Komu možno veriť

Roky sa snažila, aby sa jej láska z detstva dostala na slobodu. Danny bol obvinený z vraždy nevlastnej dcéry, no on vždy tvrdil, že to nie je pravda a je nevinný.

Keď ten deň nastane a Dannyho prepustia, Morgan musí riešiť závažnejší problém; ako zázrakom sa jej pred dverami ocitla nevychovaná dcéra Lissa, ktorá býva s otcom a matku veľmi nenavštevuje. Musí znášať to, že ona si servítku pred ústa neberie. Zoznámia sa spolu a Lissa o pár dní zmizne za záhadných okolností. Na povrch vyplávajú skutočnosti, ktoré sú desivé. Bol by Danny schopný ublížiť jej krvi? Vydáva sa na pátranie a pomocnú ruku poskytne aj polícia. Komu možno veriť? Všetko sa rúca. Morgan vôbec netuší, kto je priateľ a kto nepriateľ. Musí dcéru nájsť skôr, ako bude neskoro.

Kniha ma zaujala z jediného dôvodu; vidí sa len ojedinele, že spisovateľ píše zo ženského pohľadu. Povedala som si, že toto si prečítať musím. Zvládne to? Nepreženie? Myslím si, že sa toho zhostil obstojne, čo dosvedčí aj fakt, že som dielo prečítala za deň. Jeho spisovateľský štýl bol naozaj dobrý. Veď aj musel. Simon je scenárista seriálov pre televízne stanice.

No napísať knihu je už niečo iné. Komu možno veriť je jeho prvotinou, ale týmto tvrdením môže zmiasť všetkých okolo, pretože jeho dielo naznačuje pravý opak. Poviete si, že má ďaleko od neskúseného autora, až kým nezistíte, čím sa živí. Potom bude dávať všetko zmysel – aj to, s akou ľahkosťou položil slová na papier. Profesionál sa v ňom nezaprie.

Tesne pred autom zastala. Pokuta? Fakt? Nahnevane vytrhla lístok spoza stierača. Nebol hladký, ale drsný ako obyčajný zdrap papiera. Niekto naň napísal tri slová.
Si na rade.
(str. 17)

Keď som dielo otvorila a prečítala som si prvých päťdesiat strán, zdalo sa mi, že som zase stúpila vedľa – to je moje prekliatie! -, pretože zápletka bola jasná ako facka. Pokračovať v čítaní ma nútilo len to, že sa mi páčil štýl písania. Zaprisahala som sa, že ak to bude znovu niečo predvídateľné a neoriginálne, tak sa vzdám thrillerov navždy. Chvalabohu, že to robiť nemusím. Kto by ale predpokladal, že...? Neprezradím. Nemalo to chybu.

Postavy boli zaujímavé – psycho, takže som mala na výber veľa možností, kto môže mať na svedomí zmiznutie Lissy. Ani ona nebola neviniatko a rada provokovala. Okruh podozrivých sa stále zväčšoval. Danny bol čoraz záhadnejší a robil divné veci, ktoré mu na vierohodnosti teda nepridali. Dôkazy ukazovali na neho, ale postupne sa začne črtať ďalší problém, ktorý bude mať siahodlhé následky. Nie všetko sa totižto točí okolo nezvestnej dcéry.

Vieš, prečo sú bubáci nebezpeční? Pretože vyzerajú ako všetci ostatní.
(str. 127)

Autor vie úžasne písať a vykresľovať svoje postavy. Síce bol začiatok taký nemastný-neslaný, no potom sa to pekne rozbehlo a nestačila som sa čudovať. Simon ma oklamal. Dúfam, že oklame aj vás. Využíva vaše znalosti, ktoré máte o thrilleroch, a prejde vám cez rozum. Z toho vyplýva, že aj keď ste presýtení týmto žánrom, odporúčam sa vám začítať do tejto novinky. Tie zvraty za to rozhodne stoja.

