Eleanor a Park

Milá Rainbow Rowellová,

aj keď tvoje meno je ako dúha, mám pocit, že posledné minúty u mňa len pršalo, ale netráp sa. Bol to osviežujúci dážď a ja mám predsa dážď rada. Len by som potrebovala pochopiť niekoľko detailov ohľadom tvojej knihy - vieš, tej knihy, ktorá skončila tak zvláštne a ja mám pocit, že potrebujem niečo viac... definitívne. Niečo, čo by mi fakt povedalo, že to skončilo.

Teraz sa však môžem spoľahnúť na svoju fantáziu, že ten príbeh nejako dokončí za teba a že mi dá chabé odpovede a množstvo alternatív. Nemám rada alternatívy.

S pozdravom

tá, ktorá sa cíti tak, akoby ju niekto zradil.

Eleanor a Park je príbeh, ktorý mi proste ostane v mysli ešte poriadne dlho. Je to ten typ príbehu, pri ktorom si ohrýzate nechty a v noci sa vám nedá spať, pretože vás bolí hlava od množstva myšlienok. Prehrávate si v hlave všetky tie super hlášky alebo milé scény, ktoré sa vám páčili a tiež premýšľate nad tým, že aj keď sa kniha skončila... skončila tak otvorene a vy vlastne neviete, či sa máte tešiť alebo plakať, pretože vo vás vyvoláva zmätené pocity, ktoré však nemusia častokrát znamenať zlé.

Nezdvihol hlavu. Omotal si šatku okolo prstov. Ruka jej bezvládne visela medzi nimi.

Zrazu jej vložil hodváb a svoju ruku do jej otvorenej dlane.

A Eleanor sa rozdrobila.

O Rainbow Rowellovej počúvam samé chvály a v young adult literatúre je fakt hviezda a má svoje postavenie. Čítala som od nej len Eleanor a Parka a musím povedať, že to bolo také osviežujúce, také nenútené. Na obálke je napísané - „Dvaja čudáci, jedna výnimočná láska.“ Viete, je to taký typ vety, ktorý ma hneď upútať pozornosť a moju by upútal, pretože takéto príbehy mám rada. Viete, prostredie sa nemení, to je rovnaké a sme naň zvyknutí. Milujem však, keď sa autor/ka venuje viac postavám a naozaj im dáva priestor na to, aby mohli ožiť. Eleanor je červenovláska, žije v chudobnej rodine, kde sa o všetko musí deliť a tak možno sama vyzerá trochu zvláštne a čudácky - nemá miery 60-90-60 a preto jej je na telesnej medzi toľkými dievčatami nepríjemne, nosí pánske košele, kravaty, vyťahané rifle a na krku má množstvo náhrdelníkov a na rukách šatky. Park na druhej strane nemal nikdy o nič núdzu, no chýba mu to správne sebavedomie a možno trochu pozornosti od vlastného otca - nikdy sa totiž necíti ako dosť dobrý. Pôvodom je z Kórey, rád číta komiksy a počúva punkovú hudbu. Eleanor a Park. Skvelá a bláznivá kombinácia nie? Na pohľad obaja rozdielni, no keď prekonali zábrany a pustili sa do rečí, zistili, že majú veľa spoločného.

Len čo sa jej dotkol, zauvažoval, ako mohol tak dlho vydržať a nič neurobiť. Pohladkal ju po dlani a po prstoch. Uvedomoval si každý jej výdych. Keď sa dotkol Eleanorinej ruky, mal ju prečítanú. Bol si tým istý.

Rainbow Rowellová vytvorila úžasný príbeh, ktorý nám podala raz z Eleanorinho pohľadu a raz z toho Parkovho. Páčilo sa mi, ako svižne preskakovala cez dej, nikdy nám nepredostrela nič nudné, čo by nám zabránilo pretáčať stránky ako divým. Nemohla som sa od knihy odtrhnúť - mám neskutočne rada príbehy, ktoré vás nútia uškŕňať sa ako keby ste boli pomätený blázon, až sa vás mama spýta, čo je akože zase také nesmierne vtipné na knihe, ktorú čítate. A ja neodpoviem nič iné ako: „Nič vtipné sa tam momentálne nedeje. To proste Eleanor a Park.“

Chabé vysvetlenie. Naozaj veľmi chabé a ja mám pocit, že v posledných dňoch som taká vyžmýkaná zo školy, že už poriadne ani neviem, čo píšem a vysvetľujem. No pri niektorých knihách proste nestačí to, čo vám povedia iní ľudia. Musíte zhrabnúť peňaženku a ísť do kníhkupectva a kúpiť si tú knihu. Čítanie vám opäť prejde rýchlo, naozaj som sa nestihla čudovať, že je už koniec.

