Problémový svet

Začnem hypotetickou otázkou. Predstavte si, že je pred vami koniec sveta. Čo budete robiť po zvyšné dni?
Zdrogujete sa?
Dáte sa dokopy s dávnou láskou?
Obstaráte si spoľahlivé lano?
Vykopete si pivnicu a napakujete ju konzervami?
Alebo sa pokúsite vypátrať, kde do pekla zmizla vaša pojašená sestra, ktorá údajne vie, ako ten nešťastný kus kameňa odkloniť z cesty?
Tridsiatnik Hank Palace sa rozhodne pre to posledné. Nie preto, aby Zem zachránil, s tým je už ako tak zmierený. Obyčajne ľudsky túži vidieť svoju mladšiu sestru, ktorú po smrti rodičov od šiestich rokov vychovával úplne sám. A o tomto hľadaní je aj posledný diel trilógie spisovateľa Bena H. Wintersa.

Nie je to teda obyčajné sci-fi, ako sa to zdá byť na prvý pohľad. Ide o filozofický román, ktorý hovorí o zmysle života. O tom, ako stráviť čas medzi narodením a smrťou, nech už je akýkoľvek dlhý. O tom, čo  má zmysel, keď už viete, že vám ostáva len pár dní.
Ak sa vám zdá byť málo pravdepodobné, že do Zeme niečo narazí, predstavte si hocijakú smrteľnú chorobu – čo so zvyšnými dňami? Vzdať to a či dokončiť začaté, hoci to navonok nemá zmysel? Bývalý detektív Hank Palace nad tým ani chvíľu nepremýšľa, chce dokončiť svoje posledné pátranie, preto nasadá na bicykel.
Krajina, ktorou prechádza, sa zmenila. Nefunguje doprava, netečie voda, bez televízie a internetu nikto nevie, čo sa deje. Hank si tie miesta pomenuje farbami.
Zelené mestá. Spoločenstvá navzájom spriaznených ľudí, ktorí sa usadia na vidieku, aby si pomáhali až do konca.
Modré sú prázdne, avšak ešte živé. Ľudia zabarikádovaní vo svojich domovoch, ktoré bránia zubami-nechtami.
Mestá nikoho, ktoré zomreli skôr ako dopadne asteroid, nazýva čiernymi.
Na ceste stretáva aj šťastlivcov.
Milencov, ktorí opustili svojich partnerov, len aby boli po rokoch konečne spolu. Dni do konca si užívajú a miesto strihania metra počítajú kurčatá. Každý deň znamená tri upečené kurence.
Natrafí aj na spokojných a pracovitých Amišov, ktorí netušia, že majú len pár dní. Vie však o tom ich otec a svoju rodinu pred ťarchou poznania všemožne chráni. Aj za cenu hriechu.
Čo poviete,  chceli by ste o svojom konci nevedieť?

Ak ste ako ja začali  s chuťou čítať príbeh o planéte, na ktorú sa rúti asteroid, asi ste tajne dúfali, že sa stane niečo, čo tú hrôzu odvráti. Nakoniec, väčšina podobných kníh pracuje s motívom záchrany v poslednej sekunde. Počas tých nádherných čitateľských večerov strávených s neúnavným a naivne spravodlivým Hankom Palaceom mi však bolo jasné, že na nejaké vesmírne kamene asi ťažko nájdeme vhodný drôt, ktorý postačí prestrihnúť. Ako milovník dobrých koncov som túžila nechať ľudstvo nažive, lenže jeden Armageddon tu už bol a skončil takmer ako paródia (no dobre, Bruceovi Willisovi som ochotná aj toto odpustiť). Druhá možnosť bola, že ten kameň predsa len padne. Je veľmi málo kníh, ktoré dokážu napriek zlému koncu navodiť u čitateľa pocit katarzie a už nejeden oveľa skúsenejší spisovateľ na tom pohorel.
Našťastie, Ben H. Winters je skutočne zručný autor. Čo na tom, že občas pritiahol realitu za vlasy. Odpustila som mu, že hoci nechal otĺkať hlavného hrdinu z každej strany, vždy ho nechal vstať a trebárs aj s polámanými rebrami sadnúť na bicykel, aby šiel niekoľko stoviek míľ za nejakým pochybným cieľom. Vtiahol ma do deja takým spôsobom, že som si po prečítaní knihy povedala “dobre, môže byť”.
Vidíte, ako šikovne som sa vyhla prezradeniu pointy?

Všetky tri knižky som si uložila do police hneď vedľa Merleho Malevilu. Tvorbu Bena H. Wintersa budem naďalej pozorne sledovať a už teraz sa teším, čo príde nabudúce. Moja budúcnosť je v tomto smere chvalabohu ružovejšia.
Do čítania, priatelia.

Posledný policajt (1. diel), Ikar 2016
Koniec sa blíži (2. diel), Ikar 2016
Problémový svet (3. diel), Ikar 2016