Čierna schránka

Čierna schránka

Pýtam sa samej seba, či je problém vo mne, či mám nejako podvedome zafixované v mysli, že sa mi vydané knihy od slovenských autorov jednoducho páčiť nebudú, alebo je chyba v tom, že u nás vychádzajú hlúposti. Vždy som dúfala, že si nájdem niečo, čo sa mi zapáči, no v tomto smere ma inštinkty pri výbere knihy stále sklamú.

Po niektorých zahraničných hitoch asi očakávam priveľa. Kniha Čierna schránka od Niny Protušovej ma zaujala hneď, ako sa o nej začalo hovoriť. Nielen kvôli nezvyčajnému nápadu s lucidínmi, ale aj kvôli tomu, že sa príbehu chopilo vydavateľstvo Yoli. Na Mám Talente som si prečítala prológ a celkom sa mi pozdával. Myslela som si, že som konečne objavila nejaký slovenský knižný skvost.

Mrzí ma, ako rýchlo mi praskla bublina nadšenia. Nápad možno je originálny, ale to je asi tak všetko. V prvom rade mi nesadol typ rozprávača. Mala som v postavách chaos a nevedela som si žiadnu z nich obľúbiť, lebo kým sa mi začala dostávať pod kožu jedna, autorka preskočila na ďalšiu. Často som našla vety, ktoré nespĺňali žiadny účel a miatli ma. Dokonca sa vyskytli aj také, čo by som vyškrtla.

Príklad:

Po mesiacoch hľadania a zdolávania náročných skúšok čelili poslednému rozhodnutiu. Rozhodnutiu, ktoré navždy zmení ich životy.

Na tej istej strane o dva odseky nižšie: Lepšie povedané, zaváhanie na sebe nedala nijako poznať.

Predsa len sa chystala spraviť najväčšie rozhodnutie vo svojom živote.

Ich dom bol trochu... čudný. V dobrom aj zlom zmysle slova. Jednoznačne bol neprehliadnuteľný. Akoby sa na ňom vybúril šialený umelec. Marisa dostala povolenie namaľovať steny pred dvomi rokmi. Využila všetky farby a motívy, takže konečné dielo vyzeralo ako chaotická dúhová skladačka.

Nemal síce nijaký „magický“ význam, no pre Marisu bol mimoriadne dôležitý. Mal pre ňu neoceniteľnú hodnotu. Dostala ho na svoje šieste narodeniny od rodičov a akosi jej prirástol k srdcu.

Marisa, hlavná hrdinka, bola dosť divná a v druhej polovici knihy ešte aj naivná. Pripomínala mi ich dom, na ktorom sa vybúril šialený umelec. Vo veľa veciach si odporovala, veľa rozmýšľala a niekedy jej nezapínalo. Nevedela sa dočkať odchodu od rodičov, ale keď sa tak stalo, chcela sa vrátiť domov. Marisa nemala rada hádky a z opisov sa mi zdala ako tichá, nenápadná baba, čo radšej prikyvuje, akoby mala niečo povedať na svoju obhajobu a zvýšiť hlas. Lenže nakoniec bola dosť priebojná a skôr sa mi zdalo, že sa v hádkach vyžíva a dodávajú jej energiu aj sebavedomie. Pri hádke s tetou dokonca vyčarila arogantný úsmev. Nezískala si ma.

Svetlý bod predstavoval Gregory (hlavne kvôli koncu). Nebol vyslovene dobrý, ale ani zlý a šiel si tvrdo za svojím. Bol to poriadny manipulátor a sebec, ale jeho správanie mi po prečítaní posledných riadkov dávalo najväčší zmysel.

Mrzelo ma, že viac priestoru nedostali Fred a Elena. Scény s nimi by som uvítala oveľa radšej ako so sliedičmi.

Príliš veľa pohľadov zapríčinilo brzdenie deja a veľmi nenápadne zakrývalo fakt, že sa vlastne nič poriadne nedialo. Došla som na poslednú stranu a uvedomila som si, že v knihe nebola žiadna poriadna akcia ani nejaké ohromujúce vyvrcholenie. Prekvapil ma koniec – čakala som iný -, a keby mi tak veľmi nepripomínal záver známej série, páčil by sa mi.

Opisov okolia bolo v knihe dosť veľa, ale naopak mi niečo chýbalo v postavách. Každá mala dané vlastnosti, no trochu mi splývali dokopy. Rozhovory medzi nimi boli umelé a niekedy až silené – vo väčšine prípadov som mala pocit, že riešia hlúposti. Niektoré veci, čo hovorili staršie postavy v príbehu, mi k nim vôbec nesedeli. Boli to reči a správanie pubertiakov, nie dospelých ľudí. Našla som tam veľa nezmyselných fráz, ktoré dej iba natiahli, ako keby sa postavy nevedeli rozhodnúť, o čom presne sa budú rozprávať. Nezlepšili to ani pokusy o odľahčenie deja vtipnými vsuvkami, ktoré v skutočnosti podľa mňa vtipné neboli. Lenže postavy by so mnou asi nesúhlasili, pretože sa na každej strane usmievali, smiali, uškŕňali, hádzali na všetkých úsmevy a poloúsmevy, škľabili sa...

Alebo šlo väčšinou o súkromné vtipy, ktorým čitateľ nemal rozumieť?

Lebo to je fakt čudné a občas som sa ocitla v rozpakoch a pýtala sa samej seba, či som chybná, keď sa na žiadnej hláške, ktorá mala byť vtipná, nesmejem.

Sliediči, záporné postavy loviace lucidínov, boli v príbehu úplne zbytoční a vôbec mi nepripadali ako skutoční zloduchovia. Ich rozhovory, plné zákerných plánov, mi pripomínali nafúknuté rečičky záporákov z rozprávok. Zdali sa mi komické.

Obzvlášť som to pocítila pri Daphne. Na môj vkus sa správala až príliš nerealisticky. Bola to sebecká sliedička a išla po Marisiných schopnostiach. Nezabudla do svojho podlého plánu zahrnúť návštevu Marisiných rodičov, kde ich škodoradostne vysmiala ako päťročné protivné decko a prezradila im, že ich dcéru určite dostane. Aj napriek tomu, že som jej smiech naozaj nepočula, stále mi hučí v ušiach a celú tú scénu si predstavujem ako kreslenú paródiu.