Pondelok bol vždy najlepší.

Len čo ráno nastúpila do autobusu, na Parkovej tvári sa zjavil úsmev. Uškŕňal sa celý čas, kým k nemu kráčala uličkou.

Láska Eleanor a Parka sa neponáhľala, ale kvitla každou stranou. Viete, Eleanor je taký typ dievčaťa, ktoré na prvý pohľad vyzerá ako šedá myška, no keď jej dáte príležitosť a spoznáte ju, uvidíte, že je to úžasná osoba so skvelým srdcom. A celý ten ich príbeh... nenápadné držanie sa za ruky v autobuse, bitka na školskom pozemku, čakanie sa pri skrinke, letmé pohľady na angline a prvý bozk. To je také hrozne... zlaté, áno, myslím, že takto by to nazvali Eleanor a Park.

Ich príbeh bol zlatý a rozkošný a aj keď by Eleanor najprv krútila nad výberom mojich slov hlavou... viem, že Park by mi dal za pravdu.

Recenzoval: Wanderer
http://wanderer-books.blogspot.sk/2014/11/eleanor-park.html

Do školského autobusu práve nastupuje čudné dievča s červenými vlasmi, s ešte čudnejším oblečením. Je tu nová a všetkým je úplne jasné, že sa stane jednou zo školských outsiderov. Školský autobus je takmer plný a v tom / nečakane z oboch strán /, ju jeden jediný chlapec pustí sadnúť si na miesto vedľa neho.
Eleanor sa práve presťahovala do Omahy v Nebraske, so svojou matkou, štyrmi súrodencami a nevlastným otcom. Malý byt, málo peňazí a otčim, ktorého by najradšej vymazala.
Park je spolovice aziat. Jeho rodina je ako väčšina ostatných, ale on sa snaží splynúť s davom. Nechce na seba upozorňovať a chýba mu sebadôvera.
Eleanor & Park sú obaja čudní a možno to z ich vzťahu, spraví prvú lásku.

Hneď spočiatku ma kniha zaujala tým, že je umiestnená do roku 1986. Bolo zvláštne vrátiť sa k platniam a volkmenu s páskami, s hudbou, ktorú si po prečítaní určite pustite. Áno aj ja som tak vyrastala, takže bolo miestami príjemné rozpamätať si na čas bez mobilov a internetu. Okrem toho sú v knihe spomenuté songy, ktoré sú a koniec koncov budú stále top. Spomeutí napr. The Cure, The Smiths, U2, ešte aj Beatles a mnoho ďalších....playlists si vypočujete tu .
Príbeh je písaný z dvoch pohľadov, takže má čitateľ výbornú možnosť vidieť jednu situáciu z oboch pohľadov skoro súčasne. Je to dobrý krok od autorky, ktorá cielene ukazuje čitateľovi, ako sa Eleanor a Park cítia a nad čím uvažujú.

Jeden z plusov tohto príbehu je práve tá divnosť postáv. Eleonor má vtipné pripomienky ku všetkému, ale málo kto ju pochopí. Je jedinečná zvonku ale aj zvnútra. Nie je ako bežné decko, čo sa fláka po škole a preto každého upúta. Snaží sa vyzerať navonok silná, aby zakryla strach z okolia. Park sa zasa snaží splynúť s davom. Miluje komiksy, rád počúva hudbu a cvičí taekwondo. On si však neverí a stále na sebe hľadá chyby. Preto radšej sedí sám a preto aj vyzerá placho. Úplné odlišnosti a čudesnosti postáv, urobili knihu výnimočnou. V každej knihe je nejaká postava, ktorá sa od iných nejak odlišuje a tým sa čitateľovi v hlave zafixuje. Tu boli také dve a boli naozaj jedinečné. Vedľajšie postavy boli dobre vykreslené a dostatočne dej doťahovali, pritom však zbytočne nezavadzali.

