Pravidlo štyroch, 2. vydanie

Ukážky z knihy

Keď Paul rozbalí papiere, zbadám nakreslený kompas a šípky.
„Toto sú tie smery. Štyri na juh, desať na východ, dve na sever a šesť na západ. A za tým nasleduje De Stadio.“
„Čo je De Stadio.“
Paul sa usmeje. „Myslím, že to je ten kľúč. De Stadio je miesto, odkiaľ vychádzajú tie ukazovatele smeru. Dá sa to preložiť ako ‚symbol‘, teda vzdialenosti sa merajú v štadiónoch.“
„Takže štyri na juh znamená štyri štadióny na juh.“
„Potom desať na východ, dva na sever a šesť na západ. To sú všetky štyri svetové strany. Čo ti to pripomína?“
Veru, spomenul som si: Pravidlo štyroch, návod, čo by mal doviesť čitateľov k tajnej krypte.
„Možno sa v týchto mierach dá uvažovať aj ako o vzdialenosti od štadióna. Štadión by v tomto prípade mohol byť začiatočným bodom.“
„Myslíš, že takto sa prepracujeme k tej krypte?“ spýtam sa.
„Francesco spomína budovu, kam nikto nevidí. Nechce, aby sa ktokoľvek dozvedel, čo je dnu. To je jediný spôsob, ako nájsť to miesto.“
Čo ak tá krypta predstavuje niečo viac, než si myslíme?“ uvažuje nahlas. Čo ak je tajomstvom práve to miesto?“
„A čo je potom podľa teba dnu?“
Paul sa prestane ovládať, na tvári sa mu zračí sklamanie.
„Neviem, Tom, ešte som na to neprišiel.“