Môj boj 1.

Opisy rozličných, aj navonok jednoduchých situácií zaberajú desiatky knižných stránok. Strhujúca je už úvodná rozsiahla stať o smrti. Knausgard je však vynikajúci rozprávač a jeho dielo sa oprávnene stalo literárnou senzáciou s nobelovskými ambíciami a neodmysliteľnou súčasťou modernej svetovej prózy.

Keď mi klasicky prišla ponuka noviniek z dielne Ikaru, na prvý pohľad ma zaujala knižka s názvom Môj boj. Po prečítaní anotácie môj záujem vzrástol ešte viac, a keď som si pozrela celkové recenzie na toto dielo, tak som už musela začať naozaj vážne uvažovať o jej prečítaní. V hlave sa mi ozývalo veľa dôvodov prečo sa do nej pustiť, no našli sa aj dôvody prečo som veľmi, ale naozaj veľmi váhala. Mala som pocit, že je to voľba žánru pri ktorom vyjdem zo svojej konfortnej zóny a pôjdem do neznámych vôd. Ani troška som si nebola istá či je to môj štýl a dosť som sa bála aj faktu, že je to životopis. Bála som sa aj toho, že to má šesť dielov. Nechápte ma zle, ale vo svojom voľnom čase mám tak málo času a tak veľa kníh, ktoré potrebujem čítať, preto si vždy naozaj premyslím do akej knihy sa pustím. Povedzme si však úprimne, že ja osobne skúšam nové veci rada. A ak mám byť k sebe samej úprimná, tak mi už bolo zrejme hneď od začiatku jasné, že to risknem. Tak aj bolo.

Pustila som sa do toho s naozaj malou dušičkou. Postupne však všetky obavy zo mňa začali opadávať a cítila som sa istejšie. Dokonca som zistila, že to ani troška nie je experiment, ale je to moja šálka kávy, čo ma potešilo :)! Jedno mi však bolo jasné. Na oddychové čítanie som mohla zabudnúť. Táto kniha ním nie je ani zďaleka. Nie je to ľahké čítanie, no to neznamená nič negatívne aby bolo jasno.  Moje dojmy boli zo začiatku trošička rozpoltené. Ako prvé som bola nadšená. Nadšenie vystriedala akási zvláštna monotónnosť, no začalo sa to opäť zlepšovať, až to nadobudla prvotné nadšenie. A takto to išlo párkrát dookola. Teraz už viem, že som na tento svojský štýl nebola zvyknutá, ale nič to... zvykla som si veľmi rýchlo.

Ako som už hovorila. Všetky negatívne dojmy boli mnou. Čoskoro som zistila, že kniha si drží genialitu po celý čas. Autor má komplikovaný štýl písania. Keď chce povedať nejakú myšlienku, hovorí okolo nej veľa omáčiek a hovorí to nuž... komplikovane. Avšak(!) veci, ktoré hovorí dávajú až neskutočne veľký zmysel. Niektoré jeho myšlienky a postrehy ma doslova uchvátili. Paralyzovali. Obrali o slová. Nad mnohými som sa musela zamyslieť a "vstrebať ich". Prípadne som zopár poslala priateľom, nedokázala som tomu odolať. Všetci sme sa zhodli, že sú absolútne fantastícké a predovšetkým hlboké.

Štýl, ktorý mi spočiatku prišiel monotónny, u mňa veľmi rýchlo nabral hĺbku a môžem povedať, že som si ho priam užívala. Nie je to dej pri ktorom môžete čakať neustále zvraty v deji, akciu a skrátka dianie vecí. Veľkú časť tvoria už spomínané myšlienky/postrehy/úvahy a spomienky. A inak sa autor venuje úplne bežným veciam, drobným útržkom. Daným spomienkam sa venuje veľmi do hĺbky a opisuje ich nadlho, no stojí to za to. Viem, že v tejto recenzii veľmi, ba až príliš často používam slovo "hlboký", no neviem si pomôcť. Totižto aj postavy v knihe mali neskutočnú hĺbku, autentickosť. V podstate to je celkom prirodzené vzhľadom k tomu, že pre autora sú všetky spomínané postavy blízky priatelia a rodina, no v knihách to nie je až také zvyčajné. Postavy, ktoré sa vám konečne iba nezdajú byť živými, ale naozaj nimi sú. Skvelá výhoda pri čítaní životopisu.

Bolo pár chvíľ kedy som nad niektorými autorovými názormi krútila hlavou, no potom to zo mňa opadlo. Karl Ove totižto nie je jednoduchá osobnosť. Práve naopak. Nemusíte s ním vždy súhlasiť a vždy ho chápať, no aj tak vás uchváti, respektívne fascinuje. Je to neobyčajný človek pri ktorom budete mať pocit, že do niektorých vecí svojim chladným postojom vidí lepšie ako iní ľudia. Som veľmi rada, že som sa do tejto knižky pustila. Boli chvíle kedy som si nebola taká istá tým, že sa pustím aj do ďalších dielov, no teraz už viem, že áno. Rozhodne. Knihu určite odporúčam, no radím premyslieť si či je to správna voľba. U mňa bola :).

Recenzovala: Kristína Dražovská
http://krystyblog.blogspot.sk/2016/10/moj-boj-1-karl-ove-knausgard.html