Havranie dievča

Havranie dievča

Keďže som vedela, že sa budem vyjadrovať ku knihe Havranie dievča, tvrdo a nekompromisne som sa vyhýbala všetkým hodnoteniam, článkom a blogom na túto tému.

Takže, ak sa môj názor zhodne s nejakým iným, je to len číra náhoda, rovnako ako aj vtedy, keď budem v opozícii voči tvrdeniu niekoho iného. Havranie dievča (prvú časť trilógie) napísala švédska autorská dvojica - Jerker Eriksson a Hakan Axlander Sundquist - pod pseudonymom Erik Axl Sund.

Havranie dievča by ste nemali čítať, ak:

-          bývate na samote, najlepšie v malej švédskej dedine a máte doma saunu,

-          ste matkou maloletého syna,

-          neznášate popisy sexuálneho zneužívania detí v rodine.

Havranie dievča by ste si mali prečítať, keď:

-          máte radi košaté epické krimi príbehy škandinávskych autorov,

-          sa vám páči, ak príbehy žien a o ženách píšu muži,

-          oceníte dôkladne prepracované popisy násilných scén, vrážd a smrtí,

-          vás nerozpáli do biela hnus a odpor k zneužívaniu dcér vlastnými otcami,

-          sa orientujete v problematike psychických porúch a deviácií.

Ja som to prečítala na jeden dúšok. Ale druhýkrát to už čítať nebudem.

A ďalšie diely trilógie budem čítať len z čírej zvedavosti, čo ešte hlavná hrdinka Sofia Zetterlundová/Viktória Bergmanová dokáže spôsobiť a spáchať.

A prečo vlastne samu seba vidí ako Havranie dievča?

Recenzoval: Andrea Ostrihoňová
ostrihonova.blog.sme.sk

Havranie dievča

Po mojej poslednej (takmer) romantickej knihe Iba jeden rok (Ikar, 2014) je to maximálny obrat v obsahu. Už aj tým, že náhoda je v Havraňom dievčati považovaná za nebezpečnú, zatiaľ čo Willem z Iba jedného roku bral náhodu za bernú mincu. Nuž, paradoxom sa nevyhneme a o to je potom zaujímavejšie porovnávať (neporovnateľné) v určitých aspektoch.

Havranie dievča začína zhurta tým, že hlavný kriminálny živel si stelie svoj pelech a my pomaly načierame do jeho myslenia. Dlho predlho však ostane jeho myseľ skrytá v akomsi opare, budeme držaní na motúziku a nech sa budeme vzpierať hocijako urputne, tak to ostane ešte ďalších tristo strán. Zato vedúca komisárka, trošku zakomplexovaná Jeanette Kihlbergová, to je hotová otvorená kniha. Celý čas môžeme hltať jej život od alfy po omegu, vytvárať si názor, obraz, čokoľvek je zapotreby, ale živel uniká napriek tomu, že sa sem-tam po kúsku čosi prevalí. V tomto si Sund dáva záležať. Šperkuje a popúšťa vlákenko za vlákenkom, ani o piaď viacej.  Ale čitateľ sa nemôže sťažovať, keďže s Jeanette žije jej stereotypný a celkom nespokojno-mizerný život. S manželom, ktorého najlepším kamarátom je gauč, s večne sklamaným synom, so spolupracovníkmi, ktorí ju pre jej veliteľské sklony prezývajú mužským aliasom a rodičmi, čo sú jej bankou... Vlastne ani nemá život. Okrem práce. No kto by na niečo takéto povedal krivého slova? Vskutku výborný základ pre silnú, atmosférou nabitú zápletku, už len pre to, že mnoho ľudí sa v tom nájde.

Keď ide všetko bokom

Veľmi skoro sa k všetkému pripletie aj psychologička Sofia (aké príhodné meno), ktorá má určitý špecifický problém – má minulosť. Preto je aj kniha príhodne rozdelená na súčasnosť,

kde sa množia mŕtvoly chlapcov akoby ich vyrábali na zákazku a minulosť, čo by nemala byť súčasťou žiadneho života. Pretože je taká ohavná, smutná, biedna a ľudsky-neľudská. Niekto by na to pohodil plecom „stáva sa“. Aj to je ľudská chudoba. No ale je to tu, je to zhmotnené v knihe a v rámci krátkych severských kapitol, to odznie akosi rýchlejšie. Takže, okrem domnelej hlavnej predstaviteľky a jej pridružených „planét“ sa centrum pozornosti presúva k zrade toho najhrubšieho zrna. K zrade na deťoch.

