Marťan

Marťan

Mars je zvláštna planéta, dosť podobná tej našej, ale podmienky na život sú tam veľmi nepriaznivé, až nemožné. Táto planéta nás zaujíma, lebo si myslíme, že kedysi tam bola voda a teda aj nejaký život. Možno práve preto je Mars výzvou, ktorá vedcov i literátov láka navštíviť ho. Marťanská atmosféra obsahuje 95% oxidu uhličitého a to nám na dýchanie nestačí. Priemerná povrchová teplota je -65°C a maximá dosahujú úroveň -143°C. Viac údajov o Marse sa dočítate na wikipedii, ale aj v tejto knihe. Takáto predstava o Marse, nám obyčajným ľuďom stačí, aby sme radšej ostali v teple a pohostinnosti našej planéty.

Do marťanského nehostinného prostredia pristála posádka expedície na Mars. Po náhlom zhoršení podmienok však museli narýchlo odletieť a vydať sa na spiatočnú cestu k Zemi. Nešťastnou náhodou tam ostal Mark Watney a tak sa stal prvým nedobrovoľným obyvateľom Marsu. Jeho príbeh je opísaný v knihe s jednoduchým názvom Marťan a napísal ho Andy Weir. Dalo by sa povedať, že je to začínajúci autor, ktorý sa dostal do povedomia cez zverejnenie svojho románu na internete a teraz dosahuje celosvetový úspech s touto knihou.

Pri čítaní som sa nemohol ubrániť predstavám scén z filmu Misia na Mars (rok 2000). Tie predstavy  tvorili akúsi obrazovú ilustráciu príbehu, aj keď tam sa veci vyvíjajú trochu inak. Marťan nie je kniha s množstvom citových výlevov, ako sa čaká pri čítaní romantických príbehov. Je to detailný technokratický opis udalostí, tak ako prebiehajú a jediné citové úľavy na strane Marka, ale aj v úradovniach NASA  sú typu: “je to v riti”... Dokonca takýmto konštatovaním kniha aj začína. Je to  pomerne strhujúci denník, kde človek nevie ako to dopadne, čo sa zajtra pokazí, len si nesmie predčasne prečítať záverečný “sol”. Sol je pomenovanie marťanského dňa a je skoro rovnako dlhý ako pozemský deň.
 
Pre človeka je nepredstaviteľné, prežiť v podmienkach Marsu hoci aj krátky čas. Prežiť viac ako ročné putovanie po marťanských prachových planinách, je  skoro zázrak. Žiť poldruha roka v plastovom “stane”, alebo v skafandri, bez možnosti osprchovať sa. Pritom skafander slúži aj na také potreby, ako je vylučovanie nestrávených zvyškov potravy... Žiť tak dlho na Marse a dočkať sa neistej záchrany, je pozoruhodné a vôbec to nie je lákavá predstava. Náš Marťan si dokonca zo svojich exkrementov a neživej marťanskej pôdy založil záhradku na pestovanie zemiakov vo svojom obytnom "stane". Mal málo potravín a keďže bol pôvodným povolaním biológ, tak dokázal dopestovať zemiaky aj na Marse v umelej atmosfére..

Mark Watney je úplne osamelý človek na nevľúdnej planéte bez života. Bez rádiového spojenie so Zemou. Bol to však vynikajúci expert na pestovanie rastlín, aj na elektroniku a mechanické opravy vesmírnej techniky. Len vďaka tomu, vďaka naučeným znalostiam o Marse a vďaka sondám, ktoré už sú na Marse, sa snažil dostať zo šlamastiky a prežiť. Keď nebolo spojenia, na zemi ho pochovali ako hrdinu. Neskôr, keď zistili, že žije, rozbehla sa na jeho záchranu ohromná svetová akcia.
 
Pozoruhodné je, že v tomto románe je ruská kozmická technika absolútne vynechaná a NASA žiada pomoc od čínskej vesmírnej agentúry. Časy sa menia.

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk

Marťan

V priebehu  urýchlenej evakuácie sa mu stala nehoda, pri ktorej takmer zahynul. Po zranení , ktoré mu spôsobí letiaca   konštrukcia spojovacej antény sa mu prederaví skafander. Mark ihneď  po úraze stráca vedomie, a  monitoring jeho životných funkcií, tesne pred stratou spojenia,  vykazuje  úbytok  atmosféry v jeho skafandri a kolaps . Kolegovia ho ešte chvíľu márne hľadajú, ale keď búrka stále viac besnie, a hrozí aj poškodenie návratového modulu, dostanú rozkaz odletieť na materskú loď Hermes. Majú všetky dôvody si myslieť, že Mark je mŕtvy a preto ani neplánujú žiadne ďalšie záchranné akcie.