K tomu všetkému ešte kopec nepodstatných scén zo života sliedičov. Tie stránky knihy mi nič nedali, nikam príbeh neposunuli. Chcela som vedieť, čo sa stane s hlavnou hrdinkou, lenže kým som sa k jej časti príbehu opäť dostala, už som sa unudila a knihu odložila.

Pozitívnou vlastnosťou je, že mala autorka všetko dopodrobna premyslené a naštudované. Nepodarilo sa jej to však podať záživne a realisticky. Akoby sama niekedy vlastnej fantázii neverila, čo ovplyvnilo aj čitateľa (mňa) a nedokázal si s jej postavami a príbehom vytvoriť žiadny vzťah. Bola som nezaujatý pozorovateľ. Opisy a uvažovanie postáv ma nudilo.

Ide o autorkinu prvotinu... nápad s lucidínmi fakt oceňujem, ale v príbehu som našla príliš veľa vecí, ktoré mi prekážali, a nevedela som si čítanie užiť.

Zhrnutie: Plusom je originálny nápad a to, že do príbehu nebola zakomponovaná záchrana sveta. Spracovanie, štýl rozprávania a väčšina postáv mi nesadli. Niektoré situácie sa mi vôbec nezdali reálne, lenže práve pri knihách s fantasy prvkami je vyvolanie realistickosti u čitateľa rozhodujúce. Z knihy by som vyškrtla niektoré nepotrebné vety a postavám by som ubrala trochu z tej ich nadšenosti. Toľko sa usmievali, až mi liezli na nervy. Na konci tak veľmi, že som sa smiala sama nad sebou, ako je možné, že ma dokážu úsmevy tak rozladiť.

Už len dodám, ako veľmi ma mrzí, že si ma príbeh nezískal. Nakoniec to nebola moja šálka kávy, ale verím, že si tak či tak knižka nájde svojich fanúšikov. Sto ľudí, sto chutí...

Hodnotenie: **

Recenzoval: Majka Danihelová
http://lyn-von-nightlight.blogspot.sk

Čierna schránka

Nezvyknem čítať knihy slovenských autorov ale okolo Čiernej schránky bolo veľké haló od úplného začiatku a námet ma naozaj zaujal. Predsa len, s niečím podobným som sa nestretla ani vo svetovej literatúre, nieto ešte v slovenskej. Takže si Čierna schránka získala moju pozornosť ešte pred jej vydaním a ja som ju už netrpezlivo očakávala. Splnila moje očakávania?

Do knihy som sa začítala s obrovskou chuťou, prvé strany mi ubehli neuveriteľne rýchlo a ja som si príbeh naozaj užívala. Trochu ma miatlo a znervózňovalo to, že je príbeh zasadený do Londýna pričom mi z neho celkovo až príliš dýchal slovenský spôsob života a zmýšľania. Pôsobilo to na mňa násilne a umelo. Nad tým som však dokázala privrieť oči a nechať sa unášať písmenami, čo rozprávali príbeh o maturantke Marise, ktorá žije so šialene poverčivými rodičmi v bláznivo pomaľovanom dome a nevie sa dočkať, kedy sa vydá na cesty a navštívi všetky miesta, ktoré má vyznačené na mape. A potom sa jej všetko zrúti, keď ju rodičia vyhodia z domu. Vždy boli trochu čudní ale toto je priveľa aj na Marisu. A keď sa dozvie, že je lucidínka, teda je odteraz celý jej život len jeden veľký dokonalý sen, v podstate sa zrúti a rozhodne sa pred všetkým zatvoriť oči. Ó, vážne, dievča? Zrazu netúži po ničom na svete viac ako po domove, už si nespomína na to, ako veľmi sa tešila na deň, kedy navštívi svoje vysnívané miesta… a kašle na to, že to teraz môže urobiť jednoduchšie ako lusknutím prstami.

Marisa má zrazu úplne iné priority… a v podstate žiadne. A počkajte chvíľu… lebo Marisa hneď zmení názor a celý svoj život zasvätí návštevám Paríža a jeho slávnej Eiffelovky. Zrazu si svoj život nevie predstaviť bez toho, že by mala všetko, na čo si spomenie. Niekedy som mala naozaj problém vyznať sa v nej, vôbec som jej nerozumela. Niekedy bola tichá a pokorná, inokedy zasa nemala problém si dupnúť a hádať sa aj pre totálnu somarinu… niekedy bola tak naivná, že som sa chytala za hlavu a niekedy zasa utrúsila niečo, nad čím som skladala pomyselný klobúk, že hmm aká múdrosť. A tak to bolo v podstate až do konca. Nijako obzvlášť som si ju neobľúbila ale neradím ju zasa ani k tým najhorším hrdinkám. Možno by sa mi dostala pod kožu viac, keby autorka neustále nemenila pohľady a neodvádzala tým moju pozornosť na všetky zbytočné strany, ktoré napredovaniu deja nepomáhali ani zďaleka.

Kto sa mi však naozaj páčil, bol Gregory. Gregory nebol dokonalý ale mal svoju osobnosť a stály charakter. Jeho konaniu som dokázala porozumieť, páčilo sa mi, že som dostala konečne hrdinu, ktorý jednoducho nebol dobrý. Nie, nie, žiaden sladký badboy, Gregory bol jednoducho sebec, ktorý si šiel vytrvalo za svojím cieľom a bolo mu jedno, čo pre jeho dosiahnutie obetuje. Ale nebojte sa, pochopíte ho. Takže Gregory paletu postáv výrazne spestril a v podstate zachránil.

Ako som už spomínala, dej tak trochu stagnoval, čo pripisujem zbytočnému častému striedaniu pohľadov ale napriek tomu sa mi štýl písania autorky pozdával a ak budem mať možnosť, určite siahnem aj po ďalšej knihe z jej dielne. Bol svieži a príjemný, ľahko čitateľný. Navyše je svet, ktorý si vymyslela naozaj skvostný a výnimočný, škoda, že sa mu nevenovala viac do hĺbky. Dokonca aj problémy, ktoré sa kde-tu vyskytli na mňa pôsobili akosi povrchne a v podstate som si ich ani nestihla zaregistrovať, už boli nejako banálne vyriešené. 

Koniec knihy ma prekvapil, keď som sa na to pozrela spätne mala som pocit, že dočítavam úplne inú knihu, než bola tá, ktorú som čítať začala. …A aký záver teda vyvodzujem? Na túto knihu skvele sedí slávny výrok: Neurazí, nenadchne. Ak nebudete mať veľké očakávania, kniha pre vás môže byť dokonca príjemným čitateľským zážitkom. Ostrieľaný čitateľ amerických fantasy bestsellerov však môže byť sklamaný.