Keď sa práve to uvedomí, malicherne vyznieva otázka genderovej nerovnosti v práci, opilecké sklony, nezodpovednosť v manželskej sfére, finančné problémy... čokoľvek, čo sa na stránkach súbežne nachádza. Ale aj prostredníctvom „toho“ sa ten, kto číta, dostáva do mysle škodnej a už mu taká zničujúca nepripadá. Iba zničená. A nie, nevytvára si k nej žiadne sympatie, len ju dokáže pochopiť a to aj vďaka tomu, ako sa v tom dokázal Sund vyhrať. Je tu dokonca nábeh na vytvorenie empatického človeka z totálneho dreva. K čomu nedokážem byť empatická je spôsob premýšľania niektorých postáv. Ako dokážu žiť v neuspokojivom zväzku/živote/čomkoľvek a nahovárať si, že lepšie príde (samo)? Ech, čudná to realita, či už knižná, alebo tá ozajstná.

Istý čas som mala pocit, že explicitnosťou chce autor ťažiskovo zasiahnuť každého, koho môže. A postupom času mu to nijak zvlášť nezazlievam aj keby to bola pravda, pretože sa mi zdá, že s otvorenosťou sa ďalej dôjde. Treba si naliať čistého a postupovať s tým, čo je k dispozícii a neutekať od toho, neschovávať sa: pred krachujúcim manželstvom, pred zničujúcou túžbou po kariérnom postupe za každú cenu a či pred pedofíliou, lebo vždy je riešenie a východisko. Takže nakoniec spôsob rozprávania krkolomne schvaľujem. S čím už mám väčší problém je neuzavretý koniec. Viem, že je to najnovší trend, ťahať sa od knihy ku knihe a vytvárať 10-dielne opusy, ale... kniha s podobnou tematikou je pre mňa jednorazová záležitosť. Chcela som mať po tom a nemám.  

Rada by som teda chcela upozorniť čitateľa. Je to drapľavá kniha, má drsné spôsoby a môže (a či mala by) spôsobiť nepohodlie. Vytvára dojem, že v každom drieme Dr. Hyde a že každú chvíľu môže vyjsť na povrch. Kvapká na čitateľskú cestu toľko temného, že je zdravšie ju dávkovať postupne. Kniha, kde vzdialenosť niekedy znamená obrovskú blízkosť a naopak. Ale ak si pripravený, túžiš po okrajoch človečej mysle, tak nech sa páči. Havranie dievča je pre teba ako stvorené.

Krásne ďakujem BUXu za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete kúpiť TU. 

Recenzoval: LenaAoi
lenaaoi.blogspot.sk

Havranie dievča

Nečudo, mrazivé príbehy sú takpovediac ranou na istotu. Nájde sa už len málo ľudí, čo nikdy nepočuli o Nesbovi, Larssenovi, Marklundovej či Läckbergovej. Pozitívom je aj fakt, že v prípade úspechu predaja tej ktorej knihy majú vydavatelia (a s nimi aj čitatelia) o pôžitok postarané aj do budúcna. Je zvykom, že hlavná postava - často s početnými vnútornými krízami - to potiahne na niekoľkodielne série. Ikar sa pustil do predstavenia trilógie, ktorú sprevádzajú prívlastky ako kontroverzná, netradičná, šokujúca... Ide len o premyslený marketing alebo je Havranie dievča naozaj také originálne?  

Už viackrát sa mi stalo, že moje očakávania sa nenaplnili a bol som nútený čeliť čitateľskému sklamaniu. Nedávno sa tak stalo pri knihe Démonológ, takže som radšej pri bombastickej reklame na Havranie dievča ostával mierne skeptický. Našťastie. Niežeby som sa nudil, ale pri porovnaní s inými žánrovými konkurentmi ostáva kniha kdesi nad hranicou priemeru. Buď čítam priveľa kníh a je pre mňa ťažké nadchnúť sa, alebo mám momentálne len unavenejšiu ruku pri výbere pútavých titulov. A pritom to začína celkom zaujímavo, záhadne, napínavo - pri stanici metra je nájdené telo chlapca, ktorý nikomu nechýba a okolnosti jeho smrti sú nanajvýš netypické... Zároveň čakáte, že sa príbeh rozbehne, vtiahne vás a odrazu ste na poslednej strane - keď si po stovke strán uvedomíte, že sa vlastne vôbec nič nedeje.