 Realita je však iná. Mark vďaka šťastnej náhode prežije a ocitne sa v najhroznejšej situácii, akú si možno predstaviť. Nemá žiadnu možnosť, ako sa spojiť s Hermesom, alebo so Zemou, tak pre všetkých zostáva mŕtvy. Nemá dosť vzduchu, potravín ani vody na to, aby prežil aspoň do času, kedy má na Mars priletieť nasledujúca expedícia. Je teda totálne v „riti“, na nehostinnej, neprebádanej a nebezpečnej planéte bez perspektívy prežiť, samozrejme, ak niečo proti tomu nevymyslí. Cíti sa , ako Weir píše, najosamelejším mužom v histórii.

Jeho príbeh v niečom pripomína dobrodružstvo  najslávnejšieho stroskotanca, Robinsona Crusoa. Analogicky tak, ako Robinsonovi pomohlo prežiť na pustom ostrove vlastníctvo rôznych nástrojov, čo zachránil z lode,  aj Mark ťaží z techniky, ktorá tu zostala po minulých , alebo budúcich, plánovaných expedíciách. Jeho kvalifikácia je botanik a inžinier , teda jeho práca inžiniera-mechanika je opravovať pokazené veci a vedieť, ako vlastne fungujú. Vďaka tejto schopnosti sa Markovi darí prežívať a zabezpečovať si podmienky na prežitie aj do blízkej budúcnosti. Jeho každodenná situácia sa z nadhľadu javí ako séria katastrof, akoby sa ho Mars snažil zničiť, ale Mark sa vždy znova otrasie, spamätá a s húževnatosťou jemu vlastnou vyrieši nový problém a ide sa ďalej. Jeho vynaliezavosť a technické schopnosti mu dodávajú aj dôležitý pocit satisfakcie, vždy keď sa mu podarí vyriešiť situáciu a zas a znova  oddialiť katastrofu, ktorý mu pomáha ,aby neprepadol pocitom zúfalstva.

V prvej časti románu sa čitateľ oboznamuje s príbehom a jeho pokračovaním formou zápiskov astronauta do jeho denníka, ktorý si píše kvôli nedostatku  iného spôsobu komunikácie. Tento štýl dodáva románu atmosféru autentickosti. Veľkým plus samotného príbehu je aj jemu vlastný humor, ktorý pôsobí ako katalyzátor na odľahčenie napätia zo stresujúcich momentov. Najčastejšie sa prejavuje Markovými vtipnými komentármi a poznámkami k momentálne prebiehajúcej operácii. Takto  sa čitateľ zoznámi, krok za krokom, aj s rôznymi  technickými údajmi a úkonmi, ktoré Mark musel vykonať na ceste k záchrane . Hoci je to pre laikov dosť vedecká a odborná látka, je to podané veľmi pútavo a zjednodušene, aby sa čitateľ nenudil , aj keď sa píše o zložitých veciach.

Neskôr je štýl príbehu formou astronautického denníka striedaný so scénami z NASA  a materskej lode Hermes, tak sa celý príbeh ešte viac rozvije a oživí. Knihu rozhodne odporúčam nielen fanúšikom sci-fi, ale aj každému, kto má rád napätie a nečakané zvraty v priebehu deja.

Recenzoval: Iceman
http://iceman-id4.blogspot.sk

Marťan

Vesmír a jeho zákutia sú nekonečné a Mars je nehostinná planéta, ktorú ľudstvo možno raz skrotí. Mark Watney žije v čase, keď sú už ľudia na polceste v tomto úsilí a výskumné výpravy na Mars sú už takpovediac bežnou záležitosťou. Napriek tomu som si nedokázala predstaviť, o čom by táto kniha mohla byť. Veď na Marse nie je nič, Mark je tam sám. Čo bude po celý čas (400 strán) robiť?