Hodnotenie: 4/5

Recenzovala: Natália Kapustová
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2017/06/simon-booker-komu-mozno-verit.html

Už viackrát sa mi potvrdilo, že najlepšie knihy sú tie vydané potichu, bez veľkého kriku. Novinka Komu možno veriť môže pokojne konkurovať trhákom ako  Dievča vo vlaku či Stratené dievča – keby sa o nej viac vedelo. Preto to teraz napravíme.

Simon Booker
je na Slovensku úplne neznámym menom a ak by ste si ho nevygúglili, neviete ani či ide o muža alebo ženu. Toľko k Simonovej popularite, o ktorej vás nepresvedčí ani to, že pracuje ako scenárista pre BBC a že so svojou partnerkou (tiež autorkou detektíviek) často debatujú pri raňajkách nad vražednými metódami vo svojich knihách. O to viac sa môžeme sústrediť a nezaujato pozrieť na jeho debutový thriller Komu možno veriť.

Morgan
Snívala o kariére veľkej novinárky, no život to chcel inak. Počas výšky otehotnela a vychovala dcéru Lissu, manželstvo skrachovalo. Namiesto písania článkov pre svetové magazíny drhne záchody lokálnej smotánky a žije v prerobenom železničnom vagóne.

Popri práci sa angažuje za oslobodenie Dannyho, najlepšieho priateľa z detstva a sníva o tom, že prvá láska sa po jeho prepustení na slobodu zmení na osudový vzťah.

Lissa
extravagantná 18-ročná dcéra žije s otcom a jeho priateľkou na druhom konci Ameriky. Matku navštívi práve v čase, keď prepustia Dannyho na slobodu. Posledné, čo potrebuje, je matkino ochkanie nad úžasným a nevinným Dannym. Po stretnutí s ním však musí uznať, že je to kus a na matkinu nevôľu si celkom padnú do oka.

Danny
Usvedčili ho z vraždy manželky a nevlastnej štrnásťročnej dcéry, súd však napokon prizná justičný omyl a po 4 rokoch sa Danny vracia z väzenia na slobodu. Po zmiznutí Lissy je podozrivým č. 1, a to sa ešte úplne nezbavil ani podozrenia zo zločinu vo vlastnej rodine.

Urobil to? Neurobil to?

Neurotická matka, zvláštne odkazy, neistá spolupráca s políciou či novinármi bažiacimi po senzáciách knihe nepridávajú na originalite. Samotný štýl písania ma však natoľko bavil, že som knihu Komu možno veriť úplne hltala.

Únos dieťaťa je síce otrepaná zápletka, no postava Dannyho miešala karty v odhadovaní toho, „kto je vrah“ až do úplného konca. Práve vo chvíli, keď všetky náznaky ukazovali na neho, stalo sa niečo, čo ma donútilo opäť pochybovať o jeho nevine.

Vieš, prečo sú bubáci nebezpeční? Pretože vyzerajú ako všetci ostatní.

A čo ten názov v štýle H16? Trošku netradične je to téma, ktorá trápi občas každého (nielen postavy v detektívkach). Komu možno veriť? Morgan stratí dôveru nielen v políciu, súdy či médiá, ale aj v najlepšieho priateľa z detstva. Nedeje sa to často aj nám?

Knihu som prečítala počas svojho pobytu v nemocnici (kde dostala prednosť pred novou sériou House of Cards) a potom som ju posunula tete na vedľajšej posteli. Tá sa do nej začítala rovnako ako ja a bavila ju tak, až mi ďakovala, že sa po rokoch mohla opäť vrátiť k čítaniu kníh. Vraj už aj zabudla, ako ju to kedysi bavilo :).

Pozitíva • Koho bude kniha baviť?

• fanúšikov kníh v štýle Dievča vo vlaku, Stratené dievča
• milovníkov psycho thrillerov
• priaznivcov ľahkého čítania (výborné aj ako dovolenkové čítanie)

Negatíva • Nekupujte si knihu, ak:

• hmm, toto bude ťažké… ak nemáte radi napínavé knihy?