Recenzoval: Petra Tokárová
http://fantasyknihy.eu

Čierna schránka

Marisa Francisová sa radí k zástupu "obyčajných dievčat", ktoré o sebe odhalia zásadné tajomstvo. Za to jej rodičia sa normálne ani nepokúšajú tváriť - sú posadnutí rôznymi poverami a niet večera, kedy by Marisa na svojom nočnom stolíku nenašla pohár s rozdrvenou šalviou vo vode ako ochranu proti nočným prízrakom.

Náhle sa však začnú v jej živote diať oveľa čudnejšie, nevysvetliteľné veci, až ju napokon jej rodičia s panikou v očiach a bez jedinej odpovede vyhodia z domu. Netrvá dlho a na scéne sa objaví záhadný cudzinec s rozprávaním o Lucidínoch, ktorých život je jeden veľký lucídny sen s neobmedzenými možnosťami. Lenže na Marisinu smolu sa jej nikto neobťažuje priblížiť minulosť jej nových známych či predmet ich osemročnej dohody...

Podľa mňa má Čierna schránka dve silné stránky a jednou z nich je práve nápad. S lucídnymi snami som sa dosiaľ nestretla, môžem teda s čistým svedomím vyhlásiť, že je jedinečný. Dokonca som v spojení s ním zaregistrovala jednu vážne dobrú myšlienku. Mrzelo ma akurát, že Lucidínom akoby chýbalo nejaké lepšie pozadie či pevnejšie ukotvenie, skrátka mohol byť tento dobrý nápad ešte o čosi prepracovanejší.

Druhou silnou stránkou knihy je zápletka. Hoci na mňa príbeh spočiatku pôsobil až príliš jednoducho, mýlila som sa. Autorka využila Marisu skôr ako spúšťač a súčasť niečoho väčšieho. Veľmi dôležité boli ostatné postavy a práve ich pohľady so sebou často priniesli tie najzaujímavejšie scény. Navyše ich minulosť a rozličné ciele všetko pekne skomplikovali a smer, ktorým sa príbeh vďaka tomu uberal, sa mi pozdával.

O čosi horšie je spracovanie. Nemohla som sa zbaviť pocitu, že sa všetko deje príliš unáhlene. Áno, Nina sa pokúsila napísať jednodielny, relatívne komplikovaný a zaujímavý príbeh, čo je mi maximálne sympatické, no niektoré udalosti sa zomleli prirýchlo a pôsobili neuveriteľne. To sa týkalo najmä vývoja vzťahov medzi postavami. Keď sa napríklad Marisina osobnosť otočila o 180° a ona sa začala správať naivno a hlúpo, bolo nám ponúknuté i akési odôvodnenie, no mne skrátka nestačilo.

Málokedy môžem niečo vytýkať štýlu písania a málokedy môžem povedať, že by ma kniha vyslovene nebavila. Pri čítaní Čiernej schránky som sa cítila ako na horskej dráhe. Spočiatku sa stránky obracali príjemne, všetko sa postupne zamotávalo, vynárali sa otázky... Ibaže zároveň mi každú chvíľu do očí udrelo nejaké sloveso typu "zasmial sa" či "usmial sa".

Hoci rušivý nadbytok smiechu časom vymizol, po zaujímavom úvode som sa pre zmenu začala nudiť. To sa zmenilo až ku koncu, čo je rozhodne škoda. Taktiež by mi v diele vôbec nechýbali vety ako "nevedel, čo sa malo stať/ako sa to malo zmeniť" a podobne, zdali sa mi zbytočné a umelo dramatické. Autorke sa jednoducho niektoré časti a scény podarilo napísať lepšie a iné horšie.

Čierna schránka má obrovský potenciál byť skvelým, svojským príbehom a Nina Protušová má podľa mňa potenciál ju tak raz napísať. Bohužiaľ, zatiaľ sa mi dostal do rúk príbeh s množstvom svetlejších i tmavších bodov, ktorý by si odo mňa zasluhoval 2 a pol hviezdičky. Po dlhom premýšľaní som sa rozhodla Čiernej schránke udeliť 3 hviezdičky s odretými ušami. Odporúčam ju menej náročným či mladším čitateľom, mohla by sa im páčiť. Čo sa týka ostatných - ak ste na knihu zvedaví, za skúšku nič nedáte, hlavne sa vyvarujte priveľkých očakávaní. Ktovie, možno práve vy ju oceníte ako príjemnú oddychovku.

Hodnotenie: ***

Recenzoval: Neliss
http://the-bookland.blogspot.sk

Čierna schránka

Priznávam, že z knihy som mala obavy, pretože po 1. Je od Slovenskej autorky, po 2. negatívne recenzie. Nakoniec som tieto obavy nejako potlačila a s chuťou som sa začítala do knihy, ktorá vôbec nebola taká zlá...

"...Je to ako chytanie motýľov. Sú krásne, keď poletujú voľne po lúke, no keď jedného z nich chytiš, zlomíš mu krídla a vyhlásiš ho za svoj úlovok, pochopíš, že jeho krása je prchavá."

Knihu som si vybrala najmä kvôli téme. Už pár rokov sa zaujímam o lucídne snívanie. Študujem si o nich čo to vlastne je a ako ich docieliť a samozrejme sa o ne aj pokúšam. Keď viete o lucídnom snívaní, tak veľa ako ja pomôže vám to aj pri čítaní knihy. Lucídne snívanie je stav, keď spíte a niečo sa vám sníva (ja viem vyzerá to normálne, no je to neobyčajné, veď uvidíte..). Sníva sa vám sen a vy si zrazu uvedomíte, že spíte a že je to len sen. Vtedy dostanete priebeh svojho sna pod kontrolu a môžte v ňom lietať, skákať, robiť čo sa vám zachce. Spíte a zároveň premýšľate. Takéto sny sú veľmi živé a reálne a nikdy, naozaj nikdy ! Na ne nezabudnete.. 

Páčil sa mi štýl písania autorky. Prekvapilo ma, keď som si čítala obsah knihy a zistila som aká je autorka mladučká. Nečakala som, že aj v takomto veku sa dá písať, tak dobre a profesionálne. Celý príbeh mala od základu premyslený a len márne by ste v ňom hľadali slabiny. Potešilo ma, že za celý čas čo som čítala, tak ani raz by mi nenapadlo, že je to od Slovenskej autorky. Naozaj to bolo úplne iné a už len to, že sa odvážila na fantasy.. (cením si to !). Myslím si, vlastne som presvedčená, že o Nine nepočujeme naposledy.