"Môžeš si ho požičať," povedal ticho. " Vypočuj si aj zvyšok kazety."
"Nechcem ti ho pokaziť," odvetila.
"Nepokazíš ho."
"Nechcem ti minúť batérie."
"Na batérie kašlem."
Hádam prvý raz mu pozrela rovno do očí. Vlasy mala ešte šialenejšie ako ráno- skôr kučeravé ako vlnité, akoby sa jej robilo obrovské červené afro. Pohľad mala chladný a smrteľne vážny. Hodilo by sa naň ktorékoľvek klišé, aké ste kedy počuli o Clintovi Eastwoodovi.
"Aha," povedala. "Kašleš na ne."
"Sú to len batérie."
Vybrala ich z volkmena spolu s kazetou, podala mu ho a vystúpila, ani sa neobzrela.
Čudáčka.

Páčilo sa mi, ako v príbehu vykreslila lásku. Žiadne zaľúbenie na prvý pohľad, ale láska ktorá prichádzala postupne. Spočiatku len letmé pohľady a vzájomné doťahovanie sa a až po dlhšej dobe prvý dotyk, či prvá pusa a nakoniec prvá láska. Kniha neopisuje len lásku. Je tam zahrnutá aj šikana, týranie či rasizmus. nie je to však násilné. Proste to v príbehu prebieha ako súčasť oboch hlavných postáv. Strpčuje im to život, ale bez týchto krutostí by ten príbeh nemal ten jedinečnú gradáciu deja. Bez týchto problémov, by to už bola úplne iná kniha. Musím vyzvihnúť aj to, ako Rowellová jemne opisovala vzťah z hľadiska porozumenia. Jednoducho si nemuseli rozprávať o tom, kto má aké problémy a čo koho trápi, ale nejako sa Eleanor a Park vedeli pochopiť aj medzi riadky. Vedeli sa navzájom doplňovať, nič si nemuseli vysvetľovať, stačil pohľad a vedeli čo sa deje.

Držať Eleanor za ruku bolo ako mať v dlani motýľa. Alebo tlčúce srdce. Čosi dokonalé a dokonale živé.

A presne na tom zakladala autorka pri záverečnom vyvrcholení. Bolo to také skutočné, dojímavé a jemné. Keď som začala písať túto recenziu, spýtala som sa na dosť dôležitú otázku : " Ako sa píše recenzia na knihu, ktorá Vám zobrala všetky slová z úst? " Takto sa teraz cítim a viem, že ak zoberiem tú knihu do rúk znova, znova sa tak cítiť budem.

Eleanor & Park je jedna nádherná kniha. Je to jednoduchý príbeh a tou svojou jednoduchosťou a plachosťou o dvoch úplne odlišných svetoch, je vhodná nielen pre mladých. O tom, že láska nepríde len tak hala-bala, ale tvorí sa postupne. Že ľudia sú plní predsudkov a je to strašne nefér.

Recenzoval: Luce
http://lucindinblog-luce.blogspot.sk/2014/11/recenzia-eleanor-park-rowellova-rainbow.html

Na prvý pohľad by sa vám Eleanor mohla zdať ako plaché dievča, ktoré má okolo seba vztýčené bariéry, ktoré nikto nedokáže zbúrať. Predsa len má dobrý dôvod tie bariéry mať. Ani náhodou nemá ľahký život. Je z chudobnej rodiny, svojho nevlastného otca neznáša a ten vlastný na ňu kašle. Na posmech spolužiakov je zvyknutá, ale stále ju to rovnako trápi. Keď ju však lepšie spoznáte, zistíte, že je citlivá (občas mi prišla až príliš precitlivená), aj celkom výrečná a občas aj drzá.
Naopak Park pochádza z dobre rodiny, ale je samotár, ktorý číta komiksy, počúva hudbu a väčšinou chodí v čiernom (za to má u mňa bezvýznamný bod). Tiež nemá moc priateľov a tiež je občas spolužiakom na posmech. Lenže on si z toho ťažkú hlavu nerobí. Veď prečo by aj? Sú to predsa idioti. Park bol tiež veľmi sympatický, milý, ale občas mi prišiel trošku precitlivelý a niekedy mi pripomínal skôr babu. On by určite nebol chalan pre mňa. :D Postavy v knihe boli vykreslené veľmi realisticky a správali sa tak, ako sa od obyčajných tínedžerov očakáva. 

Dnes stál pri skrinkách a predstavoval si, ako sa jej dotýka. Chcela jej povedať dobrú správu, no pripadala mu taká vzdialená, že by ho možno ani nepočula.

