Neviditeľný strážca

Neviditeľný strážca

Máte pravdu, Španielsko nie je krajinou chrliacou detektívky ako na bežiacom páse. Preto ma zaujalo, že u nás práve vychádza kniha Neviditeľný strážca od začínajúcej autorky Dolores Redondovej, ktorá sa vôbec nesnaží napodobniť súčasný trend, ale prispieva do žánru niečím novým, typickým práve pre túto temperamentnú krajinu.

V mestečku neďaleko slávnej Pamplony vyčíňa tajomný vrah. Jeho obeťami sú dospievajúce dievčatá, ktoré zbavuje znakov dospelosti – roztrhá im šaty, vyholí ohanbie a ruky položí do panenskej pozície. Akoby ich chcel vrátiť do detských čias… Prípad zarážajúco pripomína nedávnu vraždu. Aká bytosť má na svedomí smrť mladých dievčat a prečo ich rituálne zabíja? Miestnych obyvateľov ovláda strach, zdá sa, že dávne baskické legendy ožívajú.

Vyšetrovaním poveria inšpektorku z oddelenia kriminálnej polície, Amaiu Salazarovú. Stopy ju privedú späť do rodného Elizonda, odkiaľ sa kedysi snažila navždy uniknúť. Traumatické zážitky a ponuré rodinné tajomstvo sa opäť vynárajú. Amaiu prenasleduje vlastná minulosť. Podarí sa jej zvládnuť vlastnú psychiku a vyriešiť náročný prípad?

Tajomné bytosti, legendy a miestna mytológia sú práve tým korením, ktoré dáva šťavu inak klasickému napínavému príbehu. Inšpektorka Salazarová sa snaží byť racionálna a neveriť na povery. Všetci ostatní alebo pripúšťajú, že majú dočinenia s niečím naozaj podivuhodným. Hovorí sa, že na všetko existuje racionálne vysvetlenie, ale čo keď sa s tajomnými bytosťami stretli už aj jej najbližší?

To, že je hlavnou postavou žena, dáva príbehu tiež svojský šmrnc, veď takých detektívok naozaj nie je veľa. Amaia má milujúceho manžela, ktorý jej pomohol prekonať všetky detské traumy, ale pri návrate do svojho rodného kraja zase musí bojovať so všetkými nočnými morami. Chcela by byť silnou a mať situáciu pod palcom, v skutočnosti je veľmi zraniteľná – aj preto je jej postava v knihe najreálnejšia. To sa už nedá tvrdiť o jej manželovi Jamesovi, ktorý sa správa mužsky ideálne, no práve o to menej uveriteľne :).

Na detektívky som obzvlášť prísna, pretože by to mal byť ľahký a dobre čitateľný žáner. V Neviditeľnom strážcovi som sa miestami strácala a zamotávala, niektoré pasáže mi prišli zbytočné a zopár dialógov umelých. Striedavo som to pripisovala neskúsenosti autorky a prekladu, ktorý nedokázal úplne tú španielsku mystiku a temperamentnosť preniesť aj do riadkov. Keď sa ale na knihu pozriem z odstupu, rozhodne ju môžem odporučiť. Spojenie detektívky, silnej psychologizácie a akejsi fantasy je originálne, za to naozaj palec hore.

Recenzoval: Monicqa

Neviditeľný strážca

Neviditeľný strážca je kniha, ktorá v sebe spája detektívku, triller a nadprirodzené prvky. Môj dojem z nej sa menil s každou prečítanou kapitolou. Najprv som si myslela, že ide o klasickú detektívku, neskôr som sa domnievala, že to bude akási fantasy, no nakoniec som zistila, že ide o skvelý príbeh v štýle "z každého rožka troška". Obávala som sa, že sa autorka nechá uniesť a pomieša všetko možné do nezmyselného celku, no tie obavy boli zbytočné.

Amaia Salazarová a celá jej minulosť a rodina bola veľmi zvláštna. Od tety, ktorá je vešticou, cez jej šialenú matku, až po jej vyslovene zlú staršiu sestru. Ich rodinné peripetie ma miestami zaujímali oveľa viac ako samotné vyšetrovanie vrážd. A tajomný basajaun? Nuž, stavala som sa k nemu skepticky, ale nakoniec vniesol do deja vzrušujúci a nadprirodzený nádych, ktorý ozvláštnil celú zápletku. Samotné postavy mi neboli vyslovene sympatické, no vzbudili vo mne zvedavosť. Boli buď šialené, poverčivé alebo traumatizované.