Hlavnú hrdinku Marisu som mala celkom rada. Bola to dobrá postava, ale moc som sa na ňu nenaviazala. Ako sa vraví, nedostala sa mi pod kožu. Páčilo sa mi na nej, že všetko brala pomerne s chladnou hlavou. Nezúfala, keď ju vyhodili a dokázala sa postaviť na vlastné nohy. Neliezla mi na nervy, ale pri konci by som ju uškrtila aj keď viem, že to nebola jej chyba..  Pozorovať príbeh z jej pohľadu bolo zaujímavé.. Avšak najviac sa mi na nej páčila tvrdohlavosť. Jediné čo sa mi nepáčila bola jej naivnosť.

Stephen sa tam ukázal až pri posledných stránkach, no aj tak som si ho veľmi obľúbila. Takisto bol tvrdohlavý a bolo mi ho ľúto, pretože bol predovšetkým zúfalý. Byť nesmrteľným.. je to naozaj až také úžasné ? Celý čas sa po svete predieral sám a nemal nikoho pre koho by žil. Bol milý a starostlivý, no keď ho niekto naštval, vedel mu to odplatiť. Zrejme som si ho obľúbila viac ako Marisu.

Žili si svoj sen a nikdy sa nezobudili.

Príbeh bol vlastne písaný z viacerých pohľadov postáv. Ani ich nejdem vymenovávať.. Ale rada by som spomenula Marisinho brata, ktorého som si po pár stránkach nesmierne obľúbila. Najprv bol tak trocha bad boy, ale potom sa zmenil od základov. Či k lepšiemu, alebo horšiemu to netuším, no teraz je to aj tak jedno.. Páčila sa mi na ňom jeho pohodovosť. Dozvedel sa niečo čo by mu malo zmeniť život a on to bral ako keby počul o počasí. Bol skvelý ! Takisto mám aj cez všetko čo sa stalo rada Gregoryho. Láska robí z ľudí bláznov..

Kniha ma naozaj príjemne prekvapila. Možno to nebolo dokonalé dielo, no určite stálo za prečítanie. Jediné čo môžem vytknúť je to, že sa kniha čítala trochu pomalšie, ale to môže byť aj moja chyba.. Na to, že je to autorkina prvá kniha, že je mladá a že sa odvážila napísať fantasy, je to dielo fakt dobré ! Cením si jej odvahu a verím, že sme o nej nepočuli prvý krát.

Hodnotenie: *** a pol

Recenzoval: Kristy Drážovská
http://krystyblog.blogspot.sk

Čierna schránka

Pôvodne som nečítala anotáciu. Prečítala som prvé dve vety a urobila som si o knihe istý obraz. Myslela som si, že pôjde o nejakú šarlatánku, vešticu alebo čo. Určite som však nečakala to, čo sa mi naskytlo pod nosom. 

Je obtiažne nájsť fantasy knihu, ktorá by mala originálny nápad. Väčšinou sú to upíri, vlkolaci, čarodejníci a kadečo možné, o čom sme určite všetci čítali už nespočetnekrát. Púšťala som sa do knihy akoby so šatkou na očiach, pretože som nevedela, čo ma čaká. A bola som veľmi prekvapená už po úvodných stranách. 

Príbeh je totiž o lucidných snoch, o ktorých som v živote nepočula. Tiež by ma zaujímalo, ako na to autorka narazila. Veľmi ma to zaujalo, nie len preto, lebo to bolo jedinečné, ale aj kvôli záhadnosti, ktorá obaľuje celú knihu. 

Často sa mi nestáva, že by ma autor knihy takto udržiaval v tajnosti až do úplného konca. Už od prvej strany som sa pýtala: "Čo sa to deje?", "Kto to je?", " Čo to je?". Mala som nespočetne mnoho otázok o tom, čo sa v knihe deje. A takto dielo pokračovalo až do záveru, kedy som sa konečne dočkala vysvetlenia. 

Na knihe ma zaujalo mnoho vecí. Ďalšou z nich bolo písanie. To sa mi páčilo, ale aj nie. 

Nina ma už na začiatku dostala tým, že nepísala v ja-forme rozprávania, ale v tretej osobe. Vďaka tomu som sa dokázala prehrýzť nespočetným množstvom opisom s menšou ujmou na mojom psychickom zdraví. Ďalším kladom boli mnohé príbehy, ktoré do toho knihy zapojila. Po celé čítanie som si nebola istá či Marisa je skutočne hlavná hrdinka, pretože sa mi zdala byť riadne nepodstatná. A však aj tieto vedľajšie deje mali svoje muchy. Neboli poriadne rozvinuté a už v polovici sa mi zdali byť úplne zbytočné. Niektoré sa predsa len zapojili do hlavného príbehu, no iné ostali akoby nedokončené a ja som nechápala pointu ich... bytia.

Ďalšou vecou, ktorá mi v písaní vadila boli primitívne rozhovory starších osôb. Postavy mohli mať aj osemdesiat, stále by som mala pocit, akoby to boli naivné pätnástky. Rozprávali príliš nevyspelo na svoj vek, čo som si uvedomovala počas celej knihy. Vlastne sa v celom diele nájde viac pasáži, ktoré ľahko odhalili ešte neskúsenú autorku, ale to už nebudem zazlievať, keďže každý musí nejak začať. Každý sa musí poriadne vypísať.

Postáv bolo v príbehu na mňa neskutočné množstvo. Ak by išlo o nejaké postavy, ktorých meno bolo raz spomenuté a nezáležalo by na nich, bolo by mi to jedno, ale autorka ma neustále uvádzala do toho, že všetky postavy sú dôležité, vďaka čomu som stratila prehľad, kto je kto a kde sa čo deje. Dosť často mi pripadalo, akoby nemali nejakú ukotvenú povahu. Vždy sa chovali inak, ako by som od nich očakávala podľa ich charakteru. Zároveň som medzi všetkými postavami nepociťovala výrazné rozdiely, pretože takmer všetky boli rovnaké.

