Muž menom Ove

Literárny a divadelný svet je plný mizantropov a mrzútov. So vznikom filmu sa ich okruh rozšíril o ďalších protagonistov. Prirodzene, mnohí sú čitateľom a divákom nesympatickí, a v mnohých prípadoch ich autori používajú ako zrkadlo namierené voči publiku. Ale aj spoločenstvo mrzútov má vo svojich radoch jednu špecifickú kategóriu, v ktorej sú zoskupení všetci tí, v ktorých drieme dobro.

Dobro, ktoré buď na povrch vychádza len vo výnimočných situáciách a je viditeľné len vyvolenými ľuďmi, alebo je zakonzervované na dlhý čas v ľade, roztápajúce sa pôsobením iných, ktorí si k takto inak dobrým ľuďom nájdu cestu aj napriek obranným valom, ktoré je nutné prekonávať.

Milou a skutočne vtipnou verziou takéhoto ľudského príbehu je švédsky román Muž menom Ove aleboSmutnosmiešne rozprávanie o láske, neporiadnych susedoch, kvalitnom náradí a aute značky Saab. Počas čítania tohto príbehu sa mi vynárali impresie na v podobnom duchu nesúci sa román Jonasa Jonassona Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol, ktorý akoby bol skrížený s filmom Tak dobre, ako sa len dá s Jackom Nicholsonom v hlavnej úlohe, pričom následne som zistil, že takéto prirovnania uvádzajú aj anotácie kníhkupcov.

Pravdupovediac, pred pár dňami som ani netušil, že takáto kniha existuje, že tento Backmanov román preložili už do dvadsiatich piatich jazykov, a že sa pripravuje aj filmové spracovanie, ktoré by podľa mňa mohlo mať potenciál francúzskej komediálnej drámy Nedotknuteľní, ak ho samozrejme tvorcovia neodfláknu tak, ako sa to stalo v prípade filmovej adaptácie 100 ročného starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Áno až taká vtipná, poučná a inšpiratívna táto knižka je.

Hlavným hrdinom príbehu je Ove, päťdesiatdeväťročný Švéd, verný jednej žene, práci a aj jednej značke auta. Nemá rád zmeny, je šetrný, v spotrebiteľskom a aj spoločenskom správaní sa správa konzervatívne, dodržuje pravidlá a od okolitého sveta nechce nič viac, len aby zákony dodržiavali aj všetci ostatní. Najhoršou vetou v Oveho živote je: Batérie nie sú v cene, a ak by sa malo niečo vytesať na Oveho náhrobok, potom rozhodne veta: Celý život šetril palivom.

No svet s Ovem nemieni súhlasiť. Mení sa, modernizuje sa, rozvrstvuje sa, stáva sa čoraz viac komplikovaným, a tým aj nepochopiteľným. Lebo všade navôkol je svet, v ktorom sa všetko vyraďuje, skôr než sa to opotrebuje a celá krajina je na nohách a tlieska faktu, že už nikto nič neurobí poriadne.

On je však mužom z inej generácie. Chlap ako on totižto potrebuje na život iba základné veci. Strechu nad hlavou, tichú ulicu, overenú značku auta a ženu, ktorej by mohli byť verný. Ďalej prácu, kde si plní úlohy a dom, v ktorom sa pravidelne niečo pokazí, takže stále je čo opravovať. Ove prosto patrí do generácie, v ktorej sa ľudia posudzovali ešte podľa práce a nie podľa rečí o nej.

Tretinu storočia prežil na tom istom pracovisku, no vedenie firmy si zrazu zmyslí, že jeho miesto je na striedačke, z ktorej na hraciu plochu už niet návratu. Ove však netúži po nadbytočnosti, necíti sa byť starým a pohŕda tými, ktorí celý svoj aktívny život túžia iba po dôchodku.

Frflošom bol asi odjakživa, no po smrti manželky a strate zamestnania sa z neho stal vyslovene zatrpknutý samotár, vykonávajúci funkciu samozvaného strážcu poriadku obytnej štvrte, v ktorej žije, nerozpakujúci sa poukazovať na chyby a porušovanie pravidiel ostatných spoluobčanov. Pomaly stráca zmysel života, plánuje samovraždu, no svet sa našťastie aj v týchto momentoch proti nemu spikne, lebo veď podľa Oveho moderná spoločnosť už nie schopná vyrobiť ani len poriadne lano, na ktoré sa je možné obesiť.