Ako hlavné postavy tu vystupujú dve ženy - policajná vyšetrovateľka Jeanette Kihlbergová a psychoterapeutka Sofia Zetterlundová. Kým sa ich pracovné povinnosti a osudy pretnú, čitateľ musí dôkladne spoznať ich rodinné zázemie a v prípade Sofie najmä jej klientov - niekdajšieho detského vojaka z Afriky a predovšetkým od detstva týranú a zneužívanú Victoriu. Obe hrdinky si svojím spôsobom kladú rovnakú otázku: akú šancu má človek na zachovanie ľudskosti, ak vystavuje utrpeniu iného človeka? Kedy sa z ľudí stávajú monštrá? Dá sa tomu vôbec predísť? Pre Jeanette je vyšetrovanie vrážd detí o to náročnejšie, že ona sama má takmer dospievajúceho syna a ako matka sa obáva nástrah desivého sveta. Sofia sa musí potýkať s pochopením pacientov a ako empatická lekárka naplno preciťuje ich trápenia. Ani jedna z nich to teda nemá ľahké a spolu sa snažia prísť na to, čo vedie páchateľa k brutálnym činom, čo ho poznačilo natoľko, že koná tak zvrhlo a neľudsky. 

Pozorný čitateľ už v priebehu deja môže vytušiť, kto sa ukrýva za "havraním dievčaťom", tí menej zdatní aspoň zažijú nečakané prekvapenie. Ak preferujete uzavreté konce a prípady kriminálok, buďte v tomto prípade ostražití. Autorska dvojica používajúca pseudonym Erik Axl Sund (Jerker Eriksson a Hakan Axlander Sundquist) niektoré dejové linky očividne rozpracovala do celej trilógie. Mňa osobne to nijako nepotešilo, už tak na môj vkus miestami rozvláčny príbeh sa mal uzavrieť a ďalší diel mohol poskytnúť pútavejšie námety. Žiaľ, tento kúsok švédskej literatúry ma neoslovil a obávam sa, že nesiahnem ani po jeho pokračovaní.  

Ukážka z knihy Havranie dievča:

V tele sa jej napne každý sval a vystrašená na smrť sa začína brániť.
Havranie dievča ho schmatne za vlasy, tak surovo, že sa trhajú vo veľkých chumáčoch.
Udrie ho.
Do hlavy, do tváre, po tele. Z uší a nosa mu crčí krv a v jeho očiach vidí po prvý raz hrôzu a potom ešte niečo iné.
Hlboko v očiach nechápe, čo sa deje.
Havranie dievča udiera a udiera, a keď sa už nehýbe, údery zoslabnú.
Plače a nakloní sa nad neho. Nevydá zo seba ani hláska, iba tam leží a zíza na ňu. V očiach nemá nijaký výraz, ale hýbu sa a žmurká nimi. Jeho dych je rýchly, v hrdle mu chrčí.
Cíti závrat a telo má ťažké.
Ako v hmle vstane, opustí mólo a zoberie veľký kameň z brehu rieky. Keď sa k nemu vracia s kameňom v ruke, robia sa jej kruhy pred očami.
Úder namierený na hlavu vydá zvuk, ako keď niekto skočí na jablko.
„To nie som ja,“ povie. Potom nechá jeho telo skĺznuť do vody.
„Teraz musíš plávať...“

Recenzoval: Marek Zákopčan
zakopcan.blog.sme.sk

Havranie dievča

Pod pseudonymom Erik Axl Sund sa skrýva švédska autorská dvojica Jarker Eriksson a Håkan Axlander Sundquist a ako už veľmi dobre vieme, Švédom to v písaní napínavých kriminálnych príbehov a thrillerov naozaj ide. Prvá časť trilógie s názvom Havranie dievča po štyroch rokoch od svojho knižného debutu v severských krajinách prišlo aj na Slovensko a my sa tešíme. Nielen preto, že dobrého čítania nie je nikdy dosť, ale dve ďalšie sľúbené pokračovania naznačujú naozaj prepracovanú zápletku.

V kríkoch blízko metra nájdu zohavené a mumifikované telo malého chlapca a komisárka Jeanette Kihlbergová má za úlohu prípad prešetriť. Postupne sa však objavujú ďalšie a ďalšie podobné zločiny, kedy bol unesený a zavraždený chlapec, ktorý ako prisťahovalec nikomu nechýbal. Zhodou okolností sa vyšetrovateľka spojí s psychoterapeutkou Sofiou Zetterlundovou a vy už nebudete vedieť, ktorá bije. Choré mozgy, pedofília a detskí vojaci kdesi v Sierra Leone. Aj takéto „lahôdky“ ponúka román Havranie dievča.

