Calico Joe

Nečítam veľa Johna Grishama,je to pre mňa náročné čítanie,ale tento príbeh ma zaujal,tak som si knihu kúpila.Odhliadnuc od toho,že je tam "dosť"športovej terminológie,to pravé čo knihu obohatilo je krásny príbeh o ľudskosti,odpustení a aj napriek tragédii je záver veľmi pekný..

John Grisham je síce kráľom napínavých príbehov zo súdnych siení, ale aj jeho "odbočky mimo talár" (Hra o pizzu, Mississippské poviedky, Maľovaný dom, ...) nepochybne presvedčili každého (nielen) z jeho verných čitateľov. V prípade jeho predposlednej knihy Calico Joe to nie je inak. Je naopak fascinujúce, ako autor právnickych detektívok dokáže napísať úprimnú knihu o hráčoch bejzbalu, ktorej uverí úplne každý, aj ten, kto bejzbalu nerozumie ani za mak. Samotný Grisham, ktorý sa na konci knihy rozhodol v krátkosti ozrejmiť pravidlá tejto americkej hry píše: "Uvedomujem si, že zvyšok sveta nehrá bejzbal." Ono je však v tomto románe hra o "naháňaní sa za loptičkou" iba kulisou a Grisham skôr rozhráva neskutočný príbeh bejzbalového hráča za zenitom, jeho syna, ktorý sa vzdal svojho sna o bejzbale, práve kvôli svojmu otcovi... kvôli tomu, že sa za neho v podstate hanbil. Fascinujúci príbeh hráča, ktorého hviezdna kariéra skončila skôr, ako začala a jedinedčná ukážka Grishamovho majstrovského pera, v ktorom dokázal spojiť silný osudový príbeh s pre Američanov tak zaujímavým prostredím. Je to o bejzbale, ale napriek tomu, že mu tu nikto nerozumie, je to zaujímavá kniha, pretože je to neuveriteľný ľudský príbeh, pri ktorého písaní Grisham zatiaľ najviac (podľa vlastných slov) využil skutočné udalosti. Vynikajúce, dá sa to prečítať za dva večery (a nie preto, že to má v podstate iba 200 strán, ale preto, že sa od toho nedá odrthnúť).