Skutočným dôvodom jeho unikania pred vlastnými samovražednými náladami a pokusmi je však paradoxne svet osídlený ľuďmi, susedmi a priateľmi, ktorí si k nemu nachádzajú cestu. Podľa Oveho mu však práve oni bránia spokojne zomrieť, pričom ho ešte viac privádzajú na pokraj šialenstva a samovraždy. Je to však len jeho mizantropický vzdor, ktorý sa ako v každej dobrej tragikomédii prirodzene zvrtne k dôvodu na život. Napriek tomu Oveho príbeh nie je žiadna melodramatická limonáda, čo si s určitosťou uvedomí každý čitateľ, ktorý sa sám dostáva do veku frflošov.

Okrem iného na tejto svižnej próze oceňujem, ako sa autorovi aj napriek mladému veku podarilo verne zachytiť vyrovnávanie sa človeka so starnutím, ako dokázal medzi komediálne pasáže vtesnať úvahy o smútku muža neschopného sa vyrovnať so stratou celoživotnej partnerky, ktorá bola všetkými farbami jeho čierno-bieleho videnia sveta. Na pomedzí tohto realistického ľudského príbehu sa však Backmanovi podarilo ešte aj niečo navyše, a to nastaviť zrkadlo nám a našej súčasnosti, hoci tá naša slovenská je pravdepodobne ešte smutnosmiešnejšia, ako tá švédska.

Fredrik Backman: Muž menom Ove (Smutnosmiešne rozprávanie o láske, neporiadnych susedoch, kvalitnom náradí a aute značky Saab),  Vydavateľstvo: Ikar, 2015, Preklad: Mária Bratová

Recenzoval: Jozef Kuric

https://dennikn.sk/blog/muz-menom-love/

Ove je opustený starší pán, ktorého som si moc neobľúbila. Mám rada postavy, ktorým všetko prekáža, ale žiaľ Ove mi nesadol a tak isto ani ostatné postavy. Napriek tomu, postavy by som asi nemenila. Boli vykreslené dobré a autor ich také určite chcel mať. Len nie každému sadnú. Niektorí spájajú knihu so Storočným starčekom. Podľa mňa je v určitom smere podobná, ale Storočný starček zažíval dobrodružstvo a Ove ani moc nie. 


,,Ľudia vždy tvrdili, že Ove vidí svet iba čierno a bielo. Ona však bola farba. Bola preňho všetkými farbami."


V knihe sa strieda prítomnosť s minulosťou. Minulosť som si moc neobľúbila, občas má zaujala, ale vo väčšine prípadov nie. Zato prítomnosť bola celkom fajn. Autor používal jednoduché slová, ale mne to prišlo celé nudné a musela som sa nútiť aby som dočítala túto knihu. Ešte dnes (streda), keď som ju dočítavala, zaspala som. Pri väčšine kníh sa mi to nestáva, maximálne večer, keď som už fakt unavená. 

,,V živote každého muža nastane okamih, keď sa rozhoduje, akým človekom sa chce stať. Či si nechá skákať po hlave, alebo nie."

Kniha má dobré hodnotenia. Väčšinou okolo štyroch až piatich hviezdičkách. Takže pokiaľ o knihe rozmýšľate a teraz som vás odradila, asi by som to nevzdávala. Pokiaľ ste čítali už spomínaného Storočného starčeka, môže sa vám páčiť aj táto kniha. Ja sa dlhu dobu budem takýmto knihám vyhýbať, pretože pravdepodobne už mám dosť kníh s touto témou. 

,,Keby sa ho niekto opýtal, povedal by, že kým nespoznal Sonju, vlastne ani nežil. A po jej odchode už vôbec nie."

V knihe boli často pekné myšlienky, ktoré sa mi páčili. A tak som si tie myšlienky zaznačila lepiacimi papierikmi. Keď som bola asi v polovici knihy, mala som ich tam nalepených približne osem. Obálka knihy je celkom pekná, ale viac sa mi páči z druhej strany. 