Hlavná hrdinka, Marisa Francisová, ako som už spomínala, mi v mnohých prípadoch ani neprišla ako tá hlavná postava. A som dokonca aj rada. Hrdinka si ma ničím nezískala a často sa mi zdala byť až príliš naivná a hlúpa. Poriadne mi začala vadiť až niekde v polovičke, čo však na konci autorka veľmi šikovne uhrala. 

Naopak ma veľmi zaujal tajomný lucidín, Gregory, o ktorom som nič nevedela až do poslednej chvíle. A rovnako až do poslednej chvíle sa mi páčil, práve preto, aký bol. Na jeho sladké rečičky som neskočila, neverila som mu od začiatku. Tajomní chlapi nikdy neveštia nič dobré.

Na konci nám autorka poskytla riadne vysvetlenie a kopu zamotaných príbehov. Obdarila nás aj epilógom, ktorý mi zničil pohľad na všetky postavy. Tie ktoré som mala rada, som prestala mať rada a tie, ktoré som neznášala som naopak začala milovať.
Zároveň mi vadilo to, že lásky tam vznikali od buka do buka, z mosta do prosta. Na jednej strane sa nepoznajú a na druhej už milujú. Ako kniha ďalej napredovala, tým viac lások zo strany na stranu vznikalo, čo mi dosť vadilo, keďže na romantickú lásku neverím (irónia, čo?) a už vôbec nie na takú, ktorá vznikne za pár sekúnd.

"Spal som do dvanástej, potom som spálil obed a inak som nebol produktívny."

Kniha je originálne neoriginálna. Gigantické plus odo mňa získava za jedinečnosť. Tiež sa mi však zdá, že sa autorka inšpirovala niekoľkými ďalšími príbehmi. Nevadilo by mi, ak by to neboli také známe diela. Vyskytol sa tam Fred a Ron. Pýtala som sa, kde je Harry a ten sa objavil o pár kapitol ďalej ako "intelektuálne pôsobiaci okuliarnik". Nechýbal ani Morgensternov syn, kedy som si hneď spomenula na môjho milovaného Jacea. Ku všetkému, čo som tam našla povedomé či podobné iným knihám sa tam zjavilo aj "o dvoch nerozlučných bratoch a žene, ktorá to všetko zmenila" spolu s menom Stephan, čo mi pripomenulo Upírske denníky. A nezaobišlo sa to ani bez toho, aby mi to nepripomenulo Pekelné stroje. Prišlo mi to ironicky vtipné napísať taký originálny príbeh s takými absurdnými neoriginalitami. Ja viem, asi som nemala očakávať jedinečnosť za jedinečnosťou, ale práve pri takom príbehu by som si dala záležať aspoň na tých menách. 

Čierna schránka mala veľmi silný začiatok a ešte lepší koniec. Zvyšok som len tak preplávala a čakala na poriadnu akciu, ktorá nenastala. Napriek tomu to bolo príjemné čítanie a ľudí, ktorým nevadí málo akcie a majú radi, keď sú zahalení rúškom nevedomosti, by kniha určite zaujala. 

Hodnotenie: *** a pol

Recenzoval: Foxy
http://danybooks.blogspot.sk/

Čierna schránka

Prvé strany knihy mi prišli trochu nezáživné. Nevedela som sa vžiť do štýlu písania autorky. No trvalo mi to iba dve kapitoly a príbeh sa mi zapáčil. Viac menej za to môžu poverčiví rodičia hlavnej hrdinky. Hlavne jej mama. Niektoré zvyky, ktoré musela chuderka Marisa zvládať a praktizovať ma pobavili a nad niektorými som iba nechápavo krútila hlavou. Neviem si predstaviť ako by som sa správala na jej mieste ale asi veľmi podobne.

Marisa je tak trochu svojské dievča. Jej rodičia jej nemôžu príliš rozkazovať a je veľmi tvrdohlavá. Občas som s niektorými jej názormi nesúhlasila a nechápala som jej rozhodnutia. Pripadala mi príliš naivná. Celkovo však na mňa pôsobila príjemne a bavili ma jej myšlienkové pochody.
Marisa to bohužiaľ nemá príliš ľahké. Má problém so zrakom, dejú sa okolo nej čudné veci. Keď jej rodičia oznámia, že je lucidínka a vyhodia ju z domu myslí si, že všetko je iba zlý sen. Netuší kto má byť a netuší čo ju ešte v novom svete do ktorého sa dostala čaká.    

No do jej zlého sna pribudne Gregory, ktorý je tak trochu arogantný a nikto nevie za akú stranu vlastne hrá. Úprimne povedané Gregory mi ako postava vôbec nesadol a pri niektorých častiach s ním som sa nudila. Veľmi však oceňujem ako nám Nina rozpráva celý príbeh. 

Zoznámite sa s viacerými postavami, ktoré rozprávajú príbeh zo svojho uhľa pohľadu a to sa mi neuveriteľne páčilo. Môžete si vybrať koho budete mať radi a koho nie. Spoznáte bližšie charakter každej hlavnejšej postavy, myšlienky a aj minulosť postáv. Na tomto si autorka dala záležať a ja to veľmi oceňujem.

Ďalším veľkým plus je, že tento príbeh vôbec nie je typická lovestory. Opäť som bola prekvapená tým ako sa dej vyvíjal. Niekedy ste vedeli predvídať čo sa stane a odrazu ste nemali tušenie čo môže ešte prísť. Veľmi netypický bol koniec. Čakala som, že celý príbeh skončí úplne inak ale neskončil. Koniec sa mi však veľmi páčil a bola som spokojná. Prekvapil a zaujal.

Tento príbeh odporúčam všetkých milovníkom fantasy, ktorý chcú niečo nové a nenáročné. Nebaví vás stále čítať o vlkolakoch, upíroch, anjeloch a tak ďalej.  Nech sa páčiť je tu kniha, ktorá ponúka úplne nový neprebádaný svet, ktorý určte stojí za povšimnutie a ja si myslím, že svojich fanúšikov si určite nájde.

Hodnotenie: *** a pol

Recenzoval: Vera Paradis
http://fashion-paradis.blogspot.sk

Čierna schránka

Pýtate sa kto to je? Lucidín je človek, ktorý sa narodil pod šťastnou hviezdou a má čokoľvek, čo si zamanie. Vďaka svojim schopnostiam spozná muža, ktorý je rovnaký ako ona. Ale predsta je rozdielny, tají pred ňou viac než čierna schránka toho najhoršieho z nich. Hra, ktorá sa točí okolo nej, je nepríjemne nebezpečná. Komu možno veriť? Svetlo však prichádza aj v tej poslednej chvíli.