Recenzovala: Monika Zbínová
http://www.monicqa.sk/knihy/simon-booker-komu-mozno-verit/

Žijeme v dobe, kedy len ťažko dokážeme odhadnúť, kto vraví pravdu a komu môžeme naozaj veriť. Tvrdenia často ovplyvňujú emócie a z úst (nielen) politikov vychádzajú lži a polopravdy. Ústredným motívom románu Komu možno veriť, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Ikar pred pár dňami v slovenskom preklade, je práve tematika dôvery, a to, aké náročné je prijať pravdu o tých, na ktorých nám záleží.

Morgan Vine vždy snívala o kariére veľkej novinárky, ale osud chcel inak. Na vysokej škole otehotnela a vychovala neposlušnú dcéru Lissu. Jej manželstvo však skrachovalo. Čo ju ale trápi viac, jej láska z detstva, Danny Kilcannon, bol obvinený z vraždy nevlastnej štrnásťročnej dcéry, čo Morgan považuje za justičný omyl. Obetavo sa preto angažuje za jeho prepustenie. A zatiaľ čo všetko napohľad vyzerá pozitívne a Morgan potajomky dúfa v obnovenie starého romantického vzťahu, situácia sa odrazu skomplikuje. O niekoľko dní totiž jej dcéra Lissa bez stopy zmizne. Morgan náhle netuší, komu môže veriť. No čas beží, a v tejto hre je vzácna každá minúta...

Na románe Komu možno veriť ma zaujalo hneď niekoľko faktov. Tým prvým bola informácia ‒ keďže študujem žurnalistiku ‒, že je ústrednou hrdinkou novinárka, ktorá sa angažuje do vyšetrovania prípadu. Prišlo mi to netradičné (minimálne na slovenské pomery). Meno Simon Booker bolo pre mňa však neznáme, no po krátkom vyhľadávaní som zistil, že je kniha Komu možno veriť jeho debutom. Písaniu sa ale venuje už dlho, keďže tvorí scenáre na profesionálnej úrovni. Musím povedať, že len málokedy narazím na autorov mužského pohlavia. O to viac som ostal prekvapený po zistení, že je kniha písaná zo ženského pohľadu. Bookerovi to však nerobilo žiaden problém. Síce bol pre mňa začiatok románu menej zaujímavý, neskôr ma zápletka príbehu zaujala viac a čítanie som si začal užívať. 

"Dá sa prežiť smrť vlastného dieťaťa? Aký zmysel má potom ďalej žiť?" 

Keď som pred chvíľou spomínal, že vo mne anotácia knihy zanechala netradičný dojem, podobné pocity som mal aj pri čítaní samotného príbehu. Autor sa s čitateľom doslova zahráva a až do poslednej chvíle ho drží v napätí. Zápletka sa navyše vyvíjala zvláštnym a nevšedným spôsobom ‒ a ja som sa musel neraz vrátiť späť, keďže som sa vo všetkých tých udalostiach, ktoré sa v príbehu odohrali, zamotal a stratil. Aj napriek tomu, že bol autorov štýl pútavý, som ale v románe narazil na niekoľko hluchých miest. A zatiaľ čo bol záver knihy zvládnutý na výbornú, prvé kapitoly a niekoľko momentov uprostred, ktoré vývoj príbehu spomaľovali, by si zaslúžili dodatočnú úpravu. Azda sa autor zo svojich chýb poučí v druhom pokračovaní série o Morgan Vine, ktoré môžeme v anglickom vydaní očakávať už o dva mesiace. Jeho názov bude Kill Me Twice. 

Komu možno veriť nie je klasickým krimi príbehom a takisto ani nenáročným oddychovým čítaním. Síce je kniha autorovým debutom, Simon Booker vytvoril zaujímavý príbeh, ktorý však nie je pre každého. Ak máte chuť na nevšednú zápletku a nebude vám prekážať, že sa budete musieť na čítane miestami viac sústrediť, mali by ste dať knihe šancu. Takisto aj vtedy, ak sami často neviete, komu máte veriť. Prajem pekné čítanie! 

Recenzoval: Dominik Petriska