Dlho som rozmýšľala nad hodnotením. Kniha nebola zlá, ale ani ma nezaujala. Nakoniec som sa rozhodla pre tri body z piatich. Žiaľ má nenadchol tak ako ostatných. 

Pokiaľ máte chuť na jednoduchý príbeh o pánovi menom Ove, môžte si knihu kúpiť napríklad tu. 

Recenzovala Kristína Dudziaková.

http://booksmakesenseofmylife.blogspot.sk/2015/06/muz-menom-ove-fredrik-backman.html

Lebo toto je svet, v ktorom sa všetko vyraďuje, skôr než sa to opotrebuje. A celá krajina je na nohách a tlieska faktu, že už nikto nič neurobí poriadne. Búrlivo oslavuje priemernosť. Nikto nevie vymeniť pneumatiku. Nainštalovať regulátor svetla. Lepiť obklady. Vytmeliť stenu. Zacúvať s prívesom. Stáť si za slovom. Toto všetko sú schopnosti, ktoré stratili význam.

Presne o tomto sa zvykol rozprávať so svojou manželkou Ove, môj nový hrdina. Možno ste na tú knižku už narazili – Muž menom Ove od švédskeho autora Fredrika Backmana. Musím priznať, že prvých niekoľko desiatok strán som bol zmätený: to bude stále tak hundrať? 
No čítal som ďalej a čoraz viac som si príbeh užíval a vychutnával. A po zatvorení knihy som dostal chuť niekomu ju odporučiť so slovami – toto si fakt musíš prečítať!

Ove je zvláštny hrdina. Uhundraný, nevrlý, nie príliš príjemný...no postupne zisťujete, prečo je taký a že sa v jeho vnútri skrýva oveľa viac. Minimálne väčšie srdce, ako sa na prvý pohľad zdá. A je vám čoraz sympatickejší.
O knihe Muž menom Ove by som vedel písať do aleluja, ale oveľa lepšie bude, ak si prečítate pár mojich obľúbených úryvkov a hlášok z tohto príbehu. Verím, že budete dobre baviť.
A keď sa vám budú páčiť, začítajte sa do prvých strán)

***

„Vy ste vždy taký namosúrený?“ so záujmom sa spýtala Parvaneh. 
Ove sa urazil. „Dopekla, nie som namosúrený!“
„Tak teda trochu nepríjemný.“
„Nie som ani nepríjemný!“
„No dobre, dobre. Vaše slová znejú ako pohladkanie, naozaj,“ vyhlásila. 

*

Všetci ľudia sú v podstate časoví optimisti. Veria, že na všetko majú dostatok času, aj na iných ľudí. Dosť času, aby im niečo povedali. No a potom sa čosi prihodí, všetko sa zmení a odrazu je neskoro naháňať zajaca po poli.  

*

„Pekný deň,“ bodro zakričal muž spoza plexiskla. 
„To sa ešte len uvidí,“ zahundral Ove.

*

Ľudia vždy tvrdili, že Ove je „zatrpknutý“. Dofrasa, ale veď on nie je zatrpknutý! Ibaže sa na svet okolo seba nevyciera šťastne ako tichý blázon. Vari ho preto hneď treba pokladať za zločinca? To si teda Ove naozaj nemyslí. No ak muž pochová jedinú osobu, ktorá mu rozumela, niečo sa v ňom zlomí. A takúto ranu nezahojí ani čas. 

*

Vždy mu hovorila, že ak nemá kravatu, gombík pri krku si môže nechať odopnutý, na čo Ove zakaždým odpovedal, aby si uvedomila, že on „nie je grécky plážový predavač slnečníkov“, a pozapínal si košeľu.