Čierna schránka je prvotina mladej a určite veľmi nádejnej slovenskej autorky Niny Protušovej. Do povedomia sa dostala vďaka literárnej súťaži Mám talent, kde bodovala v žánri sci-fi & fantasy, aj keď sa jej nepodarilo vyhrať. Zaujal však originálny námet, kde sú čítateľom predstavení lucidíni. Čiže nám ukázala niečo úplne nové, čo v žiadnej knihe ešte nebolo a naplno prejavila svoju fantáziu. Kniha môže veľmi zaujať, obzvlášť mladého čitateľa, ten skúsenejší si môže, ale i nemusí prísť na svoje. Dej príbehu by totiž mohol byť viacej prepracovaný a akčnejší. Dokonca môže pôsobiť až plytko či nezáživne. Druhá polovica a koniec mi prišli lepšie a viac čitateľnejšie. Viac sa vyvinuli postavy a dej nabral na obrátkach. 

V príbehu nájdete mnoho postáv, z ktorých sú niektoré vážne zaujímavé, iné však veľmi ovplyvniteľné, naivné či plytké. Medzi moje obľúbené sa zaradil napríklad Dean. V prvej polovici bol spomenutý veľmi málo, ale na konci zohral svoju úlohu a dokázal, že je odvážny, sebavedomý a nadaný. Ďalšou pre mňa skvelou kladnou postavou bol Fred. Ten dodal knihe hlavne vtip, ale aj bola to aj príjemná a priateľská postava. Hlavná postava Marisa sa mi zo začiatku páčila, pôsobila nezávisle a inteligentne. Takto som ju brala približne tri štvrtiny knihy, potom sa z nej stala naivná a a veľmi ľahko ovládateľná mladá žena. V týchto častiach vyzerala naivne a hlúpo, čo mi bolo veľmi ľúto, lebo bolo zmenené to, čo sa mi na nej najviac páčilo. Gregory sa mi páčil, ale svojimi činmi, hlavne v úplnom závere, ma veľmi sklamal. Stephan tam bol iba chvíľku, ale obľúbila som si ho ďaleko viac. Postavy preto môžem zhodnotiť ako zaujímavý zhluk charakterov, z ktorých niektoré príbeh len zlepšovali, ako niektoré ho skôr kazili. 

Túto knihu môžem zhodnotiť ako zaujímavú prvotinu. Určite si nájde čitateľov, ktorých zaujme a nebudú sa môcť od nej odtrhnúť. Nájdu sa v nej však mnohé štylistické chyby či hluché miesta. Kritický čitateľ by rozhodne našiel mnohé nedostatky. Pre mladších čitateľov alebo tínedžerov to môže byť skvelá oddychovka. Musím však pochváliť autorku, keďže je veľmi mladučká, je to skvelé ako príbeh premyslela. Nie je zbytočne rozťahaný a všetko je na svojom mieste. Vidím tam skôr štylistické chyby, ktoré pri intenzívnom písaní v budúcnosti isto zmiznú. Sú to však veci, ktoré sa mi veľmi páčili a preto som si knihu nakoniec užila. Napríklad je skvelé, že celý príbeh je vsunutý do jedného zväzku a nie je rozťahaný do zbytočných ság, ako to mnohokrát býva. Preto knihu odporúčam, hlavne vďaka námetu a čo nenáročný čitateľ určite ocení. 

Hodnotenie: ***

Recenzoval: Christine
http://our-universe-of-books.blogspot.sk

Čierna schránka

Nedokáže sa zmieriť s tým, čím sa stala. Lucidínkou. Postupne spoznáva všetky možnosti svojich nových schopností a taktiež, že akákoľvek moc má aj svoje temné úskalia.

Na Slovensku je raritou, ak sa na knižnom trhu objaví fantasy kniha napísaná slovenskou autorkou alebo autorom. Nina Protušová si pre svoju prvú knihu vybrala naozaj zaujímavý námet, avšak pre mňa táto kniha má veľmi ďaleko od skvelého diela. Čierna schránka je jej prvotinou a skutočne to na nej cítiť. Miestami sa dej vliekol a ja som bojovala s nutkaním pretáčať strany a dostať sa k zaujímavejším pasážam. Pre mňa je kniha sklamaním, ale som presvedčená, že si nájde svoj okruh čitateľov.

Do knihy som sa púšťala s obrovskými očakávaniami, pretože mám rada knihy slovenských autorov a keď sa mi nejaká zapáči, hneď po nej siahnem. Preto som sa rozhodla prečítať si príbeh mladučkej slovenskej autorky. Úvod je veľmi pozvoľný. Marisa sa správa ako bežné dievča a nič nenasvedčuje tomu, že by mohla mat nejaké nadprirodzene schopnosti. Po asi sto stranách som dúfala, že sa príbeh konečne rozbehne, avšak nestalo sa tak. Veľmi mi prekážala absencia akcie a okamihov, ktoré by mi vyrazili dych. Po prečítaní knihy som sa zamyslela nad príbehom, a prvá myšlienka, čo mi napadla bola: “ved v tej knihe sa poriadne nič nestalo!”

Nápad s lucidným snívaním je naozaj skvelý. Očakávala som, že sa ho autorka poriadne zhostí, avšak dúfala som márne. Sama by som z knihy niektoré scény vymazala a nahradila ich napínavými, akčnými scénami, ktoré by vzbudili v čitateľovi očakávanie, čo bude ďalej. Takto som knihu odkladala po každej kapitole, pretože autorka ma nedokázala zaujať a príbeh ma nebavil. Kniha má obrovský potenciál, ktorý bohužiaľ autorka nevyužila. Možno ak by ešte počkala a prepracovala svoj príbeh, určite by mu to len prospelo. Takto som knihu ohodnotila veľmi nízkym hodnotením. Tak veľmi som chcela, aby sa mi kniha páčila, ale všetko bolo proti tomu.

Okrem už spomenutého, obrovským kameňom úrazu boli pre mňa postavy. Boli plytké, povrchné a zlievali sa mi dokopy. Akoby autorka nedokázala odlíšiť ich charaktery a tak som mala pocit, že sú všetci rovnakí. Niektoré postavy sa mi zdali úplne zbytočné. Sliediči nerobili nič iné, len plánovali. Predstavovala som si, ako sa vydajú na lov lucidínov, avšak toto zostalo len mojím zbožným želaním.