„Krídla muchy sú beznádejne uväznené v žuvačke. Nemá význam, aby si nimi mávala, pomyslelo si Havranie dievča. Už nikdy nebudeš lietať. Zajtra bude svietiť slnko ako zvyčajne, ale nie na teba.“

Úprimne, pri tejto knihe som mala naozaj veľké očakávania. A výsledok? Koniec ma nahneval. Nie preto, že už istú dobu som tušila (upozorňujem, len tušila!), ako to naozaj všetko je a kto zo všetkých podozrivých je vinný, ale preto, ako sa to skončilo, respektíve neskončilo. Dej sa zaplietol tak, že môžem len hádať, čo všetko si autori pripravili v ďalších dvoch knihách. Zimomriavky? To nie. Ale zdravá dávka znechutenia pri niektorých pasážach, nechápavé krútenie hlavou a nutnosť obracať stránku za stránkou, to boli sprievodné javy, ktoré sú vítaným doplnkom pri čítaní napínavých románov.

Štýl písania by som popísala ako tajomno-realistický. Dvojica Erik Axl Sund nechutnosti síce nezakrýva, ale ponecháva na čitateľov, aby si naznačené a zaobalené opisy vo svojej fantázii dokončili sami. Nebáli sa načrieť aj do kontroverznej témy detskej pornografie a zneužívania vlastných detí. Pripravte sa však na ťažké psychické stavy postáv, od ktorých by ste to možno nečakali (ale aj od tých, od ktorých to prekvapujúce vôbec nebude). Kapitoly sú síce krátke, ale majú potrebný ráz a napätie. Minulosť sa prelína s prítomnosťou, ale spôsobom, ktorý vôbec neprekáža a nemätie.

„Domov ide cez Götgatan až ku križovatke so Skånegatanom, kde odbočí doľava a ide rovno až do bytu. Tam nájde tú svetlú ženu v tmavej a mäkkej izbe. Leží vysilená na podlahe a na jej očiach vidí, že je hrozne ďaleko. Skloní sa nad ňu, bozkáva jej nohy a potom sa vyzlečie. Skôr než si k nej ľahne, opatrne a starostlivo zloží oblek, tak, ako mu to veľa ráz ukázala. Zatvorí oči a čaká, kým mu anjel dá inštrukcie.“

Ak teda chytíte Havranie dievča do rúk, vedzte, že hneď na začiatku vás vsaje do svojich stránok a vy budete spolu s hlavnými protagonistami prežívať nielen riešenie prípadov, ale aj ich osobný život. Nie, vôbec to neprekáža, že autori im venovali značný priestor. Aj nimi si pripravili skvelú základňu na ďalšie pokračovania, ktoré budeme všetci spolu nedočkavo očakávať na pultoch kníhkupectiev. Títo severania to jednoducho vedia. Možno im pridávajú niečo do vody, to však môžeme len hádať. Alebo to prosto majú v krvi.

Recenzoval: Martina Hatňanková
http://www.citaj.to

Havranie dievča

Stane sa tak 7. novembra t. r. pri príležitosti uvedenia druhej časti ich trileru s názvom Plameň túžby. Počas jednodňovej návštevy sa stretnú aj s čitateľmi v literárnej kaviarni Panta Rhei na knižnom veľtrhu Bibliotéka.

Prvá časť trileru Havranie dievča vyvolala hneď po vydaní v roku 2010 množstvo protichodných reakcií nielen v radoch čitateľov, ale aj literárnych kritikov. Kniha získala niekoľko žánrových cien, ale vyslúžila si aj dávku kritiky za to, že je to až príliš drsný a násilný príbeh. Podľa niektorých recenzentov je Havranie dievča také kruté, ako doteraz žiadny krimi román nebol. V Čechách vyšla kniha s emblémom na obálke Len pre silné povahy. Napriek uvedenému sa však odborná verejnosť zhoduje v názore, že Havranie dievča  predstavuje literárny fenomén a prelom v žánri švédskych detektívok. Švédska akadémia spisovateľov krimi  knihu ocenila ako „hypnoticky fascinujúcu psychoanalýzu spracovanú formou kriminálneho románu.“  Práva na jeho vydanie kúpili doteraz vydavateľstvá v 35 krajinách vrátane Brazílie, Tchaj-wanu a Japonska.

Jednotlivé časti trilógie nesú názvy: Havranie dievča (Ikar 2014), Plameň túžby (Ikar november 2014) a Pýtiine pokyny (Ikar 2015).  Spolu tvoria príbeh o Victorii Bergmanovej, žene v strednom veku, ktorú v detstve týrali a zneužívali..

 Jerker Eriksson a Håkan Axlander Sundquist  popri písaní  viac ako desať rokov experimentujú s hudbou, filmom a umením. Absolvovali viacero turné po Ukrajine, Rusku, Bielorusku a Poľsku s elektropunkovou kapelou i love you baby!

Podrobné informácie o programe autorskej dvojice v Bratislave vám včas poskytneme.