Barborkino kino

Ukážky z knihy

Film o strašidelnom obchode

Mamin obchod sa zdal Barborke veľmi zvláštny. Všetky tie veci a vecičky v ňom ju priťahovali, ale občas sa ich i trošilinku bála. Napríklad také staré kreslá!
Keď sa zošerilo, Barborke sa zdalo, že si do nich chodia posedieť dávni majitelia. Kreslá občas zavŕzgali, zapraskali pod neviditeľnými telami. Barborka dokonca zacítila staré parfumy. Alebo cinkali poháriky či šálky z čínskeho porcelánu, lebo si ich tajomní hostia možno prikladali k perám. Ako kedysi, keď z nich popíjali likéry, čaj alebo v zime horúcu čokoládu. Obzvlášť si Barborka bola istá, že staré dámy v šušťavých šatách zo surového hodvábu sa prehrabujú v skrinkách a šuflíkoch, kde mama držala staré šperky. Že si kostnatými prstami zasa dávajú do uší svoje bývalé náušnice zo zlata a striebra a že si navliekajú prstene ozdobené rubínmi, smaragdmi, diamantmi. Niekedy si možno na zvráskavené krky prikladajú šnúry perál z čias svojej mladosti a obzerajú sa v starých zrkadlách, ktoré sú tiež na predaj. Veru, mamin obchod niekedy pripomínal Barborke bálovú miestnosť, do ktorej si prídu pospomínať na staré časy akísi duchovia.
Baška v takých chvíľach prižmurovala oči za presklenými dverami, ktorými sa vstupovalo do obchodu, a hovorila si, že ...