Okrem línie odohrávajúcej sa v súčasnosti nás autorka občas prenesie aj do Amaiinho temného detstva. Tieto časti sa mi páčili najviac a boli aj najemotívnejšie. Musím vyzdvihnúť aj fakt, že ma veľmi bavili aj dlhé úvahy odohrávajúce sa v hlavách postáv a dokonca aj opisy, ktoré výstižne korešpondovali s ich momentálnym citovým rozpoložením. Prekážali mi jedine časti, kde príliš rýchlo - takmer až nelogicky - preskočil dej z jednej úrovne na druhú (Amaia sa napríklad zamýšľala nad problémami vo svojej rodine a vzápätí, uprostred úvah, už rieši prípad zavraždených dievčat).

Samotná detektívka zápletka sa ku koncu stala priehľadnou a bolo mi hneď jasné, kto je vlastne vrahom. Nič to však nemení na fakte, že celkovo je Neviditeľný strážca výborným spojením zdanlivo nezlučiteľných prvkov. Medzi detektívkami určite vyniká, je zapamätateľná, lebo je oživená legendami a komplikovaným rodinným životom vyšetrovateľky. K dobrému dojmu prispel aj záver, ktorý síce v hlavnej zápletke ponúkol rozuzlenie, no zároveň nechal mnoho otvorených vrát. A tak to má byť, lebo hoci sa vyšetrovanie uzavrie, Amaiin život pokračuje a povery medi ľuďmi tiež zostávajú.

Celkové hodnotenie: ****

ĎAKUJEM VYDAVATEĽSTVU Ikar ZA POSKYTNUTIE RECENZNÉHO VÝTLAČKU! Knihu si môžete zakúpiť TU (kniha vychádza 29.10.2013). 

Recenzoval: Catty

Neviditeľný strážca

Neviditeľný strážca sa vymyká takmer všetkému, čo zvyknem čítať, ale aj napriek tomu som sa do knihy už po niekoľkých stranách začítala a dychtivo som pretáčala stránky, aby som sa dozvedela viac. Po pravde, ja a detektívky sa veľmi nekamarátime, a preto som mala aj menšie obavy, či sa mi kniha bude páčiť. Avšak tento strach zo mňa opadol už po niekoľkých kapitolách, kde som si povedala, že táto detektívka nie je ako žiadna, ktorú som predtým čítala. Je výnimočná. Číta sa jedna báseň, dej je plynulý, nenudí a dozvedáte sa stále nové a nové skutočnosti, nad ktorými vás autorka núti zamyslieť sa.

“Zabúdanie je mimovoľné. Čím viac chceš na niečo zabudnúť, tým viac ťa to prenasleduje.”

Zväčša ma detektívky nebavia pretože sa okrem vyšetrovania v knihách nič nedeje a to ma doslova uspáva, teda ak to nie je kvalitne napísané. Avšak v tomto príbehu ma autorka držala v napätí až do samotného záveru a keď som už mala typ, kto by mohol byť vrahom, ona moje myšlienky obrátila o sto osemdesiat stupňov a záverom knihy mi doslova vyrazila dych, kde som len hľadela na stránku ako vyoraná myš či skutočne je tá postava vrahom.

Hlavná hrdinka inšpektorka Amaia Salazarová je poverená vyšetrovaním prípadu dvoch vrážd, ktoré sa stali v jej rodnom Elizonde. Síce s nevôľou, ale predsa, odchádza na miesto, kde prežila krutú minulosť, ktorú chcela pochovať veľmi hlboko. S vervou sa púšťa do vyšetrovania, ale prípad sa stále viac a viac zamotáva a v istom okamihu stojí Amaia na mŕtvom bode a rozanalizováva každú možnosť.

Snáď najviac sa mi páčili pasáže z minulosti, ktoré opisovali Amaino kruté detstvo. Aj preto považujem Neviditeľného strážcu za skvelú knihu, pretože autorka dokázala do detektívneho príbehu vložiť aj príbeh hlavnej hrdinky a jej pokus vysporiadať sa s minulosťou, ktorá ju mátala po príchode do Elizonda. Popravde som ju za to všetko, ako to zvládala obdivovala. Našla v sebe silu pochovať minulosť a roky sa k nej nevracať.