*

 „Dnes v noci nasneží,“ povedal Ove. 
V správach to síce popierali, no Ove vždy tvrdil, že práve to je najistejší spôsob, ako zistiť, čo sa stane naozaj.
Peklo je nič proti potrebám tehotnej ženy.
„Akustický parkovací senzor, parkovací asistent, kamery a podobné kraviny! Chlap, ktorý toto všetko potrebuje, aby zacúval, nech sa pod zem prepadnem, ak má nárok na auto s prívesom!“ 

*

Ove patrí k ľuďom, ktorí sú presvedčení, že ak netušia, kadiaľ treba ísť, jednoducho pokračujú v ceste, lebo tá sa im skôr či neskôr určite prispôsobí.
Keby sa ho niekto opýtal, povedal by, že kým nespoznal Sonju, vlastne ani nežil. A po jej odchode už vôbec nie.

*

„No nie, nie... a nemôžete ho odviezť sama? Na tom vašom malom japonskom šijacom stroji, na ktorom ste sa viezli minule,“ pokúsil sa zaprotestovať. 
„Nemám vodičský,“ odvetila a zotrela si krv z pery. 
„Akože nemáte?“ čudoval sa Ove, akoby nepochopil jediné slovo. 
Znova netrpezlivo vzdychla. 
„Jednoducho ho nemám, čo je na tom také nepochopiteľné?“
„Koľko máte vlastne rokov?“ spýtal sa ohúrený Ove.  
„Tridsať,“ hlesla rýchlo. 
„TRIDSAŤ? A nemáte vodičské oprávnenie? Ste chorá alebo čo?“

*

„Istý múdry človek povedal, že najlepší muži sa rodia zo svojich chýb a nakoniec sú ešte lepší, než keby nikdy nechybili.“

*

„Všetci ľudia chcú mať hodnotný život, ale každý človek vyznáva iné hodnoty.“

*

Ove nemal rád zbytočné reči. Pochopil však, že v súčasnosti sa to pokladá priam za charakterovú chybu. Lebo teraz by mal každý vedieť trkotať s ktorýmkoľvek radorečným cvokom, čo sa mihne v jeho blízkosti, lebo vraj „sa to tak patrí“. Lenže Ove ani netušil, ako sa to robí.

*

Ove zabodol lopatu do snehu. 
Trvalo mu pätnásť minút, kým vyčistil chodníček medzi domom a dielňou. Lebo to robil starostlivo. Rovné línie a zarovnané okraje. Dnes už ľudia ani sneh neodhadzujú poriadne. Teraz si nanajvýš odmetú cestičku a sneh hádžu, kam príde. Akoby v živote bolo dôležité iba jedno – predrať sa dopredu.

***

A napokon moja najobľúbenejšia veta z knihy Muž menom Ove:
Na odohnanie tieňa stačí jedinký slnečný lúč.
 

Ak vás Ove zaujal, prečítajte si prvé strany.

"Ove dovŕšil päťdesiatdeväť rokov. Je to muž pevných zásad, neochvejných princípov a nemenných pravidiel – a večne nevrlý, zatrpknutý frfloš, v ktorom len ťažko odhalíte dobré srdce." Práve preto o ňom chcete čítať. Je zábavný  a svojský. Hoci by ste mu niekedy najradšej vrazili.

"Milovaná žena mu umrela, stal sa z neho samotár a pomaly stráca zmysel života." Aby vám malo čo priebežne lámať srdce. Aspoň trošku. Po kúskoch.

"Kedysi býval predsedom spoločenstva vlastníkov domov, ale vystriedali ho už pred niekoľkými rokmi – čo on sám považuje za obyčajný puč. Rozhodne mu to však nezabránilo vykonávať funkciu strážcu poriadku. Samozvaného.

Keď sa do domu naproti prisťahujú mladí hluční susedia a namiesto pozdravu sa im len tak mimochodom podarí nacúvať do Oveho poštovej schránky, a ešte k tomu japonským autom, spustí sa kolotoč nečakaných udalostí." V ktorom sa dokonale spoja už spomínaná jedinečnosť, zábava a smútok.

"Začína sa príbeh o prekvapujúcom priateľstve, túlavom kocúrovi a najmä o tom, ako sa ľuďom, ktorí sa s Ovem stretnú, zmení život." Vidíte, kocúr! A ako oni zmenia život jemu. Skrátka na vás čaká príbeh, ktorý má potenciál vás maximálne osloviť alebo nechať úplne chladnými. Mňa oslovil, ale to ste si už zrejme domysleli.

