Učeň

Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt sa dokázali veľmi dobre zosúladiť a napísali naozaj pútavé dielo, ktoré ma každou kapitolou viac prekvapovalo. Autorská dvojica príbeh budovala najmä na nepredvídateľnosti a zanedbateľných detailoch a čitateľa držali až do samého konca v napätí. V tejto súvislosti ma potešil fakt, že slovenský preklad pokračovania bol naplánovaný už o dva mesiace, a preto som nemusel dlho čakať. Podobne ako prvý diel, aj Učeň mal dlhší rozbeh. S odstupom času ale musím povedať, že kniha znovu predčila moje očakávania a opäť dokázala, že knihy pre mladých nie sú jediným druhom literatúry, ktorý ma zaujíma.

"Sebastian Bergman bol muž, ktorý nestráca kontrolu. Kvôli nikomu a ničomu. Tak to aspoň bývalo. Teraz sa to zmenilo."

Ako pre čitateľa je pre mňa veľmi dôležité, aby si ma autor románu niečím získal. Buď sú to postavy, s ktorými mám niečo spoločné, alebo je to pútavý štýl, vďaka ktorému knihu nechcem odložiť ani v neskorých hodinách. V prípade krimi série Sebastian Bergman to bola hlavná postava policajného psychológa, ktorá ma zaujala nejednou charakterovou črtou. Nebol ochotný uspokojiť sa s povrchným riešením problému. On naopak vo všetkom hľadal hlbšie súvislosti a aj v ťažkých situáciách si dokázal udržať chladnú hlavu. Je však pravdou, že nie každý čitateľ mu príde na chuť. Podobne ako to bolo v prvej knihe, aj v pokračovaní autori rozvíjali charakter hlavnej postavy a kniha teda nebola zameraná iba na vyriešenie série vrážd. Autori opäť prišli s vynikajúcim nápadom, ktorý veľmi dobre rozvinuli a vyťažili z neho maximum. A hoci - ako som už spomínal - potrebovali pár strán na rozbeh, po niekoľkých kapitolách som sa od knihy nemohol odtrhnúť.

"Kriminálka a média sa uspokoja s Ralphom Svenssonom. On nie." 

Na Sebastiana Bergmana v knihe Učeň čaká séria brutálnych vrážd žien, ktoré sa nápadne podobajú na tie, ktoré spáchal Edward Hinde, ktorého policajný psychológ už pred niekoľkými rokmi dostal za mreže. Keďže je páchateľ stále vo väzení, zdá sa, že má svojho napodobniteľa. Sebastian sa navyše dostáva do čoraz bližšieho kontaktu so svojou dcérou, ktorú v prvej knihe tak veľmi túžil spoznať. Pomaly však zisťuje, že séria vrážd s ním môže súvisieť, a preto sa naskytne otázka, či je jeho dcéra v bezpečí... Podobne ako v prvej časti, aj tentokrát autori aj napriek brutalite hlavného motívu príbehu dokázali z románu spraviť knihu vhodnú širokej škále čitateľov. Autorská dvojica sa vyhla nechutným opisom a do dejovej línie zakomponovala aj množstvo dramatických prvkov, ktoré zamotali vzťahy vo vyšetrovacom tíme. Páčilo sa mi, že autori nabádali čitateľa rozmýšľať nad páchateľom a za seba môžem povedať, že som si naozaj netrúfal tipovať, ako sa dielo skončí.

"Nech to Sebastian obracal, ako chcel, vždy dospel k rovnakému záveru. Bola tam akási súvislosť. Medzi ním a tou ženou."

Druhý diel krimi série z pera švédskych autorov opäť splnil moje očakávania a vďaka otvorenému koncu ma Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt prinútili už v tejto chvíli rozmýšľať nad tým, čo prinesie tretia kniha. Jej dátum vydania v slovenčine ešte nie je známy, avšak nepochybujem o tom, že sa ho dočkáme už čoskoro. Ak si chcete prečítať diel druhý, môžete si ho objednať napríklad na tomto linku.

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2016/02/recenzia-ucen-m-hjorth-h-rosenfeldt.html

Pochopiteľne, nový diel = nový prípad. Zároveň však v knihe veľkú úlohu zohrávajú i odhalenia a vzťahy z jednotky, preto vám odporúčam sériu čítať chronologicky.