Príbeh bol tiež napísaný neskutočne realisticky a to bolo jednoducho absolútne fantastické. Dalo sa vžiť do hrdinov aj príbehu, v knihe nebola bezproblémová láska na prvý pohľad a nebol tam ani bezproblémový život tínedžerov na strednej škole. Ich láska sa pomaly a obdivuhodne vyvíjala. Rowellová jednoducho vie písať. Určite ste už postrehli ako nemusím romantické knihy. Tak toto bola výnimka. Príbeh Eleanor a Parka bol zaujímavo a pútavo napísaný a čítal sa veľmi rýchlo. A páčil sa mi. Veľmi. Je to skutočne výnimočný príbeh lásky, problémov a príbeh dvoch absolútne odlišných ľudí, ktorí si k sebe pomaly a postupne hľadajú cestu. Cez hudbu, komiksy a sedenia v autobuse. Neskutočne zaujímavé čítanie.

V príbehu sa tiež vyskytujú jednoduché, nenútené a neumelé dialógy, ktoré vám občas prídu vtipné. Páčili sa mi, pretože sa do tej knihy naozaj hodili. Vôbec neboli písané tak, že na trištvrte strany rozpráva jedna postava. Boli to proste párslovné alebo jednoslovné odpovede, ktoré si naši hlavní hrdinovia rozprávali. Občas boli dokonca úplne nezmyselné alebo niekto by povedal, že zbytočné. Podľa mňa sa však do knihy hodili a bolo milé, že tú atmosféru niečo oživilo.

Nikdy neuvažovala, že by sa mohla zabiť, ale často myslela, že by mohla zastať. Utekať, kým sa neunaví natoľko, že už nebude vládať. Skočiť z takej výšky, že nikdy nedopadne na dno. 

Knižka bola písaná z oboch pohľadov. Mohli sme teda vidieť myšlienky samotnej Eleanor a aj Parka. A samozrejme aj pohľad na situáciu z oboch strán. Čitateľ podľa mňa mohol intenzívnejšie vnímať ich pocity aj myšlienky. Moc nemusím striedanie pohľadov (taký záverečný diel Divergencie bol v tomto  ohľade absolútne nudný), ale v tejto knižke by to bez toho jednoducho nešlo. Myslím, že aj preto mi neprišla nudná. Keby mám sledovať pohľad jedného hrdinu, asi by som sa unudila k smrti, ale toto na knihe dodávalo neskutočné čaro a je to veľkým plusom.
Na knihe ma veľmi prekvapil koniec a ja som mala pocit, že tam proste chýbajú strany. Že ich tam vydavateľstvo zabudlo dať alebo čo. Trikrát som si obrátila poslednú stranu aby som si bola istá, že je naozaj posledná. To jednoducho bolo neuveriteľné. Ale u mňa koniec má veľké uznanie. Bolo to nečakané, originálne, prekvapivé a nekončilo to ako ostatné presladené romantické knižky, ktoré zo srdca neznášam.

Keď niekoho tuho objímete, rátate s tým, že ho budete cítiť bližšie pri sebe. Že ho na sebe budete cítiť, aj keď sa odtiahnete. Vždy, keď sa od neho odtiahla, zívala v nej ohromná prázdnota. 

Každopádne, ak chcete milú a romantickú knihu, tak po príbehu Eleanor a Parka proste siahnite. Táto knižka mi perfektne sadla, bola to taká veľmi príjemná oddychovka, ktorá vám vykúzli úsmev na tvári. Proste príbeh skutočne neskutočnej výnimočnej lásky, na ktorý len tak ľahko nezabudnete. Som si istá, že toto určite nebola posledná kniha, ktorú som od Rainbow Rowell čítala, pretože píše fantasticky. Som rada, že sme sa dočkali aj slovenského prekladu a už teraz sa teším na Fanúšičku, ak teda naozaj bude. Ak nie, prečítam v angličtine. Eleanor a Parka vám jednoznačne odporúčam a u mňa má 4/5 vločiek. Viac mi príde veľa.

Recenzoval: Naty Chudá
http://world-of-books-by-naty.blogspot.sk/2014/11/eleanor-park.html

Nie každý si môže dovoliť nakupovať v značkových obchodoch, obzvlášť vtedy, keď nie je čo do úst. Park naopak netrpí núdzou, jeho život má svoju úroveň a zvyky. Nevyzerá ako väčšina populárnych deciek, na to nemá svaly a výšku. Taktiež ani jeho ázijské črty nie sú veľmi vyhovujúce. Jeho obľúbenou činnosťou je počúvať punkovú hudbu a čítať komiksy. Jeho každodenná rutina sa však zmení, keď jedno ráno do autobusu nastúpi neznáma červenovláska, ktorá prevráti jeho život naruby. 