“Karty sú brána a túto bránu nesmieš otvoriť bez príčiny, ale ani ju nechať otvorenú potom. Brána, Amaia. Brány neublížia, ubližuje to, čo môže prejsť cez ne.”

Okrem Amaii bolo niekoľko postáv, ktoré mi utkveli v pamäti. Či to bola Amaina sestra, Rosaura alebo jej starostlivý manžel James, oboch som mala rada, takmer od začiatku. Síce sa James v knihe objavoval pomenej aj tých niekoľkokrát mi stačilo na to, aby som si o ňom spravila mienku. Za zmienku stojí aj teta Engrasi, ktorá bola pre mňa obrovským tajomstvom. Avšak postavu, ktorú by som asi z knihy vyškrtla a nikdy ju nestretla bola Flora, Amaina sestra, ktorá bola až do špiku kostí podlá, nikomu nič nepriala, pri každom hľadala niečo, čo by mu mohla vyhodiť na oči. Doslova som ju neznášala, a to sa mi pri postavách veľmi často nestáva. Všade vyzdvihovala iba seba, ostatní boli nuly, dokonca nemala nikdy pekného slova na Amaiu alebo Ros. Aj Amaini kolegovia stáli za to, či to bol inšpektor Iriarte alebo Jonan. Obaja mi boli sympatický.

Počas celého čítania som bola napätá ako struna a čítala som pozorne, aby mi neunikol žiaden detail. Počas príbehu som mala typy na vraha, ale autorka to tak šikovne zamotala, že keď odhalila toho skutočného páchateľa, chvíľu som sa nevedela preniesť cez to, že to je skutočne tá postava. Ale viete, ako sa to hovorí. Pod lampou býva najväčšia tma.

Dolores Redondovej sa podarilo zaujať mať už v úvodných stránkach a vsunúť do detektívneho príbehu aj príbeh zo života, ktorý sa točil okolo hlavnej hrdinky Amaii. Neviditeľný strážca je bravúrne dielo plné napätia a zvratov, kedy do poslednej chvíli nebudete vedieť ako sa príbeh skončí a budete netrpezlivo a s očakávaním prevracať stránky, aby ste sa dozvedeli ako sa osudy hrdinov skončia a či sa Amaii podarí odhaliť zločinca, ktorý má všetko na svedomí.

Suma sumárum, kniha od španielskej autorky Dolores Redondovej je najlepšou a najlepšie napísanou detektívkou, akú som kedy čítala a určite aj dlho bude, keďže ma zatiaľ žiadna detektívka tak neohromila ako práve táto. Knihu odporúčam hlavne milovníkom detektívok, ale nielen tým, ale aj čitateľom, ktorí majú radi napínavú knihu so štipkou miestnej mytológie a kopou zvratov, ktoré nebudete vedieť predvídať, ani keby ste boli jasnovidci.

Moje hodnotenie: *****

Za poskytnutie reading copy výtlačku knihy sa chcem veľmi pekne poďakovať vydavateľstvu IKAR. Kniha vychádza už tento pondelok, čo je 21. októbra. Určite si nenechajte ujsť tento skvelý čitateľský zážitok.

Recenzoval: Sue

Neviditeľný strážca

Elizondom sa šíri strach. Strach z vraha, ktorý ma na svedomí už dve mladé dievčatá, ktoré ani nedostali šancu dospieť. Kto je tento vrah, ktorý najskôr dievčatá uškrtí a potom aranžuje do podoby, ktorá v jeho chorej mysli zosobňuje nevinnosť a čistotu? Tieto a mnohé ďalšie otázky si kladie inšpektorka Amaia Salazarová, ktorá je poverená vyšetrovaním tohto zvláštneho prípadu. Amaia sa však s nevôľou vracia do svojho rodného mesta, v ktorom bude čeliť nielen vrahovi ale i svojej vlastnej minulosti, ktorú chcela navždy pochovať.

Amaiu som si takmer hneď obľúbila. Je to sebavedomá, odvážna, rozhodná žena, ktorá absolvovala pobyt a kurzy na Akadémií FBI v Quanticu –tým sa aj  neskôr stala tŕňom v oku niektorých svojich kolegov, ktorí ju považovali skôr za arogantnú karieristku no nevideli to čo Amaia skrývala hlboko vo vnútri, traumu, na ktorú sa pokúšala zabudnúť, no ktorá sa po príchode do Elizonda vyplavuje postupne na povrch.  Práve návraty do jej detstva sa stali mojimi obľúbenými časťami knihy a na každý ďalší dielik do skladačky, ktorá objasňovala jej minulosť som sa tešila. Minulosť, ktorú nám totiž odhaľujú nie je najružovejšia a už vôbec nie je minulosťou, ktorú by malo prežívať malé dieťa.