Netušila som však, že Mark bude taký zábavný. Hoci mu každú chvíľu hrozí smrť, on si dokáže robiť srandu z vecí okolo seba i zo svojej vlastnej osoby. Jeho irónia nemá hraníc a jeho zmysel pre humor mi dokonale sadol. Zároveň je to inteligentný muž, ktorý dokáže pospájať aj zdanlivo nesúvisiace poznatky tak, že nakoniec vytvorí niečo, čo funguje a pomôže mu prežiť. Priznávam však, že ma niekedy takmer bolela hlava z jeho zložitých a dlhých výpočtov. Na druhej strane je však skvelé, že všetky kroky, ktoré Mark podnikol, boli detailne vysvetlené.

Skôr než si začnete myslieť, že sa príbeh odohráva len v prostredí Marsu, musím vás upozorniť, že dej je oživený aj pohľadmi na Zem. Do centra NASA, kedy sa jej pracovníci snažia vymyslieť plán, ako Marka vyslobodiť. Zároveň máme možnosť nazrieť aj na palubu vesmírnej lode spolu s posádkou, ktorou súčasťou bol kedysi i Mark. Ako inak, aj táto posádka sa snaží zrealizovať riskantný plán na jeho záchranu.

A tým sa dostávam k jedinej veci, ktorá sa mi nie príliš páčila na tomto príbehu - takmer bezhraničná obetavosť. Ja viem, je to ušľachtilá vlastnosť, ale ak ste videli typický americký katastrofický film, tak sa v ňom vždy objaví niekoľko postáv, ktoré sú také obetavé, až je to už trápne. V Marťanovi takých postáv nebolo len niekoľko, ale skoro všetky. Posolstvom knihy je aj to, že sa v takýchto ťažkých chvíľach ľudstvo spojí, aby poskytlo pomoc, ale toto bolopríliš idealizované. Všetci sú ochotní obetovať sa, radšej zomrú, opustia svojich najbližších, len aby zachránili Marka. Ešte šťastie, že sa Mark neberie tak vážne, a tak celú situáciu patrične odľahčuje.

Zaslúži si teda Marťan váš čas a financie? Určite áno. Je to príbeh, ktorý je fascinujúci práve tým, že sa odohráva v zatiaľ neprebádanom prostredí. Navyše, hlavný hrdina je bezprostredný, inteligentný, vtipný a úplne prirodzený. Vidieť svet - konkrétne Mars - jeho očami je ľahké a bojovať spolu s ním o prežitie je nezabudnuteľné.

Hodnotenie: ****

Recenzoval: Catty
http://books-parts-of-my-life.blogspot.hu

Misia na Mars s drahými, účinnými a profesionálnymi technickými vymoženosťami sa pre malý tím piatich astronautov s ich vedomosťami môže zdať hračkou. Tou naozaj je, dokým ich pri odchode nezastihne piesočná búrka tejto nehostinnej planéty a oni sú nútení ihneď ju opustiť. Nanešťastie, pri strate svojho parťáka Marka Watneyho museli opustiť v mienke, že je mŕtvy, lebo ak by sa urýchlene nedostali späť na loď, pravdepodobne by skončili ako on. Preto, so slzami očiach nechávajú astronauta Watneyho napospas červenej planéte úplne, úplne samého. 

Mark sa avšak o pár hodín preberá s bolesťou a dierou v skafandri. Pre svoju záchranu musí prerušiť všetky kontakty so Zemou a jeho jediným cieľom je prežiť. Tak sa Mark Watney, chtiac či nechtiac stáva Marťanom, aspoň na istú dobu. Dokáže botanik, ktorý mal v misii zbierať kúsky pôdy Marsu do vreciek za tisíc dolárov sám s malou základňou, vozidlom na krátke trate a niekoľkými skafandrami dýchať až do poslednej chvíle strávenej na tejto obežnici Slnka?

„MARŤANSKÝ DENNÍK: SOL 6

Som v riti. Zhodnotil som všetky fakty a došiel k vedecky podloženému záveru. V riti.“

Očakávania mojej maličkosti voči tejto knihe boli z môjho aktuálneho pohľadu slabé. Predstavovala som si, že sa astronaut naprázdno ocitne na cudzej planéte, snaží sa prežiť a cestu mu skríži nedostatok kyslíku a nebodaj i mimozemšťania. Nečakala som však, že to bude také realistické a počas čítania som nadobúdala pocit, že sa dozvedám už o prerozprávanej udalosti a nie o nejakom sci-fi diele. Lebo toto je reálny príbeh.