Rainbow Rowellová si svojimi knihami získava rešpekt po celkom svete počnúc Attachments končiac práve Eleanor a Parkom. Mňa jej prvá slovensky preložená kniha veľmi zaujala, jej čítanie som si náležite užila. Hneď na úvod ma zaujala doba odohrania príbehu a to rok 1986, kedy boli mládež, hudba, stredná školy, politická situácia a mnohé ďalšie faktory, úplne iné. Myslím, že to bol veľmi odvážny počin autorky, pretože vymyslela iný príbeh ako také, ktoré sa opičia v každej druhej knihe. Takte o originalitu v tejto knihe nie je núdza. Ak teda o tejto knihe uvažujete, neváhajte, pretože si vás určite získa.

Pri čítaní som mala možnosť hlavne spoznať dve postavy a to Eleanor a Parka. Eleanor mi prišla veľa mi tichá a nenápadná. Aspoň na vonok, určite by sa však rada prejavila. Bol tam však viditeľný strach, ale prejav či chuť o svoj vnútorný rozvoj. Páčilo sa mi, že aj keď problémy s jej otčimom mali svetlé momenty, nenechala sa zlomiť a neuverila mu. Knihy, áno, táto dievčina má rada knihy, za čo má bonusový bod od každého knihomoľa myslím. Park napriek svojej nevýraznosti podľa mňa je veľmi osobitý. Pre mňa bol úžasný, presne taký aký bol. Hudby a komiksy, presne aj to z neho robilo osobnosť. Spolu boli úžasní a hoci to mali zložité, museli sa skrývať a podobne, boli neskutočne sympatickí. Zo začiatku ma prekvapil prístup Parkových rodičov, postupne si ma však získali tiež.

Táto kniha bola určite iná. Odlišná než bežné braky z knižnice, na ktoré zabudnite v priebehu dvoch týždňov. Títo dvaja zaľúbenci nám ukázali lásku a tiež emócie. Problémy v rodine a tiež šikanu. Jednuchucho problémy, ktoré môže mať každý druhý človek, o ktorého zakopnete na ulici. Preto je táto kniha taká unikátna a ja som z nej zostala unesaná. Tiež sa mi páčil štýl písania autorky, ktorý bol príjemný na čítanie. Veľmi dobrá bola tiež gradácia príbehu, čiže postupne to stupňovalo čoraz viac až sme sa dostali k strhujúcemu záveru. Áno, hlavní hrdinovia sú čudáci a sú neskutočne svojskí, aj tak si ich určite zamilujete a knihu tiež. Pretože pre mňa to je jedna z najlepších young adult kníh tohto roku, ktorú všetkým vrelo odporúčam. Samozrejme do vašej pozornosti dávam aj pripravovaný preklad ďalšej knihy Rainbow Rowell a to Fanúšíčka (Fangirl), ktorá vyjde v máji budúceho roku.

Recenzoval: Christine
http://our-universe-of-books.blogspot.sk/2014/11/recenzia-rainbow-rowell-eleanor-park.html

To, že Eleanor a Park vyjdú aj v slovenskom preklade, potešilo nejedného priaznivca Rainbow Rowellovej. Jej diela sa stali obľúbené a okrem už spomínanej knihy sa môžeme tešiť aj na Fanúšičku, ktorá vyjde budúci rok. Avšak späť k Eleanor a Park. Ich príbeh jeneobyčajný a pritom tak obohraný: prvé naozajstné kamarátstva, láska, problémy s rodičmi. Rowellová neprichádza s ničím novým, čo by už nebolo povedané. Všetky nápady ale podáva šialeným spôsobom. Hoci jej štylistika nebola nijak výnimočná, dokázala napísať pútavú knižku s gradáciou príbehu a množstvom dychberúcich okamihov. Dáte jej dielu šancu tak, ako dali Eleanor a Park šancu spoločnej láske?

Tento príbeh ma zaujal už dávno pred svojím vydaním. Mám rád oddychovky a Eleanor a Park mi presne tak pripadali. Už podľa anotácie som tušil, že pôjde o knihu, ktorá bude niečím odlišná od ostatných. A naozaj sa tak stalo: Rowellová rada používa krátke vety, ktoré posúvajú príbeh veľmi rýchlo dopredu. Zároveň sa neobťažovala s veľkým úvodom - postavila vás pred hotovú vec, do otvoreného deja. Už som spomínal, že po štylistickej stránke jej dielo nebolo ničím výnimočné, no i tak patrí medzi knihy, ktoré by mali patriť do povinnej výbavy fanúšikov young adult kníh.