Okrem Amaie ma zaujali i ďalšie postavy, ktoré boli skutočne obľúbenia hodné. Či už to bol Amain manžel James, teta Engrasi alebo jej kolegovia Jonan a inšpektor Iriarte. I keď veľa sa o nich človek nedozvedel, pretože autorka im nedala veľmi veľa priestoru. Postavou, ktorú som však od začiatku  nemohla zniesť bola Amaina sestra Flora, dávno som sa nestretla s postavou, ktorá by ma tak iritovala svojou prítomnosťou v knihe ako ona. Flora nepatrí  medzi postavy, ktoré by som nemala rada pretože sú hlúpe ale skrátka preto lebo je to obyčajná mrcha a to teda riadna. Rozčuľovala ma každým svojím slovom, ktoré boli skôr pľuvaním jedu na Amaiu a svoje okolie.

Na začiatku som nevedela, čo ma v knihe čaká alebo čo od nej mám sama očakávať. Vedela som, že je to krimi, že sa tam vyskytuje vražda alebo teda séria vrážd no tým moja vedomosť končila. No autorka ma prekvapila kniha totiž obsahovala omnoho viac.  Autorka do zdanlivo obyčajného príbehu votkala povery a mytológiu svojho kraja a tak kniha miestami získavala nádych nadprirodzena. Predstavila nám Basajauna, ktorý je akýmsi strážcom lesa alebo Mari – matku prírodu. Tieto prvky sa mi veľmi páčili až som sama začala pátrať, čo sú tieto bytosti zač.

Autorke sa úspešne darilo  ma držať v napätí počas celej knihy. Svojim pútavým štýlom ma skrátka držala v hrsti a ja som dychtivo otáčala stránky v snahe zistiť, kto je vrah, kto je ten, ktorý dokáže vykonať také zverstvá.  S pribúdajúcimi stranami a i obetami sa prípad čoraz viac zamotával a tak každý môj typ na vraha bol mylný. V druhej polovici knihy, keď bolo stále viac otázok ako odpovedí som už bola schopná za vraha považovať hádam aj súdneho lekára. Autorke sa podarilo skrývať predo mnou identitu vraha do poslednej chvíle. Odhalenie toho, kto je skutočne vrahom ma napokon šokovalo a ohromilo.

Neviditeľný strážca Dolores Redondovej nie je len tak obyčajným detektívnym príbehom, v ktorom ide len o riešenie prípadu. Skrýva v sebe čosi viac. Autorka ma touto knihou prekvapila ba dokonca ohúrila. Spočiatku som nemala prehnané očakávania no kniha mi dokázala svoje kvality a ja som bola napokon nadmieru spokojná.

Moje hodnotenie:
***** 

Za poskytnutie reading copy výtlačku knihy sa chcem poďakovať vydavateľstvu IKAR. Kniha Neviditeľný strážca vychádza 21. októbra a objednať si ju môžete TU.

Recenzoval: Mimi

Neviditeľný strážca

Začítal som sa do tejto detektívky, ktorá opisuje kriminálny príbeh odohrávajúci sa fiktívne v roku 2012, teda s ohľadom na knižný vývoj, len teraz nedávno. Hneď prvé kapitoly mi pripomenuli to, čo napísala vo svojom článku Nora-Soul Slížová. Detailné opisy brutálnych scén nemusia však byť vždy znakom nekvality. Nora-Soul písala o tom hlavne v súvislosti s knihami Jo Nesba. Prekvapujúco dobre napísaná názorová čitateľská recenzia sa vo všeobecnosti trafila do čierneho. Opis brutálnych scén je však často len akýmsi lákadlom a nadbiehaním domnelému vkusu čitateľa.