 Napriek tomu, že sa Marťan radí do žánru science fiction, obsahuje množstvo uskutočniteľných a skutočných prvkov. Okrem tých je dielo doložené autorovými rozsiahlymi poznatkami v chémii, astrofyzike, fyzike samej a i v odbore astronautiky (a to nespomínam ani frajerskú mapu preskúmaného územia Marsu na prvých stranách knihy!). V takých chvíľach som sa nestačila pozerať, že také veci vôbec existujú a tak som nedostala len neskutočne pútavý príbeh, ale i salvy informácii, ktoré príbeh obohatili a spravili viacej vedecký.

Človek by si myslel, že počas takej dlhej doby strávenej na planéte ako jediný príslušník svojho druhu pravdepodobne nepríde o život nedostatkom kyslíku, ale skôr zošalením. Mark Watney bol ale výnimočná osobnosť. Aj v takejto situácii si dokázal zachovať chladnú hlavu, skompletizovať svoje všeobecné vedomosti na záchranu života a hoci to bude znieť absurdne, i v takýchto chvíľach si obyčajný botanik našiel priestor pre svoj suchý a svojský humor. 

„Tri postavy kráčali na východ. V neforemných skafandroch vyzerali všetky rovnako. Jediným rozdielom bolo, že Vogel mal na pleci vlajku Európskej únie a Lewisová s Martinezom americkú.“

               Ak vám znejú monológy kozmonauta na Marse nudné a neobohatené dialógmi, počkajte si malú chvíľu a dostane sa aj vám. Autor obmieňal pohľady celkom často hlavne v druhej polovici knihy a vy ste sa následne ocitli v rýchlom raketopláne, ktorý chodil na návštevy k posádke lode Hermes, na Zem, na Mars a zas dookola. Jednoducho – kniha obsahovala veľa odbočiek nielen do iných časových úsekov, kde sme mali možnosť nahliadnuť do začiatkov tejto misie, ale autor Andy Weir dal priestor aj zámenám pohľadov miest. 

Čo vám ešte prezradiť? Určite to, že Andy Weir nič nenechal na náhodu a každý detail mal podrobne premyslený, a tak sme sa dočkali perfektného a prepracovaného príbehu. Dokázal skvelo popísať hierarchiu medzi NASA tímom na Zemi, ako to tam chodí a ako si ľudia zachovajú profesionálny prístup, no pritom si dokážu „pustiť pusu na špacír“ a subjektívne sa vyjadriť. 

Marťan jelegendárny príbeh o inteligencii človeka, pocite sebapatričnosti a nádhernej myšlienke, že celý svet dokáže spraviť maximum pre to, aby dopravilo jedného človeka zo siedmich miliárd do bezpečia. Tieto a ďalšie veci sú dôkazom, že Andy Weir je jeden z kvalitných autorov, ktorý dokáže vypracovať nielen technickú stránku knihy, ale aj tú pocitovú a psychickú. Pred vami pristála vesmírna raketa, ktorá čaká na preskúmanie neznámej planéty.Je len na vás, či sa rozhodnete nasadnúť. 

 Recenzoval: Zuzana Ľudviková

http://infinity-of-books.blogspot.sk

Ak vás zaujímajú aktuálne literárne novinky (čo predpokladám, prečo inak by ste čítali recenziu?), určite ste ju už zaregistrovali. Výklady kníhkupectiev sú už niekoľko týždňov plné týchto oranžových knižiek a rovnako sa už pomerne dlhšiu dobu drží na čele rebríčkov predajnosti internetových kníhkupectiev. V čom teda tkvie tajomstvo jej úspechu?

„Ares 3. Moja misia. Teda, nie celkom moja. Velila jej komandérka Lewisová. Ja som bol iba členom posádky. Vlastne som mal najnižšiu hodnosť zo všetkých. Mohol som sa stať veliteľom iba v prípade, že by tu okrem mňa nezostal nik iný.
A viete čo? Som veliteľ.“

Kniha je (prevažne) písaná formou denníkových záznamov astronauta Marka Witneyho, ktorý nedopatrením zostal na Marse sám. Posádka jeho misie bola totiž presvedčená o tom, že zahynul, a tak sa kvôli poveternostným a iným problémom vracajú späť na Zem. Mark je však živý a odhodlaný urobiť všetko preto, aby živým bol ešte veľmi dlho. Takto môžeme sledovať jeho boj s Marsom, boj o prežitie.

Mark je niečo ako vesmírny Bear Grylls.

