Kvarteto

Obsah knihy: Kvarteto

Naše predstavy o budúcnosti môžu byť akékoľvek. Najbližší okamih i tak často prekvapí. Prekvapil aj členov štyroch rodín, o ktorých je tento príbeh. Život ich spojil do symbolického kvarteta, aby ich naučil: „Nech sa deje čokoľvek, musíš cez to prejsť. Všetko je tak, ako má byť.“ Karty sú rozdané a hráči sú na ťahu. Kto si vytiahne karty mizérie a kto karty arogancie a snobizmu? Kto ide do hry férovo, bez pretvárky a kto sa snaží taktizovať? Jedno je isté – hra má pevné pravidlá a spôsob hry nakoniec dostihne každého hráča. Rovnaké symboly sa v kvartete spájajú, taká je zásada. Tak ako rovnaké túžby v živote.

Odkazy

• KVARTETO

Ukážky z knihy

Kristína mu venovala zvodný úsmev. „Idem sa osprchovať,“ šepla, jemne ho bozkajúc. Vyzývavo naňho žmurkla. „Pôjdeš so mnou?“
Na okamih zaváhal. Mal rád tie chvíľky, keď si mohol vychutnávať jej božsky stavané telo. Rukami i pohľadom. Potom si ho zahalila šatami a hoci vždy siahala po oblečení, ktoré jej krivky vynikajúco zvýrazňovali, už to nebolo ono. Ale dnes ho nezlákala. „Nie, zlatko,“ odvetil. „Som unavený a...“ Zajtra ho čaká náročný deň.
Kristína mu cmukla na líce ďalší bozk. „Ako chceš.“ Sadla si, provokačne zavlnila vlasmi a zaborila do nich štíhle prsty. Pod pravou pazuchou zazrel obrys prsníka. „Veď to nejako zvládnem aj sama.“
Napriek jej vábeniu Peter nereagoval. S povzdychom teda vstala a načiahla sa za županom, prehodeným cez čelo postele. Ladne doň vkĺzla. „Nieže zaspíš, kým sa vrátim,“ pohrozila mu ešte ukazovákom. „Kto mi dá potom pusu na dobrú noc?“
Usmial sa. „Nezaspím, sľubujem.“ Pohľadom ju odprevadil k dverám. „Ale ponáhľaj sa!“
Sotva odišla, jeho nútená veselosť sa razom vytratila. Zaspať? Ako by mohol! Na spánok teraz nemal ani pomyslenie. Milovanie sa s Kristínou jeho napätie trochu uvoľnilo, to hej, ale nervozitu a stres z toho, čo ho čaká na druhý deň, nedokázalo vymazať. Bože, ako by sa z toho dalo vyzuť? Keby tak predstieral chorobu... Alebo...
Podložil si hlavu rukami a zrak zabodol do plafónu. Prikradla sa k nemu beznádej. Aj tak je celkom jedno, čo urobí. Skutočnosť ho, skôr či neskôr, dostihne. Veď ak sa to všetci nedozvedia zajtra, tak určite inokedy. O to sa už Kristína postará. Dočerta! Prečo jej tak hlúpo sľúbil tú svadbu?
V myšlienkach sa vrátil o pár dní späť, k Vianociam. Prečo... Vlastne ani nemal veľmi na výber! Urazená Kristína si vtedy okamžite začala baliť kufre s vyhlásením, že sa vracia späť k rodičom. Plakala, hánkami si roztierala po tvári mejkap a zasypávala ho obvineniami. Pochopil, že tentoraz to myslí vážne. Začal ju teda prosiť, aby nebláznila. Chcel sa o všetkom porozprávať. Dúfal, že ju nejako obmäkčí, nepočúvala ho však. Hádzala svoje oblečenie do tašiek, bez ladu a skladu. Všetky veci, čo od neho kedy dostala, končili v koši, až napokon, hlasno vzlykajúc, pred ním zastala a vrátila mu kľúče od bytu. V panike premýšľal, čo urobiť. Uvedomil si, že Kristínu má v podstate rád a nechce, aby sa z jeho života vytratila. A jediné, čo mu v tej chvíli napadlo, bolo všetko naoko oľutovať a sľúbiť, že urobí čokoľvek, čo si bude želať. Neuverila mu. To vyhlásenie pod stromčekom, že s ňou zatiaľ neplánuje mať dieťa, ju rozhodne zdrvilo väčšmi, než predpokladal. Urobil teda absolútne zúfalý čin – obradne pred ňou pokľakol, vzal jej ruku do dlane a požiadal ju, či sa stane jeho ženou. Kristína naňho v prvom momente vypleštila oči. V ďalšej sekunde už pustila kufor na zem a vrhla sa mu okolo krku.