Špeciálny vyšetrovací tím na čele s Torkelom sa tentoraz zaoberá sériou brutálnych vrážd žien. Všetko nasvedčuje tomu, že páchateľ napodobňuje psychopata Edwarda Hindeho, ktorý je už dlhé roky za mrežami. O Hindeho zatknutie sa kedysi postaral práve policajný psychológ Sebastian Bergman, no po predchádzajúcich udalostiach s ním už členovia tímu nechcú mať nič spoločné.

Napriek ich nevraživosti je však Sebastian odhodlaný zapojiť sa do vyšetrovania. Má svoje dôvody - (spoiler k prvému dielu)

Vraždy medzitým pokračujú a všetko sa ešte väčšmi skomplikuje, keď vyjde najavo, že je Sebastian s prípadom spojený oveľa viac, ako by ktokoľvek čakal.

Rovnako ako Temné tajomstvá, aj Učeň sa vo veľkej miere sústreďuje na postavy. Niekto môže tvrdiť, že sa kniha dostatočne nevenuje samotným vraždám, vyšetrovaniu, že je v nej málo akcie či napätia. Podľa mňa má skrátka iné kvality a svojský prístup autorov mi maximálne vyhovuje.

Ako asi viete, hlavnou postavou série je Sebastian Bergman. Jeho skvelá kariéra odborníka je už dávno minulosťou. Teraz je z neho jednoducho protivný, zúfalý a sebecký chlap, ktorému by ste občas (či skôr každú chvíľu) najradšej vrazili, pretože sa správa a rozhoduje úplne nemožne. Jeho správanie však vysvetľuje (a do istej miery hádam i ospravedlňuje) to, čím si prešiel v minulosti. Sebastiana možno nebudete mať radi, no čítať o ňom je prinajmenšom zaujímavé.

Tentoraz navyše dostanú viac priestoru policajti z vyšetrovateľského tímu, do ktorého sa Sebastian chce stoj čo stoj pridať. Vanja, Torkel, Ursula, Billy - všetci na mňa v tejto knihe pôsobili ešte ľudskejšie ako predtým a oveľa viac som si ich obľúbila. Bavili ma ich interakcie a bavilo ma sledovať, ako na rôznych ľudí vplýva takáto práca, ako sa prelína s ich bežným životom.

Vraždy možno nie sú jediné, čo sa v príbehu rieši, no neobávajte sa, autori si nezabudli vymyslieť vydarenú zápletku. Oproti Temným tajomstvám je prípad v Učňovi komplikovanejší a najmä osobnejší, nechýbajú napínavé situácie ani prekvapivé zvraty. Čitatelia sa dozvedia, kto je vrahom oveľa skôr ako vyšetrovatelia prostredníctvom úryvkov z jeho pohľadu, ale knihe to na dramatickosti neuberá.

Učeň má všetko, čo sa mi páčilo na Temných tajomstvách - pútavý a ľahký štýl písania, prepracované postavy, akčné finále. Kriminálna časť deja ma tentoraz viac oslovila. Na druhej strane, chvíľu mi trvalo, kým som sa do knihy začítala, chýbal mi fascinujúci začiatok prvého dielu. Taktiež už zo mňa stihla opadnúť eufória z novoobjavenej super série a koniec - hoci opäť mierne otvorený a frustrujúci - ma nešokoval tak ako minule. Moje výsledné dojmy sú teda síce pozitívne, no trošku menej ako naposledy. Knihe dávam 4 hviezdičky a určite vám ju odporúčam, ak sa vám páčili Temné tajomstvá. Ak nie, nepredpokladám, že po Učňovi zmeníte názor. No a ak ste sériu nečítali, ale znie pre vás lákavo, určite jej dajte šancu!

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.sk/2016/02/michael-hjorth-hans-rosenfeldt-ucen-2.html

Sebastian Bergman sa aj napriek značným protestom ostatných členov dostáva opäť do vyšetrovacieho tímu. Ako policajný psychológ im bol totiž naporúdzi už v minulosti, pri riešení prípadu vraždy Rogera Erikssona. Tentokrát robí vrásky na čelách vyšetrovateľov neznámy páchateľ, ktorý hodnoverne kopíruje zločinca, ktorého Sebastian pred rokmi dostal za mreže. Má obávaný vrah Edward Hinde napodobiteľa, či dokonca akéhosi fanúšika? Čím viac sa vyšetrovací tím prehrýza prípadom, tým viac vychádzajú na povrch závratné skutočnosti. Vrah má k Sebastianovi bližšie, ako by sa mohlo zdať, a všetky jeho obete majú so Sebastianom niečo spoločné. Ten však okrem série brutálnych vrážd rieši i svoj súkromný život. Má svojej „novoobjavenej“ dcére Vanji povedať, že je jej otec? A nedostane sa i ona do nebezpečenstva?