U Dolores Redononovej to tak nejako začínalo, aj keď trochu miernejšie ako v niektorých scénach Jo Nesba. Napriek tomu sa čoskoro ukázali kvality jej písania. Neviditeľný strážca je prvou časťou trilógie zo Španielskej  oblasti Baztan. Zaujímavosťou je, že toto dielo vyšlo v Španielsku hneď v štyroch vydavateľstvách. Vychádza aj v Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku, v Brazílii, v Nórsku, Anglicku, v Turecku, v Poľsku a v Česku. Na Slovensku vychádza vo vydavateľstve Ikar. To samozrejme už niečo hovorí o potenciáli danej témy a kvalite jej spracovania.

Ako čitateľ si však svoj názor tvorím nezávisle od medzinárodného ohlasu vydavateľstiev a filmových producentov (na túto trilógiu sa chystajú aj filmári). Dôležité je, že po úvodných kapitolách sa začal rozvíjať takmer klasický detektívny príbeh, trochu podfarbený miestnou legendou o "lesnom" mužovi. Chvíľami som mal dojem, že čítam detektívku od Artura Conan Doyla so slávnym detektívom Holmesom. Prácu policajného vyšetrovateľa tu však robí žena a v príbehu sú zapletení aj ľudia z jej širokej rodiny, aj z jej ťažkého detstva.

Tu by mohli moje dojmy skončiť, o tajomstvá príbehov detektívok a hlavne o rozuzleniach sa nepatrí písať zoširoka, tak radšej sa zastavím u niektých metafor, či myšlienok, ktoré ma zaujali. Televízor bežiaci na pozadí, ako zvuková kulisa, každý ignoruje. Je to vraj ozvena, hlas, ktorý počuť, keď už ten skutočný prestal existovať. Zaujímavé, že tak to niekedy naozaj vnímame. Za "globalizačný" postreh možno považovať to, že spoločným znakom mladých je Playstation a jointy. Len dúfam, že my sme sa až tak ďaleko "nezglobalizovali".

Práca policajného vyšetrovateľa je zrejme ťažká, ale aká je pre policajtku obklopenú samými mužmi, to vie len ona. Nikto si však nevyberie povolanie a policajný vyšetrovateľ je povolanie, ktoré by ho istým spôsobom netešilo. Na rozdiel od práce Sherlocka Holmesa, inšpektorka Amaia má k dispozícii najmodernejšie laboratórne metódy založené na najnovšom vedeckom poznaní a aj ich využíva. Ale aj tak si najlešie postupy musí vydedukovať zo všetkých známych súvislostí, ako Sherlock Holmes.

Môj celkový dojem z tejto knihy je dobrý. Prejavuje sa to už pár dní aj tak, že po dočítaní sa začali na mne prejavovať abstinenčné príznaky. Akési prázdno, keď sa ešte časť mysle nachádza v dočítanej knihe. Čo teraz vziať do ruky? A tak podobne...

Hornaté územie Baztan leží na hraniciach s Francúzskom a Elizondo, kde sa odohráva dej príbehu, je neďaleko Pamplony. Je to krajina dosť podobná Slovensku. Dokonca sa tam vraj občas vyskytujú aj medvede. Práve preto si inšpektorka Amaia zavolala na posúdenie počtu medveďov v okolitých dolinách dvoch expertov. Tí vraj pochodili kvôli skúmaniu medveďov rôzne oblasti v Európe, mimo iných vraj skúmali medvede aj v Maďarsku.

Neviem, koľko je medveďov v Maďarsku, ale keď experti vynechali Slovensko, u mňa stratili kredit, prišli o medvedí raj. Alebo si len autorka pomýlila Slovensko s Maďarskom, alebo nevie, že Slovensko je skanzenom medveďov.

Recenzoval: Jozef Javurek

Neviditeľný strážca

V navarrskom údolí mali starodávne legendy o basajaunovi, teda chlpatom obrovi- strážcovi lesov, o belagile-bosorke a aj  o bohyni plodnosti Mari vždy dosť prívržencov , presvedčených o ich pravdivosti. Ani cirkevná inkvizícia ich v minulosti nedokázala načisto potlačiť, lebo ľudia v prípade, že sa im nepodarilo uspieť podľa nových pravidiel, obracali sa o pomoc k tým starým. Preto, keď sa našlo v krátkom časovom úseku už druhé mladé dievča, mŕtve na brehu rieky a naaranžované do pozície nevinnosti, spolu so zvyškami chlpov rôznych zvierat, poverčiví ľudia uverili, že ich zabíja basajaun. Bulvár hneď tieto reči prebral a zveličil a čoskoro v údolí Baztán zavládol strach. Inšpektorka oddelenia Kriminálnej polície, Amaia Salazarová , ktorá je vzhľadom na doterajšie výborné výsledky v práci poverená vedením vyšetrovacieho tímu, na tieto povery síce neverí, ale dobre vie, že mnohí ľudia, ktorí sú bližšie spätí s prírodou tomu veria, a teda to môže aj adekvátne ovplyvniť ich správanie a motívy.

