Olej a mramor

Jedným dychom vám však prezradím, že pani Stephanie Storeyová sa naozaj nemusela ostýchať. Jej knižný debut vystrelil medzi bestsellery raketovou rýchlosťou a nielen vďaka tomu neženskému pseudonymu. Za knihou je 20 rokov poctivého výskumu historických faktov a čitateľ to na každej stránke textu cíti.
Olej a mramor je literárnou fikciou o stretnutí dvoch talentovaných umelcov, Leonarda da Vinciho a Michelangela Buonarottiho. Keď v rozpätí rokov 1501 až 1505 vznikli ich najpopulárnejšie diela – obraz Mony Lisy a mramorový Dávid, obaja žili v talianskej Florencii. Bol by v tom čert, aby sa navzájom nepoznali a čert ho vie, či aj nesúperili. Priznajme si, oni sú tí naši chlapci občas pekne súťaživí a ješitní. Ajaj, zase predsudok (dala som si radšej preventívne facku).

Starší Da Vinci má v roku 1501 za sebou slušnú kariéru a známe meno, takže sa mu „klienti“ ponúkajú takmer sami. Umelec a vynálezca musí spracovávať v hlave milión nápadov a navyše, nikdy nemá pocit, že svoju prácu dokončil. Je to pre génia dar alebo prekliatie? Je poznačený svojím pôvodom, vydedený plod nemanželského vzťahu to na konci 15. storočia ľahké nemá. Nakoniec, nie všetky jeho nápady končia úspechom – viete, že sa už pred tými piatimi storočiami pokúšal odkloniť tok rieky Arna?

A potom je tu mladý Michelangelo. Aj jeho považuje rodina za čiernu ovcu, materiálne založený otec jeho nadaním opovrhuje. Čo na tom, že práve vytesal pre pápežský Rím neskutočne fascinujúcu Pietu, to sa neráta. A tak sa vracia do rodnej Florencie, aby rodine dokázal, že vie zabúchať do kameňa dlátkom. Voči legendárnemu Leonardovi cíti obdiv… a práve tu narazí na povýšenosť a pohŕdanie (podľa historických prameňov si vraj občas pekne skočili do vlasov).
Spisovateľka používa v knihe dve najsilnejšie zbrane – ženskú empatiu a talent tvoriť text tak, aby sa dobre čítal. Vy jej to skrátka uveríte, hoci si mnoho z toho domyslela.

Ak ste doteraz vedeli o oboch umelcoch málo a ani v dejepise nie ste dvakrát doma, Olej a mramor je presne tou knihou, ktorú by ste mali na začiatok skúsiť. Chytí vás za srdce tak, že si dobrovoľne začnete vyhľadávať ďalšie informácie a prezerať spomínané umelecké diela. Ja sa napríklad toto leto chystám vďaka tomu do Florencie, aby som sochu Dávida mohla vidieť na vlastné oči. Vedeli ste, že v pôvodnom biblickom príbehu išlo o chlapca,  preto ho mnohí umelci aj takto zobrazovali? Medzi Leonardovou pozostalosťou nájdete aj skicu Dávida (dnes je súčasťou zbierky Royal collection v Anglicku), zákazku však nikdy nezrealizoval. Dostal ju práve Michelangelo – a musel to byť pre Florenťanov  šok, keď ho vyzliekol a celkom detailne vytesal do mramoru. Jeho neprirodzený postoj nie je vecou náhody – pôvodný mramorový blok, tzv. Ducciov blok bol poškodený, sochár sa s tým teda musel popasovať. My, bežní smrteľníci nedokážeme vidieť v kameni človeka, on ho videl. Stal sa z neho nádherný muž, ktorého obdivujeme dodnes.

A potom je tu legendárna Mona Lisa.
Ten, kto sa niekedy pretlačil davom turistov v parížskom Louvre, zvyčajne ostal sklamaný. Veď on je celkom malý, ten obraz! O akom tajomnom úsmeve to, prepána, všetci hovoria? Stephanie Storeyová k tomu opäť vymyslela celkom milý príbeh. Ako inak, sčasti pravdivý a sčasti dotvorený, mne sa však jej verzia celkom páčila.

Nebudem vás viac zdržiavať, vidím, že sa rozhodne chcete pustiť do Oleja a mramoru. Do čítania, priatelia.

Recenzovala: Adriana Jurášková
http://www.sietovka.sk/?p=11445

Tento historický román mal u nás doma nezvyklú, obrátenú históriu. Ja som mal rozčítanú "Nádchu" od Stanislava Lema, preto si "Olej a mramor" vzala moja žena. Kniha ju zaujala, tak som ju nerušil a čakal som, kým ju dočíta. Znamenalo to aj to, že som mal od nej prvé pozitívne reakcie ku knihe. Pochopiteľne, lebo má rada historické príbehy. Pochválila aj jednoznačné striedanie kapitol o Michelangelovi a o Leonardovi.  