Hlavná hrdinka mi počas celej knihy prekážala. Ku koncu som nechápala jej rozhodnutia a tak som nad ňou len krútila hlavou, či je naozaj taká hlúpa, ako sa zdá. Nechá sebou manipulovať a je maximálne naivná. Akoby mala klapky na očiach a neprijme nikoho pravdu len tú svoju, aj keď to znamená, že sa popáli. Skutočne som si ju nedokázala obľúbiť a tak isto žiadnu inú postavu. Ich osudy mi boli ukradnuté a ani záver vo mne nevyvolal žiadne emócie Autorka sa snažila navodiť smutnú atmosféru, mnou to ani nehlo.

Záver mi prišiel zvláštny a po pretočení poslednej stránky som si povedala: “toto je všetko?” Od knihy som očakávala veľa a dostala som minimum toho, čo som si pod príbehom predstavila, keď som si prečítala anotáciu. Som presvedčená, že kniha si nájde svojich čitateľov, avšak pre mňa je obrovským sklamaním.

Hoci jedno sa musí autorke nechať a to jej štýl písania, ktorý ma hnal vpred, aby som knihu dočítala. Ak by autorka na sebe popracovala, určite by vytvorila príbeh, ktorý by ulahodil širokej škále čitateľov.

Suma sumárum, príbeh ma sprvoti zaujal, ale moje nadšenie odpadlo, keď som prečítala niekoľko desiatok strán. Knihu by som odporučila skôr menej náročným čitateľom, ktorý tento príbeh ocenia.

Hodnotenie: **

Recenzoval: Sue
http://secretworldofdeepsoul.delicate-flower.com

Čierna schránka

Pravdaže, ja som nebola výnimka a tiež som knihu strašne očakávala. Aby som si skrátila čakanie, rozhodla som s autorkou urobiť rozhovor. Je to veľmi milé  a úžasné dievča a tak som si paradoxne myslela, že taká bude aj jej hlavná hrdinka. Uf, aká chyba, ale k tomu sa ešte dostanem. Pravdou je, že som mala od knihy veľké očakávania, ktoré by sa boli naplnili nebyť hlavnej hrdinky. Okrem nej mi na knihe nič neprekážalo a musím povedať, že autorka má poriadnu fantáziu (čo sa v dnešnej dobe naozaj cení!). Okrem toho sa mi neskutočne páči obálka. Milujem lapače snov, pár mi ich visí aj v izbe a myslím, že to ku knihe presne pasuje (a okrem toho to vyzerá krásne na poličke).

"Fawn pridala do kroku a Mary nechala za sebou s vyjaveným výrazom na tvári."

Kniha zachytáva príbeh lucidínov (vyvolených), ktorých prezývajú narodení pod šťastnou hviezdou. Môžu mať totiž všetko, čo len chcú, ísť hocikam, manipulovať s ľuďmi, ich život predstavuje krásny sen. Hlavná hrdinka Marisa taktiež patrí medzi šťastlivcom, no už čoskor pochopí, že sa vôbec nejedná o takí dokonalý život ako si predstavovala. Nespôsobí záujem iba u tajomného Gregoryho, ale aj u Daphne, odpornej sliedičky, ktorá bude chcie získať jej schopnosti.

Príbeh bol strašne originálny a mal neskutočne veľký potenciál. Autorka vytvorila úplne niečo nové, lucidínov, ktorých len tak v nejakej knihe nenájdete. Páčilo sa mi, že mali rôzne schopnosti a že po nich išli Sliediči, záporné postavy, medzi ktoré patrila napríklad už spomínaná Daphne. Trochu mi to celé prišlo ako keby som sa ocitla v nejakej rozprávke, kde na jednej strane stojí krásny princ a jeho milá a na druhej hnusná bosorka s bradavicami, ktorá ich chce zničiť. Miestami som autorka podozrievala, že sa nechala inšpirovať práve klasickými príbehmi, ktoré každý z nás pozná z detstva. Ako príklad ma napadá Marisin dom, ktorý ona sama vymaľovala a ktorí zdobia tie najrôznejšie motívy nedávajúce žiadny zmysel. No dali by ste si tak vymaľovať dom v skutočnom živote? Určite nie, skôr v tom nereálnom. Celkovo však mal dej strašne pomalý spád, pretože sa v knihe nachádzalo až príliš veľa opisov. Naozaj nemám rada všetky tie myšlienkové pochody, ktoré postavám bežia v hlave a bolo ich proste veľa. Miestami mi prišli strašne silené, ako by mali knihu len predĺžiť, aby mala viac strán. A to úplne zbytočne. Rozhodne by som pár (desiatok) viet z knihy vyškrtala a hneď by sa čítala oveľa lepšie. Páčil sa mi však typ rozprávania. Kniha (našťastie) nebola vyrozprávaná iba z Marisinho pohľadu ale z mnohých iných. Niektorým čitateľom to môže prísť chaotické, keďže sa dej takto ťažšie sleduje, no ja som si na to po čase vznikla a dokonca mi to prišlo ako veľké pozitívum. 

"Dúfala, že to znelo dostatočne nenútene. Vo vnútri si to však vychutnávala. Už o chvíľu všetko praskne, už o chvíľu bude triumfovať. V živote sa necítila tak povznesene."

Najhoršou vecou na celej knihe bola hlavná hrdinka. Bože tá Marisa to bola taká hlupaňa, že mám kvôli nej jednu stranu hlavy plešatú! Pozám už len jednu hrdinku, ktorá mi takto strašne liezla na nervy (ak by vás to zaujímalo je to tá blbkazo série Pád od Lauren). Naozaj som si myslela, že sa autori už aspoň trošku poučili a  že hlavné hrdinky hádam po všetkých tých kritikách od čitateľov budú mať v hlave aspoň dačo. Zjavne som sa mýlila. Vážne nechápem, prečo aj Marisa bola jeden z tých typov, ktorí by potreboval prefackať. Bola naivná, robila nezmyselné rozhodnutia, hovorila ako strašne hádky nemá rada, no pritom sa v nich vyžívala, no proste katastrofa. Zo začiatku som ju ešte vedela zniesť, no po čase mi neskutočne liezla na nervy, dokonca viac ako Daphne. Obrovskou náplasťou na rany však bol Gregory. Nebol typický sladký hrdina, ani žiadny princ na bielom koni, no bol najvydarenejšou postavou. Stál si pevne za svojím, nemrnčal kvôli láske a išiel si za svojim. Strašne som si ho obľúbila a určite sa zaradil medzi najlepšie mužské postavy!