Prácu policajného vyšetrovateľa netradične v tomto prípade robí žena, a aká ťažká je pre ňu v tejto situácii, keď je obklopená samými mužmi, to vie posúdiť iba ona sama. Navyše, okrem nepriazne niektorých kolegov, ktorým sa zdá, že ešte nedorástla na šéfku tímu, sa musí Amaia vysporiadať aj s vlatnými súkromnými traumami, pochádzajúcimi ešte z jej detstva. Hoci sa snažila na tieto desivé zážitky navždy zabudnúť, démoni v podobe nočných mor a postupnej straty sebakontroly, s následným ohrozením najbližších, ju začali po návrate do rodného Elizonda znova prenasledovať. Okrem línie vyšetrovania prípadu, kde sa hrá o čas a obetí postupne pribúda, sa v knihe objavuje aj línia Amaiinho temného detstva. Detstvo Amaie bolo veľmi zvláštne. Jej teta, ktorá bola veštica, a mala veľmi blízko k nadprirodzeným veciam, ju milovala, na rozdiel od jej šialenej matky, ktorá ju nenávidela.

Ani láska otca ju nedokázala uchrániť od otrasných zážitkov s vlastnou matkou a zlou staršou sestrou. Aj keď matka je v súčasnosti už mŕtva a nemôže jej ublížiť, sestra vyrástla na dokonalú fúriu, ktorá znepríjemňuje život všetkým naokolo. Rodinné peripetie sú miestami zaujímavé aspoň tak, ako samotné vyšetrovanie. Navyše sa do okruhu podozrivých dostávajú aj ľudia z jej široko rozvetvenej rodiny. Okrem tradičných výsluchov a preverovania alibi podozrivých osôb má inšpektorka k dispozícii aj najmodernejšie laboratórne metódy na porovnávanie stôp, a tieto aj patrične využíva. Zároveň sa pridŕža doporučených metodických postupov, vytvára psychologické profily páchateľa a overuje príčinné súvislosti…  No k vyriešeniu prípadu, a zisteniu kto je páchateľom, sa musí dopracovať najmä dedukciou zo všetkých zistených skutočností, ako každý správny detektív.

Napínavý príbeh je tak ozvláštnený spojením prvkov reality a mytológie a doplnený komplikovaným súkromím inšpektorky, ktoré ovplyvňuje priebeh vyšetrovania. Záver síce ponúka rozuzlenie, ale necháva niečo aj nedopovedané, lebo je iba prvou časťou autorkinej trilógie detektívnych prípadov z oblasti Baztán.

Recenzoval: Iceman

Neviditeľný strážca

Hlavná inšpektorka Amaia pochádza totiž z oblasti majúcej v úcte tradície a príbuzenské zväzky. Tie zahŕňajú predovšetkým jej tetu so záľubou v tarotových kartách a dve sestry so vzťahovými problémami. A hoci Amaia pred časom z rodného mesta doslova ušla, sériové vraždy v bezprostrednom okolí jej domova ju privedú aj s jej manželom späť.

V malom mestečku neďaleko preslávenej Pamplony vyčíňa tajomný vrah. Jeho obeťami sú dospievajúce dievčatá, ktoré zbavuje znakov dospelosti a umelo ich navracia do detských čias. Vyšetrovatelia sa spočiatku zameriavajú na problémové osoby z ich okolia, no keď sa počet vrážd stupňuje a znižuje sa dĺžka času medzi úmrtiami, je zrejmé, že za vraždami stojí niekto ostražitejší a nebezpečnejší. Jeho pohnútky sú nejasné, preto je prípad pridelený Amaii Salazarovej, expertke na profiláciu páchateľov. Pre prácu občas zanedbáva svoj manželský život, preto sa jej milovaný manžel rozhodne, že využije príležitosť a spolu s Amaiou cestuje do jej rodnej oblasti. S ním po boku Amaia ľahšie znáša nápor negatívnych emócií aj neprajnosť kolegov. Nie každý sa totiž dokáže vyrovnať so ženou vo vedúcej pozícii...