Priznám sa, že aj mňa to členenie fascinovalo. Bolo to veľmi prehľadné a upokojujúce. Fakticky sa striedajú dva príbehy, ktoré majú spoločného menovateľa v rivalite tých dvoch umelcov okolo roku 1500. Hlavným ťažiskom bolo súperenie Michelangela a Leonarda da Vinci počas ich pobytu vo Florencii, ktorá bola centrom vtedajšieho umenia.

Do svojich diel vkladali obaja talent a snahu priblížiť sa k dokonalosti. Každý z nich však bol povahove úplne iný. Leonardo, vo svojej túžbe po dokonalosti, obraz Mony Lisy až do svojej smrti považoval za nedokončený, preto sa ho nevzdal.

Olej a mramor je výborná kniha, príjemnou formou približuje atmosféru dávnych čias a tvorbu dvoch nezabudnuteľných umelcov. V každej knihe autor vkladá do úst svojim hrdinom aj rôzne úvahy o živote a tak je to aj tu. Na ilustráciu dve, ktoré ma zaujali, tu uvádzam:

- V knihe sa píše o obavách maliara z budúcnosti "keď budú existovať prístroje, ktoré zobrazia v okamihu podobu človeka s nevídanou úrovňou objektívnosti. Ak by sme nechali zhotovenie podobizní výlučne strojom, stratilo by sa puto medzi ľuďmi a ľudstvo by čakala záhuba". Obava sa už čiastočne naplnila, našťastie aj pri dnešnom "portrétovaní" fotoaparátmi sa uplatňujú rôzne techniky, ktoré aj dodatočne "vernosť zobrazenia" upravujú na autorskom princípe.

Na inom mieste si Leonardo pochvaľuje svoj prístup pri portrétovaní, že aj dodatočne môže upraviť pozadie obrazu v súlade so svojim umeleckým videním. Podľa tejto logiky ani dnes neobstojí tvrdenie niektorých autorov, že svoje snímky vôbec neupravovali vo "fotošope", ak chcú vyjadriť svoj umelecký dojem.

Podobne ako v prípade maľby a budúcej "fotografie", objavuje sa v knihe aj obava z rozšírenia kníhtlače. Dnes by sme možno mohli niečo podobné povedať o internete.

Knihu Olej a mramor by som, "napriek dávnym obavám z kníh" odporučil, pre ľahký a príťažlivý štýl, aj pre dramaticky vystupňovaný príbeh dvoch slávnych osobností našej európskej histórie.

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/446695/olej-a-mramor.html

Je evidentné, že Stephanie Storey túto dobu miluje a má ju naštudovanú. Text je však písaný jasnou zrozumiteľnou a jednoduchou formou. Žiadne odborné výklady a ďalekosiahle opisy. Dej je svižný a číta sa veľmi dobre a rýchlo. Veľmi sa mi páčilo striedanie kapitol, kde jedna rozpráva vždy o živote Leonarda a druhá o Michelangelovi. Na začiatku a konci sú ich životy navzájom prepletené a navzájom ovplyvňované. Ich rivalita a súperenie je zaujímavo a napínavo vyobrazené, napriek tomu, že každý, priemerne vzdelaný čitateľ vie, ako to dopadne. Stred knihy je ponechaný každému samostatne. Rozpráva o tom, ako Michelangelo stvoril Dávida a ako Leonardo namaľoval svoju slávnu Monu Lisu.

Páčilo sa mi vyobrazenie vtedajšej doby. Umelci to nemali vždy jednoduché. Buď boli z rozpadnutých rodín, nemali rodiny, alebo ich rodina odvrhla kvôli tomu, že ich túžbu po umení a kráse nepochopila. Kvôli svojej tvorbe boli ochotní riskovať všetko. Toto všetko ovplyvňuje cirkev a jej najmocnejší predstavitelia. 

Vždy som mala v obľube Leonarda. Aj keď sa venoval rôznemu druhu umenia a vede, pre mňa bol vždy najviac maliarom. Z toho dôvodu som ho mala najradšej spomedzi všetkých talianskych umelcov. Svojou výstrednosťou a inteligenciou mi bol vždy najmilším a najviac som ho obdivovala. Michelangelo ako sochár si ku mne cestu nikdy nenašiel. Sochy neobdivujem tak ako obrazy, preto bol z mojej strany tak trochu zaznávaným umelcom. Táto kniha však môj pohľad na umenie zmenila a už neoceňujem len výsledok, ale skúšam si predstaviť aj tú námahu, ktorá za dielom určite stála. V knihe je krásne vystihnutá umelcova duša, ktorú keď prepadne múza, nevie prestať, až pokým dielo nedokončí.  

Dej sa v prevažnej miere odohráva vo Florencií, ale ocitneme sa aj v Miláne, či v Ríme. Ak ste tieto miesta už navštívili, bude to krásne pripomenutie a možno si to budete chcieť vďaka tejto knihe zopakovať. Ak ste ich ešte nevideli, tak budete mať chuť si výlet do nich naplánovať už toto leto J Pritom si určite nezabudnite zbaliť Olej a mramor a cestou si ju prečítajte.

Recenzovala: Alena Kováčová
http://elliesbookverse.blogspot.sk/2017/02/olej-mramor-recenzia.html