Je jasné, že teenagerom sa môže páčiť literatúra pre dospelých a dospelí môžu nadšene hltať príbehy pre mladých... No je tu ešte jedna špecifická kategória akýchsi nadčasových kníh, v ktorej len minimálne záleží na veku hlavných hrdinov či žánrovej preferencii čitateľa, jednoducho stoja za prečítanie. Práve do tejto kategórie podľa mňa patrí Muž menom Ove.

Fredrik Backman sa rozhodol Oveho príbeh podať ľahko čitateľným, pútavým a zároveň osobitým štýlom. Už na úvodných stranách sa dá postrehnúť trpko-sladká atmosféra celej knihy a jej nevtieravý svojský humor. Trúfam si povedať, že pokiaľ vás oslovia úvodné strany, bude sa vám páčiť celý príbeh.

Čo sa týka deja, v knihe sa striedajú spomienky na Oveho predchádzajúci život a pomaly vytvárajú pestrú mozaiku, ktorá nám postupne objasňuje i niektoré jeho súčasné činy či rozhodnutia. Okrem Oveho osudu sledujeme do istej miery tiež osudy jeho susedov, o rozmanité postavy teda nie je núdza. Kniha síce nie je typicky akčná a myslím, že nikto pri nej infarkt nedostane, nenudila som sa však ani najmenej. Po celý čas som bola zvedavá, čo sa ešte dozviem a ako sa všetko vyrieši.

Hlavný hrdina Ove je rázny, jedinečný, protivný a... veľmi ľudský a uveriteľný. Nie vždy som s ním súhlasila, no autor urobil maximum preto, aby sa doňho čitateľ aspoň trochu vžil a pochopil ho... Rozhodne som si ho rýchlo obľúbila. V prepracovanosti nezaostávajú ani vedľajšie postavy, Fredrik Backman skrátka vie písať.

Pokiaľ si chcete prečítať jeden netypický a dobre vymyslený životný príbeh, ktorý vám dokáže vyčariť úsmev na tvári aj vohnať slzy do očí, Muž menom Ove je výborná voľba. Kniha netlačí na pílu, nejedná sa o prehnane náročné čítanie, no má svoje čaro a ponúka veľmi zaujímavý náhľad na svet okolo nás. Dávam jej 5 hviezdičiek a pripájam vrelé odporúčanie - skúste aspoň začať.

Recenzovala: Kristína Smolková
http://the-bookland.blogspot.sk/2015/06/fredrik-backman-muz-menom-ove.html

Švéd Jonas Jonasson spravil dieru do sveta najmä vďaka humorne ladenej knihe o storočnom starčekovi, na ktorej úspech nadviazal ďalším príbehom plným bizarností o africkej analfabetke. Ukázal čitateľom, že severania sú nielen majstrami kriminálok, ale že zároveň vedia ponúknuť aj kritický pohľad na spoločnosť cez jednoduché, ale pritom výrazné postavičky. Rovnaký fenomén sa týka aj jeho krajana Fredrika Backmana. Ten debutoval hneď dvoma románmi, pričom najmä jeden z nich - Muž menom Ove - mu priniesol širokú popularitu. Celý príbeh je zameraný na jednu osobu, jej charakter, vzťahy, životný štýl a postupnú zmenu k okoliu. Určite na to nezabudnete, autor vám to pripomenie v názve každej kapitoly. V tomto ohľade musím vyzdvihnúť obálku knihy - verne odráža ducha Oveho aj mozaiku jeho života - starý saab, jednouchého kocúra, náradie, výfukové plyny, ba dokonca aj modré oblečenie. Autor vytvoril komplexnú postavu, ktorá sa síce navonok tvári nevrlo a namrzene, ale ide o človeka pevných zásad a noriem. Skrýva svoje trápenie, no napokon sa začne opätovne rúcať múr, ktorý si okolo seba pred časom postavil...

"Ove si uvedomoval, že jej priatelia nechápu, prečo sa dobrovoľne rozhodla každé ráno sa budiť po jeho boku a prežívať s ním celý deň. Vlastne to nechápal ani on sám. Vyrobil jej knižnú policu, ktorú zaplnila knihami autorov, čo popísali hromady strán o citoch. Ove však rozumel iba veciam, ktoré videl a mohol sa ich dotknúť... Veciam, čo sa dali zakresliť na papier. Bol to muž čierno-bieleho videnia sveta. A ona bola farba. Bola preňho všetkými farbami."

