Nebeské oči

/hlúpy enter xD / David Almond ma znovu nesklamal a z jeho pera vyšiel ďalší krásny príbeh, ktorý stojí za prečítanie. Už i len anotácia pôsobí tajomne, zaujímavo a čarovne, a rovnako čarovný je celý príbeh, popretkávaný snovými spomienkami a nepochopiteľnou realitou plnou prekvapení a napätia. A opäť raz je napísaný krásne, takmer lyricky, s neopakovateľnou atmosférou. Dej je prostredníctvom rozprávačky Erin popisovaný veľmi emotívne a miestami som sa proste musela usmiať, miestami ma zovrela úzkosť, ľútosť aj strach a v závere ma premáhalo dojatie. Temnosť a tajomnosť viseli po celý čas vo vzduchu, čo robilo príbeh tak pútavým, no nie to je dôvodom, prečo som zostala tak očarená. To dievča so zvláštnym menom, Nebeské oči, dievča, čo sa malo utopiť v mori a čo bolo zachránené z bahna, má totiž schopnosť aj cez pochmúrnosť a všednosť tohto sveta ešte stále dovidieť do neba. A tak nám ukazuje, že aj desivý Čierny močiar nemusí byť tak čierny a že detský domov Biela brána s utrápenou vychovávateľkou Maureen, čo už stratila nádej, môže byť ešte belší a radostný. A rozhodne si tento príbeh musím prečítať ešte raz, pretože jeho výnimočnosť sa nedá obsiahnuť na jeden raz...

Len dnes som Nebeské oči dočítala a musím povedať, že ani najmenej neľutujem, že som si ju kúpila.