Postava Sebastiana je akousi spojkou, ktorá zlučuje diely kriminálnej série dvoch švédskych autorov. Hoci je Učeň už druhou časťou, čitateľ nemusí hádzať flintu do žita, ak prvý diel nečítal. K pochopeniu kľúčových udalostí, vzťahových väzieb a taktiež i k vyriešeniu kriminálneho prípadu prvý diel de facto nepotrebuje. No zároveň sa bude o trochu dlšie rozhliadať a postupne nachádzať to, čo „skúsenejší“ čitatelia, ktorí sa s prvou časťou stretli, už dávno vedia.

„,Ak si všetci traja myslíte, že naozaj zvyšuje naše šance, tak nemáme o čom diskutovať, nie? Prijmite ho.‘
,Chceš to aj ty?‘
Zachmúrene pokrútila hlavou. ,Nie, ale prispôsobím sa. Ja tento tím nebudem rozbíjať. Sebastian to zvládne aj bez mojej pomoci.‘“

Príbeh má nesmierne pútavý začiatok – na čitateľov tu totiž nečakajú žiadne úvodné opisy, ale rovnými nohami vhupnú do deja, v ktorom sa po niekoľkých stranách udeje vražda. Tento fakt ako čitateľka nesmierne oceňujem, nakoľko sa hneď v prvých stranách zvyšuje čitateľská návykovosť a nevyhnutná potreba dozvedieť sa viac nových kľúčových faktov. Kniha sa aj napriek veľkému počtu strán číta ku podivu veľmi rýchlo a ľahko. Zatiaľ čo niektoré kriminálky pôsobia ťažkopádne a príliš dôležito na to, aby nimi čitateľ rýchlo preletel, v tomto prípade rýchle postupovanie v deji umožňuje hovorový a nenáročný jazyk, pomerne časté dialógy a rovnako aj krátke kapitoly.

Na všetky udalosti čitateľ nazerá z pohľadu tretej osoby, či už sleduje členov vyšetrovacieho tímu, hlavného aktéra Sebastiana alebo samotného zločinca. Veľmi lákavý je tu aj fakt, že všetky postavy majú svoje charakteristické črty a nezastávajú pozíciu bezduchých bábok, ktoré autorom slúžia len na to, aby sa mechanicky dopracovali k zločincovi. Takmer každá postava tu disponuje minulosťou, ktorá ovplyvňuje jej súčasné konanie, a zároveň rieši i svoje momentálne problémy.

Nejde tu teda len o klasickú naháňačku sériového vraha, ale čitateľ sleduje komplexnú epizódu pozostávajúcu z napätia, drámy, no i citov, ktoré podfarbujú činy jednotlivých postáv. Súkromie knižných charakterov však v deji nepôsobí ako spomaľovač či prostriedok na natiahnutie počtu strán. Práve naopak – tieto „zákulisné“ informácie sa vrývajú čitateľom pod kožu a vytvárajú akúsi domácu atmosféru.

Samotný kriminálny prípad je z pohľadu čitateľa takisto viac ako zaujímavý. Zločinec, ktorý odpozoroval prvky od niekoho, kto práve sedí v base, okamžite pritiahne pozornosť čitateľského publika. Narastajúci počet obetí a pochybnosti či doslova tápanie naslepo zo strany vyšetrovateľov zasa podporuje napätie a pocit neistoty, ktorý je v detektívkach nemálo dôležitý.

Učeň, rovnako ako aj prvá časť tejto série, má obrovský potenciál konkurovať kriminálkam od autorov, ktorí sú už na našom knižnom trhu ako doma. Minimálne postava Sebastiana Bergmana je v mnohých ohľadoch zaujímavejšia ako tie, ktoré sa dostali do čitateľského povedomia v priebehu minulých rokov. Hoci sa snaží dolapiť zlo, nálepka typickej kladnej postavy mu na čelo vôbec nepasuje. A práve táto skutočnosť z neho robí človeka z mäsa a kostí, ktorého si musí obľúbiť každý čitateľ.

Recenzovala: Sabina Walterová
http://plutonium.sk/2016/ucen-2/