Mark je niečo ako vesmírny Bear Grylls. Dokáže prežiť v extrémnych podmienkach a pre každý problém vie nájsť riešenie. Na misii Ares 3 mal pôvodne plniť funkciu botanika a strojného inžiniera, a práve znalosti z týchto oblastí a jeho schopnosť vynájsť sa v každej situácií mu pomáhajú prežiť. V jeho ponímaní je to vypestovať si na provizórnom políčku zemiaky ako zdroj obživy a nájsť spôsob, ako nadviazať kontakt so Zemou. A prežiť, až kým nenájdu spôsob, ako ho z Marsu dostať domov.

Nad všetkými Markovými pozoruhodnými vlastnosti vyniká jeho zmysel pre humor. Viete, ako sa hovorí: Keď sa dokážeš aj v ťažkej situácií zasmiať – vyhral si. V tomto prípade vyhráva na celej čiare. Hlavný hrdina svoje rozprávanie bohato korení humorom a iróniou, čo je asi jeden z najväčších dôvodov, prečo sa túto knihu oplatí prečítať si. Predsa len, suchopárne opisy toho, ako opravuje hab (svoj vesmírny príbytok), či ako hnojí úrodu zemiakov svojimi výkalmi, by asi natoľko nezaujali...

Keď sa dokážeš aj v ťažkej situácií zasmiať – vyhral si. V tomto prípade vyhráva na celej čiare.

„Keby som mohol mať čokoľvek, chcel by som vysielač, aby som sa spýtal NASA na bezpečnú trasu po rampe. Vlastne, keby som mohol mať naozaj čokoľvek, bola by to kráľovná Marsu so zelenkastou kožou a krásnou postavou, ktorá ma zachráni, aby sa mohla niečo naučiť o tej zaujímavej pozemskej činnosti zvanej ,milovanie´.“

Horšie sa však už čítajú pasáže, ktoré sú preplnené odbornými termínmi z chémie, fyziky či mechaniky. Rozumiem, že to k takémuto typu diela patrí a bez toho by kniha bola len ťažko aspoň trocha autentická, ale aj tak, podrobnosti o rôznych hydrolýzach, fungovaní motorov vesmírnych rakiet a podobne, plné presných údajov a výpočtov, pôsobili miestami fakt nudne. A čo sa ešte týka tej autentickosti, nie som odborník, to zďaleka nie, ale napriek mnohým, naoko podloženým a racionálne zdôvodneným (aspoň tak sa mi zdalo) údajom, človek jednoducho pri čítaní nadobudne pocit, akoby sa mu autor snažil povedať, že prežiť na Marse takmer bez všetkého je jednoducho hračka. A tak som namiesto toho nadobudla pocit úplne iný. Že príbehu neverím.

Vecou, ktorá ma najviac sklamala, bola ľahká predvídateľnosť celej knihy. To, ako skončí, si dokážete ľahko domyslieť už po prečítaní úvodných strán a rovnako jednoducho dokážete predvídať takmer všetky dejové zvraty. Po celý čas čítania som čakala, že sa stane niečo veľké, fatálne, nepredvídané, niečo, čo by všetko zmenilo, no neprišlo to. Zmena perspektívy, z ktorej bol príbeh v niektorých kapitolách rozprávaný, môže byť dobrým ozvláštnením, no v niektorých prípadoch to bolo len zbytočné prerozprávanie toho, čo sme už dávno vedeli.

Keby som mala čo najúprimnejšie odpovedať na úvodnú otázku, prečo je tejto knihe venované toľko publicity, odpovedala by som jednoducho. Netuším. Pokiaľ ide o jej autora, Marťan je prvé dielo Andyho Weira, takže v tom to nebude. Námet knihy je určite pútavý a jedinečný a žáner sci-fi v poslednom čase mimoriadne obľúbený, podľa môjho názoru však ide len o priemerné dielo, ktorého popularita je podľa mňa trochu prehnaná a neopodstatnená. Ale proti gustu...

Marťan čitateľom ponúka možnosť zažiť niekoľko sto solov (marťanských dní) v kozme, nazrieť na červenú planétu a sympatický humor hlavného hrdinu.

Marťan čitateľom ponúka možnosť zažiť niekoľko sto solov (marťanských dní) v kozme, nazrieť na červenú planétu a sympatický humor hlavného hrdinu. Ak hľadáte presne to, máte to tu! Ak však od kvalitného príbehu očakávate niečo viac, môžete byť mierne sklamaný.

Recenzoval: Monika Želasková
http://www.citaj.to/index.php/recenzie/recenzie-knih/item/1484-mar%C5%A5an