Okolie ho považuje za starého hundroša. Jediná osoba, ktorá vedela preniknúť cez jeho škrupinu a vylúdiť mu na tvári úsmev, bola Sonja. Po jej skone Ove uvažuje nad rôznymi odchodmi - tabletky, slučka okolo krku, nadýchanie sa výfukových plynov... Lenže ako na potvoru sa v tom čase začne jeho plán rúcať. Do susedstva sa prisťahuje nemotorný chlap s manželkou Iránkou, ktorá sa nebojí Oveho jedovatého jazyka a dobre sa baví na jeho mrzutosti. Oveho kedysi dobrého priateľa - neskôr protivníka - skolí Alzheimer a hrozí mu umiestnenie v ústave. Okolo domu sa mu obšmieta znivočený kocúr a obaja spolu čelia fiflene odnaproti, ktorá ich neznáša aj s jej psom Princom. K tomu sa nabaľujú ďalšie rozmanité okolnosti a Ove jednoducho nemá čas ani v pokoji umrieť...

"... keď sa ho strážca parkoviska rozhodol pokutovať za to, že spochybnil platenie parkovacieho miesta pred nemocnicou, nikto sa nesmie čudovať, že naňho nakričal a nazval ho pajácom, čo sa hrá na policajta. Ove dobre vedel, že do nemocnice sa chodí umrieť. Podľa jeho názoru úplne stačí, že štát dostáva zaplatené za všetko, čo človek robí počas života. No ak má platiť parkovanie aj vo chvíli, keď má umrieť, to je už priveľa. Presne toto vysvetľoval aj strážcovi parkoviska. Lenže ten sa hneď začal oháňať blokovou pokutou. No a Parvaneh zasa začala vyvádzať, že ona to zaplatí. Akoby v celej diskusii šlo jedine o PLATENIE! No jasné, ženy nikdy nechápu, keď ide o princíp."

Román Muž menom Ove je síce o jednom človeku, ale vypovedá o celej spoločnosti. O tom, čo je skutočne dôležité, ako pristupujeme k riešeniu problémov či o príšli rýchlom životnom tempe. Hlavný hrdina nie je spočiatku obzvlášť sympatický, ale postupne si vás získa práve tým, že sa na nič nehrá a dáva každému jasne najavo, čo si o ňom myslí. Do deja zasahujú aj retrospektívne kapitoly, kde Fredrik Backman objasňuje Oveho mladosť a jeho vzťah so Sonjou. Práve tieto kapitoly sa vyznačujú vysokou mierou ľudskosti a silných myšlienok. Súčasné rozprávanie zas oplýva humorom a uvedomením si, kam svet speje. Verím, že Ove si získa aj u nás množstvo priaznivcov a dočkáme sa prekladu aj ďalších autorových kníh.

Recenzoval Marek Zákopčan

http://www.marekzakopcan.sk/news/laskavy-humor-na-seversky-sposob-f-backman-muz-menom-ove/

O mužovi menom Ove som prvýkrát počula, keď bola táto kniha preložená do češtiny a vznikol okolo nej obrovský boom. Neskutočné množstvo ľudí túto knihu odporúčalo a musím priznať, že nalákali aj mňa. Keď som sa dozvedela o pripravovanom slovenskom preklade bola som nadšená a nevedela som sa dočkať vydania. Bola som neuveriteľne šťastná, keďže Ove ma nesklamal. Bolo úžasné čítanie, do ktorého som sa vedela ponoriť a neskutočne som si ho užila. Fredrik Backman má výborne vycibrený rozprávačský talent, ktorý vložil do tohto vynikajúceho románu. Mňa oslovil svojou unikátnosťou, humorom, nekonvenčnosťou a suverénnosťou. Užila som si ju, pobavila ma a rada sa k tejto knihe vrátim.