"Držať Eleanor za ruku bolo ako mať v dlani motýľa. Alebo
tlčúce srdce. Čosi dokonalé a dokonale živé."

Oba charaktery boli niečím iné. Zatiaľ čo v iných knihách nájdete nanajvýš jedného čudáka s kapucňou, ktorý neobľubuje prítomnosť ostatných, v tomto diele sú čudákmi rovno obe hlavné postavy. Každý však s iným, škaredým osudom. Kým rodičia Eleanor žijú z výplaty do výplaty a doma žije so štyrmi ďalšími súrodencami, Parkova rodina s peniazmi problém nemá. Čo ho trápi sú však črty aziata, ktoré v autobuse, kde sedí sám, ostražito skrýva za komiksy. Niekedy nič nejde tak, ako by sme si predstavovali - obaja sú ale odhodlaní bojovať a hoci vedia, že všetko sa raz skončí, dajú hocičo preto, aby boli silnejší než neprajní rodičia a osud.

"Cítila, že je s Parkom v bezpečí. Chránil ju ako magnetické pole."

Eleanor a Park pre mňa neboli knihou, ktorá vo mne zanechá silné emócie a neboli ani románom, ktorý nemôžete odložiť do poslednej strany. Autorka napísala jednoduchý príbeh s potenciálom zaujať každého, kto sa nerád riadi podľa davu. Riskla to a vytvorila šialený román so šialenými hlavnými postavami. Svedomito môžem povedať, že sa jej to podarilo na výbornú. Je len a len na vás, či to risknete spolu s Rainbow Rowellovou a dáte tejto knihe šancu. Odvážlivcom prajem pekné čítanie! :-)

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2014/11/recenzia-eleanor-park-rainbow-rowellova.html

Keď však jedného dňa vstúpi do autobusu nové dievča Eleanor, svojou obrovskou červenou hrivou vlasov a čudným spôsobom obliekania je odsúdená na urážky ostatných ešte skôr než si sadne. Nikto ju nechce pustiť ku sebe - ani Park nie. Veď s ňou nemá nič spoločné. Ale Eleanor je nútená prisadnúť si k nemu a tým sa vytvorí medzi nimi nepísané pravidlo, že sa nebudú rozprávať. Po čase však zistia, že ich spája hudba, ale aj to, že sú obaja iní... a že ich svety sú odlišné tiež.

Eleanor a Park. Ešte pred prečítaním knihy ma na nich dvoch najviac zaujalo to, že sú to normálne vyzerajúci mladí ľudia, s akými sa stretávame aj v reálnom živote. Pretože v reálnom živote nie sú všetci absolútne dokonalí, ako to vo väčšine kníh býva. Aj tak však môžeme byť pre niekoho tým najkrajším človekom na svete. Boli si vedomí svojich chýb, ale ich prvá láska to všetko prijala.

Ako ďalšie sa mi na knihe páčila jej pravdivosť. Keď Eleanor vstúpila do autobusu, nekonala sa žiadna láska na prvý pohľad (a nie preto, že si do očí vlastne ani dlho nepozreli). Keď si na začiatku Park o nej myslel, že s tým svojim oblečením vyzerá hrozne a Eleanor zas, že je hlúpy - verila som im, že to tak naozaj cítia a o to viac som aj neskôr verila ich vzťahu. Autorka ho pojala veľmi pekne a milo. Rozvíjal sa pomaly a postupne - najprv nesmelé rozhovory, spoznávanie sa, letmé pohľady, jemné úsmevy a držanie sa za ruky, ktoré som krajšie opísané asi ešte nečítala. Možno aj preto, že v málo knihách sa hrdinovia len držia za ruky a precítia to spojenie.

Napriek týmto veciam však musím povedať, že kniha ma do seba nevtiahla až tak, ako som očakávala. Keby nebolo tých vecí, ktoré som spomínala vyššie, príbeh mi už ničím ani veľmi zaujímavý neprišiel. Čítanie bolo pre mňa niekedy aj zdĺhavé a chýbala mi tam akási atmosféra... Možno tam nemuselo byť až toľko vážnych tém - šikana, chudoba, násilie, závislosť na alkohole... proste toho bolo priveľa. Tri hviezdičky dávam za odlišnosť Eleanor a Parka a za ich úprimnú lásku, ale ostatné veci mi žiaľ nesadli.

Recenzoval: Aly V.
http://ostrov-stratenych-pribehov.blogspot.sk/2014/12/eleanor-park-recenzia.html