Zatiaľ navždy

Vziať do ruky každú ďalšiu knihu od tejto autorky znamená mať vysoké očakávania. Po dočítaní musím skonštatovať, že znova boli naplnené. Vrchovato. A vôbec ma to neprekvapuje. Príbeh Nely a jej syna vtiahne čitateľa do deja a ten sa nestačí diviť čo všetko musí matka kvôli synovi pretrpieť a prežiť. Na jednej strane je čitateľovi ľúto Nely, ktorá musí doslova poslať syna do sveta, aby ho doma nezavreli, ale na druhej strane drží palce tomu občas ľahkovážnemu mladíkovi, aby sa mu v tej cudzine nič nestalo. Z mnohých strán doslova cítiť strach matky o svoje jediné dieťa, ale zároveň akýsi nevyčerpateľný zdroj nádeje, že sa jej synovi nič zlé nestane a že napriek tomu, že je tak ďaleko, sa do ničoho zlého nezamotá a že sa bude mať dobre. Čo iné jej občas ostáva? Ako životný paradox potom vyznieva koniec knihy, lebo je to fakt ako „z pera života“, ako sa ten Jakubov napokon vyvinul. Jeho tvrdohlavosť, akási mladícka ľahkovážnosť a ľahkosť, dravosť a detsky neotrasiteľná viera vo vlastné sily, plány a sny, ho zo Slovenska prevedú do Izraela a napokon do Ameriky, kde je z neho úspešný človek. Táto cesta je pre neho dobrodružstvom, avšak pre jeho matku utrpením a hypnotizovaním telefónu. Pri čítaní mi neraz napadol hlboko pravdivý citát: „Najkrajším a najodvážnejším rozhodnutím v živote človeka je mať dieťa. Je to ako vytrhnúť si srdce z hrude a navždy ho nechať chodiť vedľa seba..." v Nelinom prípade a v prípade mnohých ďalších žien sa tam hodí dodatok.... alebo ho nechať ísť ešte omnoho ďalej. Pomedzi to sa však prepletá aj samotný Nelin život a s ním súvisiace postavy, ktoré autorka dala do deja. Práve tie postavy, ich vykreslenie, sú silnou stránkou každej knihy tejto autorky. Ich charaktery sú tak plasticky vykreslené, že má človek pocit, že ich po dočítaní knihy už dôverne pozná. Navyše je to občas prehliadka „čudákov“ ktorí sa Nele do života pripletú. Mohamedán v nočnej košeli, homosexuál Pit, budúca nevesta Marge, z ktorej mi dupkom vlasy stávali :) či Nelina pražská teta Alica, ktorá je „kapitola sama o sebe“, jej trefné poznámky, jej samotný život... Páči sa mi aj to, že sa často dozvieme aj kopec bočných línií, iných príbehov, o iných ľuďoch, ktoré sú úplne nenásilne vtiahnuté do deja, ale nijako ho nerušia, práve naopak, autorka ich tam tak trefne vloží, že sa čitateľ rozptýli novinkou a potom sa znovu napojí na dej. Najlepšie na tom je, že sa mnoho vecí dozvedáme akoby úplne náhodou, tam kde to vôbec nečakáme. Silnou stránkou knihy sú aj vlastné skúsenosti a životné poznania, ktoré autorka vkladá do deja a ktoré čitateľovi čosi povedia. Sú to silné myšlienky, avšak v žiadnom prípade gýče a klišé. Čitateľ sa nad mnohými musí zamyslieť, pozastaviť sa. Je ich plná kniha, ale žiadna z nich tam nie je navyše, nemá tendenciu poučovať či moralizovať, iba jednoducho úprimne a trefne popíše svoje pocity, ktoré zapadnú do deja ako posledný kúsok do skladačky a čitateľ musí len prikyvovať, že má pravdu. Teším sa na každú ďalšiu knihu z pera tejto autorky, lebo viem, že bude rovnako kvalitná a originálna ako všetky, ktoré doteraz napísala.