Vône života

Všetci vieme, že domov, to nie je len prázdny priestor, kde bývame. Je to známe miesto, kam sa radi vraciame a cítime sa v bezpečí. Ale čo ak nám ten pocit domova chýba a my neustále hľadáme to, čo by ho zaplnilo?

Manželia Magda a Aleš žijú krásny a spokojný život. Obaja majú prácu, ktorá ich napĺňa a svoj voľný čas trávia s priateľmi alebo v športovom klube. K ich dokonalému šťastiu im však chýba dieťa, o ktoré sa snažia, ale ich túžba nie je naplnená. Naopak - Magdina priateľka Lenka je matkou štyroch dievčat. Lenka je v jednom kolotoči povinností, rieši chod domácnosti, strachuje sa o deti a bojuje so svokrou. Lenke chýba práca a chce nájsť tú ženu, ktorou bola pred narodením detí. Trojicu žien uzatvára Alica, ktorá netúži po rodine ani deťoch. Láka ju kariéra a nový život za hranicami. Aj keď má partnera a dlhoročný vzťah, ponuka ísť do Barcelony je lákavejšia ako usadlý život v prenajatom byte. Ale... vždy sa nájde nejaké ale. Každá zo žien chce od života viac. Ako sa zamotajú životy troch priateliek? Nájdu to, čo hľadajú, dostanú to, po čom túžia, alebo získajú to, čo nechceli?

Meno Táňa Keleová – Vasilková je na našom knižnom trhu veľmi populárne a jej knihy sa zaraďujú medzi najpredávanejšie.

Autorkina novinka Vône života a ako aj predchádzajúce romány sa točia okolo jednej osi. Neviem, či autorka čerpá námety zo skutočného života a potom sa ich snaží pretlačiť k čitateľovi, lebo v tomto diele sa síce pousilovala vyobraziť vzťahové a partnerské problémy, ktoré sú súčasťou bežného života, ale mám pocit, že sa kĺzala len po povrchu.

Neviem, čím to je, ale akoby autorka zaspala dobu alebo jej dochádzala inšpirácia, lebo námet románu je plný klišé a mám pocit, ako keby som počúvala obohratú platňu. Znova ženský vzťahový román, v ktorom ženské osadenstvo rieši stále rovnaké problémy dookola. Ako to už z obsahu vyplýva, v románe sa prelínajú tri životné osudy žien, pričom každá jedna hľadá a očakáva od života viac. Magda až bolestne túži po dieťati, ktoré jej nakoniec rozvráti rodinu, Alica, ktorá snívala o veľkej kariére, dostala to, čo nikdy nechcela, a Lenka nakoniec pochopila, že to, čo jej chýbalo, už dávno mala.

„Zobrali by sme si dieťa z domova alebo Hniezda záchrany,“ preruší ho Magda. „Malilinké... a opustené. Pomohli by sme sebe aj jemu. Malo by rodinu... nás.“

Aj napriek tomu, že som knihu prečítala v krátkom čase, celú dobu som čakala na nejaký zlomový okamih, ktorý má presvedčí, že autorka má svoj titul „najpredávanejšia“ zaslúžený. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Dej je častokrát predvídateľný, aj konanie a myslenie postáv si viete mnohokrát dopredu domyslieť. Žiadna premyslená zápletka, ktorá by čitateľa uchvátila, len jednoduchá dejová línia, ktorá nemá v sebe žiadne dramatické vybočenia.

Budem vedieť žiť, keď ju od seba odtrhnem? Keď sa vzdám akejkoľvek možnosti ju vidieť, sledovať, ako rastie, ako sa mení v dievča, v ženu... Sú dni, keď je presvedčená, že by si malú mala nechať.

V celom príbehu absentuje dynamickosť a gradácia stagnuje na jednom mieste. V románe sú neprítomné aj nečakané prekvapenia či zlomové zvraty, ktoré by knihu oživili. Koncepcia príbehu sa nesie v jednej ustálenej rovine, len občas sa krivka napínavosti slabo dvihne a následne sa hneď vráti na svoje pôvodné miesto. V knihe dominujú opisy a striedajú sa so živými dialógmi, ktoré sa nesú v nenáročnom duchu. Pozitívom románu sú postavy, ktoré majú reálne vykreslený charakter, a na základe ich opisu sa vie čitateľ s nimi stotožniť. Taktiež vnútorné monológy, ktoré autorka použila, vám dovolia hlbšie nahliadnuť do vnútra ženskej duše. Spisovateľka stavila znova kartu na pocity, no niektoré sú patetické a umelé. Autorka si už roky udržiava svoj nemenný štýl písania, hoci by sa ho žiadalo ozvláštniť niečím novým. To, že nie je len remeselnou autorkou, sa Táňa Keleová – Vasilková snažila aspoň v závere príbehu dokázať. Na posledných stránkach knihy poriadne zahrala čitateľom na city a dokonca prekvapila nečakaným záverom.

Vône života odporúčam ako nenáročnú oddychovku na tieto zimné večery. Pre všetkých, ktorí nehľadajú komplikované zápletky, len obyčajné pohnuté osudy všedných hrdinov.

Recenzovala: Simona Rošková
http://simonaroskova.blog.sme.sk/c/397067/len-laska-nestaci.html