Sedem minút po polnoci

Táto kniha v sebe ukrýva výnimočný príbeh. Príbeh je to veľmi smutný, ale občas sa aj zasmejete. Je v ňom veľa o utrieďovaní vlastných pocitov, o postoji k okolitému svetu a postoji okolitého sveta k vám a napokon o vyrovnávaní sa s ťažkými životnými situáciami. Ja som túto knižku prečítala na jedno posedenie, veľmi ťažko sa mi od nej odtŕhalo. A ak som sa od nej odtrhla, tak iba aby som sa načiahla za ďalším balíčkom vreckoviek, pretože táto kniha ma rozplakala tak veľmi, že si môže podať ruku (alebo skôr záložku) s knihami ako napríklad Experiment, Zlodejka kníh, O myšiach a ľuďoch, Mechanická princezná. Určite by si dobre rozumeli. Kniha je plná prekrásnych čierno-bielych ilustrácií, ktoré spolu s dokonalým príbehom robia z čítania tejto knihy doslova zážitok. Čo túto knihu robí špeciálnou je aj to, že sa na jej napísaní podieľali dvaja autori. Autorom námetu je Siobhan Dowdová, ktorá nanešťastie nemohla túto knihu dokončiť pretože zomrela na rakovinu. Nemoc, ktorá hrá v tejto knihe svoju úlohu. Po jej smrti dostal ponuku Patrick Ness, aby tento rozpísaný príbeh dopísal. A vďaka bohu sa tej ponuky nakoniec ujal, pretože spolu so Siobhan obohatili tento svet o jeden z najkrajších a najdôležitejších príbehov, aké som kedy čítala. Povedala by som, že si ju musíte prečítať, ale nechcem vám nič prikazovať. Je to len a len na vás. Poviem vám však len pár posledných slov. Tento príbeh bol originálny ako žiadny iný. Nič podobné som nikdy nečítala. Táto kniha je len jedna svojho druhu. A aj keď Siobhan Dowdová zomrela, zanechala tu po sebe niečo veľmi cenné. Zanechala po sebe odkaz pre všetkých, ktorí si knihu už prečítali alebo prečítajú. Takže ak ste ju nečítali, odporúčam vám ju. Slovami neviem vyjadriť ako veľmi vám túto knihu odporúčam.