. Len čo zavoňajú štedré dotácie z Bruselu, pustia sa do pohybu.”

Od autorky Jany Benkovej mám prečítaných už viacero kníh. Musím sa priznať, že od žiadnej z nich som nikdy neočakávala príliš veľa napätia, ale skôr akčnosť a hlavne oddych. Jednoducho povedané, som zvyknutá na to, že jej knihy nie sú náročné na premýšľanie. Autorka je známa svojim sviežim štýlom písania, preto sa mi jej romány hodia ideálne v lete ku vode, kde vám dokážu vytvoriť tú pravú pohodičku.

Myslím si, že ani týmto románom autorka svojich čitateľov nesklame. V príbehu nájdete všetko, čo má pravá oddychovka obsahovať. Hoci sa hlavná hrdinka Simona opäť raz dostáva do nebezpečenstva, niektoré situácie sú podávané s humorom, preto sa čitateľ neraz pousmeje a celému príbehu to dodáva potrebnú dávku ľahkosti. Autorka neopomenula ani zoznámenie sa so súkromným životom Simony, v ktorom rieši okrem práce aj lásku, vzťahy a priateľstvá.

Hoci v románe možno nájsť náznak určitej krimi zápletky, osobne ho nedokážem vnímať ako niečo extra akčné. Ide skôr o knihu, ktorá sa ľahko a rýchlo čítala. Je to však samozrejme uhoľ pohľadu, a každý čitateľ to môže vnímať odlišne.

Knihu Musíme zostať spolu odporúčam čitateľom, ktorí si chcú pri knihe skutočne oddýchnuť a ponoriť sa do sviežeho románu, ktorý je obohatený o jednoduchú krimi zápletku.

Recenzovala: Denisa Patáková
https://precitane.sk/jana-benkova-musime-zostat-spolu/

Jana Benková je zárukou ľahkého čítania. Jej štýl je plynulý, preto sa jej knihy čítajú rýchlo a bez problémov. Tentoraz nadviazala na svoje letné romány vychádzajúce v ženskom magazíne a ponorila sa do vôd vyšetrovania, kriminálnej zápletky, ale aj do jej blízkeho sveta politiky a žurnalistiky.
Začiatok knihy na mňa pôsobil mierne rozpačito, akoby sa autorka nevedela rozhodnúť, akú knihu ide písať – ženský román o láske s nádychom humoru a erotiky alebo román o novinárke pátrajúcej po zmiznutých utečencoch. Dokonca som na prvých stranách objavila aj isté vecné chyby, ktoré akosi unikli zraku redaktoriek... Napríklad na strane trinásť Simona hovorí, že oblečenie nakupuje expresným tempom („Priamou cestou k pokladnici schytím dva-tri vešiaky so zaujímavými kúskami a nákup je za niekoľko minút hotový.“), pričom o dve strany ďalej sa novinárka vyjadruje, že miluje módu, má módny blog a rada by sa vo svojej novej práci venovala práve rubrike týkajúcej sa módy. Neviem, či existuje módna maniačka (navyše blogerka), ktorá nakupuje expresným tempom, ale možno áno a len ja mám o osobách venujúcich sa móde inú mienku. Taktiež Simonina svadba bola menšia katastrofa (vyznievajúca naozaj vtipne), v ktorej autorka zrejme pozabudla, že na obrad sa má Simona priviesť limuzínou spolu so svojou priateľkou („..., mňa s Ninou tam privezie šofér na bielej limuzíne.“), no Nina nakoniec šoférovala osobné auto a dôvod absencie limuzíny sa nikde nespomína.
Priznám sa, že po prečítaní prvých dvadsiatich strán som mala chuť knihu odložiť, no nakoniec som sa k nej vrátila, začítala sa a druhú polovicu prečítala na jeden dych. Veľmi oceňujem, že si Benková zvolila skvelú a navyše aktuálnu tému utečencov, ktorú spojila so svojou dobre známou žurnalistickou profesiou. Zaujal ma Simonin pohľad na nich a ich životy (hoci nemožno stotožňovať autora s hlavným protagonistom, myslím si, že Benková tu načrtla svoj osobný názor), s akým citom pristupovala k vyobrazeniu ich životov a ako jej záležalo na ich osude – až tak, že riskovala vlastný život. Autorka tu veľmi pekne načrtla konflikt väčšiny – ktorá sa migrantov bojí a nechce ich na svojom území – a jednotlivca, konkrétne Simony – ktorá sa na nich pozerá inak, ľudskejšie.
Až na ten rozpačitý začiatok knihu hodnotím ako príjemné oddychové čítanie, ktoré čitateľa privedie k hlbšiemu zamysleniu sa o utečencoch a ich životoch, ako aj o tom, do akej miery je všetko spojené s politikou a peniazmi.
Ak očakávate veľkú kriminálnu zápletku, tak radšej siahnite po žánri, ktorý sa jej venuje naplno, pretože Musíme zostať spolu je predovšetkým román, hoci má prvky krimi a nádych záhady, ktorú chcete stoj čo stoj rozlúštiť, a preto čítate ďalej až do konca.

Recenzovala: Jana Šulková
http://www.onavie.sk/knihy/recenzie-985