Keď sa zameriam na Oveho, je to typický dôchodca. Sporivý, kritizujúci a nikdy nie je s ničím spokojný. Tiež si ide vždy za svojim a odmieta sa prispôsobiť modernej dobe. Mňa svojimi postojmi, názormi a komickými situáciami zaujal. Pre neho to bolo normálne, no čitateľovi to príde vtipné, čo ja absolútne geniálne. Veľmi sa mi páčila myšlienka takéhoho človeka, lebo týchto ľudí nájdete v každej dedine či sídlisku. Tiež sa mi veľmi páčila premena takého človeka, ktorá je síce ťažká, ale predsa len možná. Oceňujem tiež zakomponovanie rodinky, ktorá zmenila jeho zmýšľanie a pohľad na svet, čo malo veľkú silu. 

Určite ste si všimli, že severská literatúra zažíva obrovský rozmach. Okrem mnohých detektívok si však miesto našiel aj uhundraný Ove, ktorého prirovnávajú k Storočnému starčekovi, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Toho som nečítala, ale Ove si ma získal a môžem ho vrelo odporúčať. Ak máte radi humorne orientované knihy, tento švédsky román je pre vás to pravé. Je to povinná jazda pre milovníkov Švédska, ktorí si túto knihu naozaj vychutnajú. Ak ste už náhodou Oveho čítali, nezúfajte. Autorovi vyšla v susednom Česku aj druhá kniha s názvom Babička pozdravuje a omlouvá se, ktorej sa veľmi sľubne darí a ja sa na ňu rovnako teším. Mimochodom Oveho sa čoskoro dočkáme aj na filmovom plátne!

Recenzovala: Kristína Poloncová
http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2015/07/recenzia-fredrik-backman-muz-menom-ove.html

Keď sa do domu naproti prisťahujú mladí hluční susedia a namiesto pozdravu sa im len tak mimochodom podarí nacúvať do Oveho poštovej schránky, a ešte k tomu japonským autom, spustí sa kolotoč nečakaných udalostí. Začína sa príbeh o prekvapujúcom priateľstve, túlavom kocúrovi a najmä o tom, ako sa ľuďom, ktorí sa s Ovem stretnú, zmení život.

***

Táto kniha ma zaujala ešte v dobe, keď vychádzala v Čechách. Anotácia znela veľmi lákavo, pretože mi pripomínala Storočného starčeka. Čo je tiež to, čo som od knihy očakávala. Podobne vtipný a absurdný príbeh so skvelým nápadom a pútavo napísaný.

Dostala som však niečo úplne iné.

Muž menom Ove bol naozaj zaujímavá postava a páčil sa mi. Bol síce ufrflaný a o svete a ľuďoch mal ešte nižšiu mienku ako ja, ale človek si ho musí obľúbiť. Drží sa svojich zásad a právd. To je obdivuhodné v dnešnom svete, aj keď len v knihe. 

Táto kniha má množstvo skvelých ohlasov, na Goodreads hodnotenie 4,32 pri vyše 14 000 čitateľoch a ja... ja budem opäť vyčnievať z davu. Ako inak, že. Výnimočne však knihu nepovažujem za zlú, to ani náhodou. Bola napísaná veľmi dobre. Len... skrátka mi nesadla. Čakala som niečo iné a nudila som sa. Možno keby od knihy neočakávam tak veľa, tak by to bolo lepšie. Absurdného humoru, či už skrátka humoru, som sa akosi nedostala. Niekedy sa síce stane, že mi kniha dá niečo iné, než čo očakávam, ale aj tak si to zamilujem. Túto? Tak po 50 stranách ma prestalo zaujímať, ako sa to skončí. Skrátka som sa nevedela začítať a nebavilo ma to.

Ale páčilo sa mi, že sa názov každej kapitoly začínal slovami Muž menom Ove... 

Mne kniha neprišla ničím výnimočná a úprimne dúfam, že Babička bude mnohonásobne lepšia. Anotácia znie naozaj dobre. A už viem, čo (ne)čakať. Knihám Jonasa Jonassona sa skrátka nevyrovná. 

Recenzovala: Martina Straková
http://books-mylife.blogspot.sk/2015/07/neobycajny-pribeh-muza-menom-ove-alebo.html