Zvieracie chlpy nájdené na miestach činu sú záhadou, keďže v daných lesoch sa medvede nevyskytujú. Poverčivosť, miestne legendy a stopy, čo nemajú ľudský pôvod, majú za následok, že ohavné skutky sú pripisované basajaunovi, mýtickej bytosti. Amaia a jej tím sú skeptickí. Ako by mohol obrovitý tvor ponechať mladé dievčiny s roztrhanými šatami, vyholeným ohanbím a s rukami zloženými v panenskej pozícii? Najmä keď tí, čo sa s ním podľa vlastných slov stretli, poukazovali na jeho mierumilovnosť? Vražedný očistný rituál má pravdepodobne predsa len pôvod kdesi inde...

Neviditeľnému strážcovisa nedá uprieť priam prízračná atmosféra. Či už je to miestom opradeným legendami, ľudovými poverami, alebo budúcnosťou videnou v kartách. Devízou je aj pohľad do vzťahov medzi postavami, ktoré ich robia "ľudskejšími" a rýchlejšie sa s nimi stotožníte. V mnohých krimirománoch sa stretávame so zohratým tímom, no tu natrafíme aj na faloš, ohováranie a neuznávanie autority, čo vedie k ďalším pútavým motívom. Ja osobne som rád, že sa k nám dostáva čoraz viac kvalitných krimi aj z iných končín ako USA a mrazivého severu. Dúfam, že tento trend bude pokračovať...

Recenzoval: Marek Zákopčan

Neviditeľný strážca

Musí nájsť šialeného vraha, ktorý jej nedá vydýchnuť a privádza naspäť desivé spomienky jej detstva. Prípad sa zamotáva a zatiahne do toho aj jej rodinu. Amaia musí pokoriť prípad a svoju minulosť, no sú tú spomienky, ktoré jej v tom bránia.

Táto kniha je vážne zaujímavá. Nevedela som čo mám čakať, predsa len kriminálne romány či detektívky nečítam každý deň. Ale kniha je naozaj podarená,  autorka použila neskutočné detaily. Prvky mytológie, história rozparovačov a podobne. Spočiatku je do detektívka, ktorá sa čoraz viac zamotáva. Ale čím idete ďalej, tým viac sa to zamotáva a chytá prvky psychologického románu. Autorka nechcela vytvoriť konvenčnú detektívku, čo sa jej aj podarilo. Páchateľ aj všetky tajomstvá autorka tajila až do úplného konca, a čitateľ môže len hádať, kto za všetkým stojí. 

Prvky mytológie, ktoré Dolores Redondová využila, boli nezvyčajné, obzvlášť pre slovenských čitateľov. "Basajaun", mystická postava, bol zvláštny, ale originálny pojem. S takým niečím som sa ešte nestretla, a preto je jeden z pozitívnych prvkov knihy. Vraždy mi prišli až trochu nechutné, lebo vrah bol úplne šialený. 

Redondová využila širokú škálu postáv s kladnými ale zápornými vlastnosťami, ale aj zlozvykmi. Hlavná hrdinka Amaia bola asi najlepšia postava v celej knihe. Jej súčasné a minulé ja boli rozdielne. Jej problémy z detstva ju stále prenasledovali a kým sa s nimi nevysporiadala, nevyriešila prípad. Občas mi jej bolo ľúto, lebo si fakt nevedela poradiť, ale vždy si našla spôsob. 

Táto kniha je naozaj zaujímavá a čitateľa drží v napätí až do konca.  Určite získa slovenských čitateľov a milovníkov detektívok, získa náležitý úspech svojej kvality. Niektoré časti som mala problém pochopiť, ale keď som sa nad tým zamyslela, dávalo to zmysel. Niektoré časti by som zase vyškrtla.  Je to však výkvet španielskej literatúry, ktorý sa oplatí prečítať. A preto si aj zaslúži označenie "Svetový bestseller". Autorka napísala napínavý kriminálny román, ktorý poteší každého milovníka detektívok.  Táto kniha vychádza už 21. októbra a kúpite ju v každom dobrom kníhkupectve alebo si ju môžete kúpiť tu. 

Moje hodnotenie: ****

Za poskytnutie recenzného výtlačku by som chcela poďakovať vydavateľstvu Ikar. 

Recenzoval: Christine
our-universe-of-books.blogspot.sk