Za najväčšie pozitíva celej knihy považujem originalitu, autorkinu fantáziu, to že mala všetko do úplných detailov premyslené a hlavne, že sa vedela zorientovať v tom množstve postáv. Niekedy som ani nevedela určiť či sa jedná o hlavné alebo vedľajšie postavy, lebo všetky sa na scéne mihli dosť veľakrát a prispievali postupne do deja. Kniha rozhodne nie je nabitá ani akciou, čo mne ale vôbec nevadilo. Taktiež mi neprekážalo ani to, že sa v knihe nevyskytovali nejaké dych vyrážajúce scény. Tak nejako som očakávala, že sa bude jednať skôr o oddychovku ako o nejaký mega napínavý príbeh. Kniha obsahovala aj nejaké tie humorné scénky, no podľa mňa išlo skôr o také vtípky medzi postavami, ktorým každý čitateľ asi neporozumie (ja sama som im tiež miestami nerozumela a len som pozerala, že toto je to vtipné? Našťastie mala podobné pocity aj Lynn a ja som nepripadala ako úplný blázon). Prišlo mi však zábavné ako sa postavy stále usmievali, škerili, dokonca som ich podozrievala, že si dačo šľahli. Aj vďaka tomuto som z celého príbehu nakoniec mala pocit, ako by sa jednalo o nejakú vtipnú humoresku. Väčšina z negatív, ktoré som vymenovala bola podľa mňa spôsobená aj tým, že sa jedná o jej prvotinu. Keďže v rozhovore prezradila, že chystá aj ďalšie knihy, pevne verím, že budú ešte lepšie a že sa týmto (školáckym ) chybám vyvaruje.

"Pretože iba jedno jediné bolo preňho dôležitejšie ako pomsta. 
Nájsť jaskyňu duší." 

Knihe by som nakoniec udelila 3 lajky. veľmi ma mrzí, že som nemohla dať, no je pravda, že tam proste Marisa a opisy veľa skazili. Pevne však verím, že sa autorka posnaží pri ďalšej knihe viac a že jej budem môcť dať plné hodnotenie. Do Čiernej schránky by ste sa však určite mali pustiť, je to veľmi príjemná a milá oddychovka, ktorá sa vám možno zapáči ešte viac ako mne. A okrem toho sa nestáva často, že by u nás vyšla fantasy kniha od našej slovenskej autorky.

Hodnotenie: ***

Recenzoval: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk

Marisa všetky domáce rituály dodržuje len zo slušnosti a v nadprirodzeno ani trochu neverí. Nanešťastie, nadprirodzeno verí v Marisu.

Ukáže sa, že Marisa patrí k takzvaným "lucidínom", čo sú ľudia, pre ktorých je život jeden veľký lucídny svet. Lietanie? Mágia? Premiestňovanie? Želaj si, čo chceš a realita sa prispôsobí.

Aby to nebolo také jednoduché, striehnu na lucidínov vražední lovci, ktorí sú voči ich schopnostiam imúnni. A veľký háčik, ktorý to má? Šéfovia tých z Londýna sú Marisini rodičia.

Marisa teda musí utiecť, naučiť sa o svojich schopnostiach, spoznať úplne úžasného chalana a... prežiť?

Môžete si v tomto momente vziať do ruky zoznam a urobiť kvačku ku všetkému, čo potrebujete na paranormálnu romantiku: máme tu mladú hrdinku, ktorá náhle získa úžasné schopnosti, máme tu nebezpečenstvo, máme tu lásku. Z Čiernej schránky sa mohol ľahko stať ďalší Pád, Zavrhnutý, Dcéra dymu a kosti alebo čokoľvek v tomto štýle.

Dobrá správa: nestal sa.
Zlá správa: nestal sa.

Zobuďte sa zo sna

Prvých 50 strán z Čiernej schránky fičí. Je predvídateľných až strach (tajomné udalosti, veľké odhalenie, spoznanie ďalších lucidínov...), ale má iskru. Číta sa dobre. Dialógy nie sú príliš strojené. Nápad s lucídnymi snami je zaujímavý. Ak by autorka v tomto štýle pokračovala, dostala by som možno niečo tisíckrát videné, ale stále zábavné.

Problém je, že potom dôjde autorke dych. Akoby od momentu, keď sa Marisa stane lucidínkou, nemala pre jej dejovú líniu nič pripravené. A tak sa namiesto toho pozrieme na vedľajšie postavy. Čo takto začať písať z pohľadu niektorej z nich? A čo tak trochu minulosti? Čo tak životný príbeh niekoho úplne iného? Skvelé tempo z úvodu sa spomalilo tak, že som skoro tretinu knihy stála na mieste. A nudila sa.

Okolo strany 200 som si uvedomila, že Marisa a lovci z príbehu takmer zmizli. Ostala šialene zamotaná a nezaujímavá spleť rodinných a ľúbostných drám vedľajších postáv. Autorka sa (viac-menej vydarene) snaží neskĺznuť do veľkých klišé a preto sa moje proroctvo o ružovej romantike našťastie nevyplní... To, čo však dostanete, je ako alternatíva možno ešte horšie.

Alebo snívajte ďalej
Pri akomkoľvek debute platí, že koniec knihy je napísaný výraznejšie lepšie ako začiatok, ale tu je to presne naopak. Kniha je ku koncu čoraz viac kostrbatá, postavy nedostávajú dostatok miesta a všetky znejú rovnako, akčné scény sa vlečú... O nejakej spoločnosti, organizácii alebo pravidlách života lucidínoch, na ktoré som sa tešila najviac, sa dozviete len nutné minimum.

Na mnohých miestach sa mi autorkin štýl veľmi páčil, ale Čierna schránka ako celok zlyhala na tom, že hlavná línia je plná zbytočností a vyzerá ako vymýšľaná za pochodu. Netreba sa báť, že by to bola úplná katastrofa, ale som príliš zhýčkaná paranormálnymi knihami, ktoré to vedia lepšie. Ak ste aj vy, bude Čierna schránka sklamaním.

Ak si ale predsa budete chcieť knihu prečítať preto, že autorka je Slovenka a ste zvedaví, čo sa u nás dokáže vytvoriť, choďte do nej pre väčší pôžitok čo s najmenšími očakávaniami.

Recenzoval: Luu
http://luu-san.blogspot.sk